Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Falcká vojna je označenie pre druhú fázu tridsaťročnej vojny, ktorá prebiehala v rokoch 1621 - 1624. Niekedy je zahrňovaná spolu s predošlou fázou ako česko-falcká vojna.

Priebeh

Začala sa roku 1620 vtrhnutím španielskych jednotiek do Falcka. Na zhromaždení severonemeckých kniežat v marci 1621 na podnet dánskeho kráľa sa síce rozhodlo o vybudovaní armády na pomoc Falcku, ale na jej uskutočnenie sa odhodlal len bádenský markogróf Fridrich Juraj a vojvoda Karol Brunšvický. Habsburgovci po potlačení odboja českej šľachty pokračovali vo vojne proti českému kráľovi Fridrichovi Falckému na jeho vlastnom území. Boj cisára Ferdinanda II. proti Fridrichovi Falckému sa presunul do Nemecka, najmä do Dolného (rýnskeho) Falcka, blízko Nizozemska. Roku 1622 obsadila armáda Katolíckej ligy (katolícke ríšske stavy) Falcko a Španieli územia na ľavom brehu Rýna. Nizozemsko sa márne pokúšalo donútiť protihabsburský tábor na otvorené a spoločné vystúpenie. Falcko sa neubránilo proti Španielsku a neúspešné boli aj pokusy Fridricha Falckého, ktorého podporovali českí emigranti a ľudový odboj najmä na Valašsku.

Koniec vojny

Po obsadení krajiny nastala úplná rekatolizácia a vo februári 1623 bola hodnosť falckého kurfirsta prenesená na Maximilána Bavorského. Fridrichovi Falckému sa nepodarilo postaviť armádu na získanie stratených území a jediný, kto bol ešte schopný viesť vojnu proti Habsburgovcom, bol sedmohradský knieža Gabriel Betlen. Jeho akcia sa však začala neskoro a nedočkal sa ani falckej pomoci. Nakoniec bol nútený s cisárom uzavrieť mier. Tým sa skončili aj posledné pokusy zo strany Fridricha Falckého o znovuzískanie svojich území.

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.