Fabius Rusticus (1. storočie po Kr.) bol rímsky historik, jeden z významných prameňov Tacita a pravdepodobne aj Suetonia a Josepha Flavia. Tacitus ho označuje ako jedného z najvýrečnejších historikov a prirovnáva ho dokonca k Liviovi. Uvádza ho ako blízkeho priateľa filozofa Senecu, ktorý ho tiež vyzdvihoval v svojich dielach.

Fabius Rusticus bol súčasníkom cisárov Claudia a Nerona. Jeho dielo sa týkalo práve Neronovej vlády, aj keď nie je jasné, aký bol jeho chronologický záber. Zdá sa, že z jeho tvorby čerpal Tacitus svoje informácie o Neronovom úmysle zabiť vlastnú matku, o jeho krvismilnej túžbe voči nej, ktorá mu bola pripisovaná, a o Senecovej smrti.