A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Exilová vláda je skupina ľudí, ktorá vystupuje ako vláda danej krajiny, hoci svoju činnosť musí vykonávať inde, v exile. Najčastejšie je to vláda, ktorá bola vo vlastnej krajine zbavená moci buď revolúciou alebo občianskou vojnou, alebo vojenskou okupáciou cudzej mocnosti[1]. To bol prípad mnohých európskych krajín, okupovaných počas druhej svetovej vojny nacistickým Nemeckom. Aj Česko-Slovensko malo v rokoch 1940 - 1945 svoje Dočasné štátne zriadenie so sídlom v Londýne, vedené prezidentom Edvardom Benešom a premiérom Janom Šramkom.
Funkcia exilovej vlády
Exilová vláda nemôže vládnuť vo svojej krajine a jej možnosti sú veľmi obmedzené. Jej cieľom preto musí byť zmena pomerov vo vlastnej krajine, obnovenie jej nezávislosti a podobne. Túto zmenu môže pripravovať a podporovať z cudziny diplomatickým jednaním i účinnou pomocou, za vojny napríklad vytváraním vlastných vojenských jednotiek. Jej možnosti v zahraničí závisia na celkovej politickej situácii, na miere podpory domácej - a z hľadiska exilovej vlády nelegitímnej - vlády v zahraničí i na podpore, akú má exilová vláda vo svojej krajine. Prvou úlohou exilovej vlády je teda presviedčať zahraničné vlády o nelegitímnosti domácej vlády a naopak o vlastnej legitimite. To je ľahšie počas vojny, ak je domáca vláda dosadená nepriateľom, alebo po revolúcii, ktorú významné krajiny považujú za nelegitímny prevrat. Legitimitu exilovej vlády nemožno pochopiteľne overiť slobodnými voľbami a podporuje sa najmä, ak sa môže preukázať kontinuitou s predchádzajúcou riadnou vládou.
História
Predchodcom exilových vlád boli panovníci na úteku a pretendenti na trón. V zápasoch o následníctvo po zosnulom panovníkovi sa porazení uchádzači mohli uchýliť napríklad k susednému panovníkovi a presviedčať ho, aby v ich prospech zasiahol. Tak tomu bolo ešte v prípade anglického kráľa Karola II., ktorý sa v rokoch 1649 - 1660 z Holandska domáhal svojho návratu na trón, alebo francúzskych Bourbonovcov v rokoch 1789 - 1814.
Niekoľko exilových vlád vzniklo po prvej svetovej vojne, keď bolo Bielorusko, Ukrajina a Gruzínsko pripojené k Sovietskemu zväzu. V roku 1939 vznikla španielska republikánska vláda v Mexiku a poľská exilová vláda v Paríži a neskôr v Londýne. Roku 1940 vznikli exilové vlády Belgicka, Česko-Slovenska, Francúzska, Holandska, Luxemburska, Nórska a Grécka a rok neskôr ešte Juhoslávie a Filipín. Väčšina z nich dosiahla svoj cieľ, poľská však zostala v exile a rozpustila sa až po zvolení Lecha Wałęsu za prezidenta Poľska v roku 1990. Roku 1943 vytvorili v Japoncami obsadenom Singapure exilovú vládu indickí nacionalisti. Do Londýna tiež emigroval albánsky kráľ Zog a etiópsky cisár Haile Selassie, ktorý sa po vojne vrátil, ale po prevrate roku 1974 založil novú exilovú vládu.
V súčasnej dobe existuje množstvo exilových vlád, najmä afrických a ázijských krajín, napríklad Tibetu [2].
Referencie
- ↑ K. Žaloudek, Encyklopédia politiky, s. 124
- ↑ Oficiálne stránky Ústrednej tibetskej správy (exilovej vlády Tibetu)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Exilová vláda na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ústava
Ústavný činiteľ
Ľavica (politika)
Ľavicový extrémizmus
Štát
Štátna moc
Štátne zásahy do ekonomiky
Štát blahobytu
Abdikácia
Anarchizmus
Apolitickosť
Appeasement
Aristotelovo poňatie demokracie
Aténska demokracia
Boľševik
Cézaropapizmus
Debata
Decentralizácia
Dejiny politického myslenia
Demagógia
Disident
Europocentrizmus
Exilová vláda
Extrémizmus
Filozofia štátu
Geopolitika
Glasnosť
Heteronómie
Hlasovanie
Imperatívny mandát
Inaugurácia
Janovská konferencia
Knieža
Kolonializmus
Kontrarevolúcia
Korporatívny štát
Korporativizmus
Kráľ (panovník)
Legislatívny proces
Legislatívny proces v SR
Liberalizmus
Libertarianizmus
Machiavelizmus
Manažérizmus (riadenie manažérmi)
Mečiarizmus
Medzinárodná organizácia
Medzinárodné vzťahy
Menšinová vláda
Miestne referendum
Mimovládna organizácia
Monarchizmus (hnutie)
Národ
Národný štát
Národnodemokratický štát
Nariadenie vlády Slovenskej republiky
Neokolonializmus
Neoliberalizmus (voľný trh)
Nepotizmus
Neutralita
NGOizmus
Niccolò Machiavelli
Občianska spoločnosť (moderný význam)
Občianske práva
Opatrenie (ministerstvo)
Opozícia (politika)
Otvorená spoločnosť
Partikularizmus
Plebiscit
Politická kultúra
Politická socializácia
Politický extrémizmus
Politický kompas
Politológia
Pravicový extrémizmus
Preambula
Referendum
Rovnosť (politika a právo)
Sekulárny štát
Sloboda slova
Sociálny štát
Spoločenská zmluva (štát)
Stanné právo
Status quo
Status quo ante bellum
Stranícka patronáž
Straníckosť
Strana nového typu
Suverenita (právo)
Teória štátu
Teória elity
Teória spoločenskej zmluvy
Teória verejnej voľby
Teokracia
Typológia politicko-administratívnych vzťahov
Uzurpácia (moc)
Väčšinový volebný systém
Výnimočný stav
Výnos (ministerstvo)
Všeľudová strana
Verejný činiteľ
Veto
Voľby
Voľný mandát
Vojenská diktatúra
Vojenská okupácia
Vyhláška (ministerstvo)
Watchdog
Zásluhový systém
Zbor povereníkov
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk