Eva Borušovičová
slovenská scenáristka, režisérka, dramatička, spisovateľka a vysokoškolská pedagogička
Pseudonym	Maxim E. Matkin
Narodenie	5. január 1970 Levice, ČSSR
Úmrtie	2. jún 2025 (55 rokov)
Alma mater	Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave
Súrodenci	Soňa Borušovičová-Karvayová (* 1974)
Manžel	Norbert Moravanský
Deti	3
Filmový portál  Divadelný portál  Literárny portál  Biografický portál

Eva Borušovičová (* 5. január 1970, Levice – † 2. jún 2025)^[1][2] bola slovenská scenáristka, režisérka, dramatička, spisovateľka a vysokoškolská pedagogička.^[1][3][2] Publikovala aj pod pseudonymom Maxim E. Matkin.^[4]

Do roku 1998 študovala na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, najprv na Katedre filmovej a televíznej dramaturgie a scenáristiky (1988/1993), po absolvovaní magisterského stupňa pokračovala na Katedre filmovej a televíznej réžie (1993/1998). V rokoch 2004 až 2008 absolvovala na VŠMU doktorandské štúdium v odbore Filmová a televízna réžia. Už počas štúdia pracovala v Slovenskej televízii ako scenáristka a dramaturgička detských programov, napríklad Od Kuka do Kuka.

Študenti VŠMU – Vladimír Adásek, Eva Borušovičová, Vladimír Struhár sa pokúsili v rámci vtedajších skromných produkčných možností debutovať i v celovečernom hranom filme poviedkovým filmom 100 percentne čistá láska. Podľa vzoru poviedkového filmu Iba deň, ktorého jednotlivé poviedky boli spojené hudbou a hudobnými nástrojmi vzniklo spojenie troch stredometrážnych poviedok – Neha, Vášeň, Túžba, ktoré zachytávajú rôzne fázy a podoby lásky. K jednej scenáristke sa pridali dvaja režiséri. V tom čase sa v škole končilo scenármi, pretože vôbec neboli peniaze na filmy. Spojením troch autorov sa podarilo vytvoriť dlhometrážnu snímku. Film sa však nedostal do kinodistribúcie, uviedla ho iba televízia.

Eva Borušovičová nakrútila tri samostatné celovečerné filmy: Vadí nevadí, Amálka, ja sa zbláznim! a Modré z neba.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Modré z neba

Celovečerný hraný debut Evy Borušovičovej je poeticky ladená tragikomédia. Na okraji mesta, v osamelom staršom dome s veľkou záhradou, žijú tri ženy, troch generácií – dcéra /Slávka Halčáková/, matka /Emília Vášáryová/ a babička /Zita Kabátová/. Denne sa potýkajú s bežnými problémami ich spolužitia. Napriek tomu, že sa snažia pomáhať si a porozumieť jedna druhej, vzájomne si ubližujú. Ich vzťahy medzi sebou navyše komplikujú muži. Modré z neba zaujal predovšetkým citlivým ženským pohľadom na všedné, smutné i smiešne v našom živote. Na filme spolupracovala s módnou návrhárkou Leou Fekete (s ktorou sa následne stretli aj pri Borušovičovej ďalšom filme Amálka, ja sa zbláznim!). Ide o jeden z mála „ženských“ slovenských filmov, zameraných čisto na ženské predstaviteľky a ich životné osudy a problémy. Film mal premiéru 17. júla 1997 na MFF Karlove Vary.

Druhý celovečerný film Evy Borušovičovej. Na scenári spolupracovala so svojou sestrou. Ide o úplne iný žáner, ako v prípade prvého filmu. Tentoraz Borušovičová nakrútila akčnú komédiu o mladých ľuďoch v meste. Film rozpráva o tom čo všetko sa stane, keď sa dvojica dovtedy neznámych ľudí zapletie do problémov, v ktorých ide o život. Dej filmu sa odohráva počas jedného víkendu v Bratislave a jej okolí. Film u kritikov nedosiahol veľmi kladné ohlasy.

Film Amálka, ja sa zbláznim! by sa dal zaradiť do kategórie rodinných filmov. Borušovičová na ňom pracovala v spolupráci so Slovenskou televíziou a scenár napísala jej spolužiačka z VŠMU – Barbora Kardošová. Hlavným hrdinom je dvanásťročný chlapec, ktorého staršia sestra sa vydá a on sa cez túto skutočnosť nedokáže preniesť. Film má poetickú atmosféru. Vo filme Borušovičová kombinuje českých a slovenských hercov, hlavnými predstaviteľmi sú predovšetkým deti. Film sa aj uvádzal s podtitulom „detský krvák“.

Scenár k dlho realizovanému filmu Jánošík – Pravdivá história (2009), ktorý režírovala poľská režisérka Agnieszka Holland, písala Eva Borušovičová už v rámci svojho štúdia na VŠMU. Niekoľko rokov len študovala archívne dokumenty a záznamy. Jánošík nakoniec vznikol ako veľkovýpravný film v koprodukcii s Poľskom a Českom v réžii Agnieszky Holland a jej dcéry Kasie Adamik. „Podľa mňa je v spracovaní Evy Borušovičovej Jánošík univerzálny hrdina. Jeho zápas – je to zápas s osudom, existenciálna dimenzia sa mi zdá pochopiteľná pre všetkých. Dúfam, že aj zahraniční diváci, ktorí nepoznajú túto legendu, môžu ten film so záujmom sledovať,“ uviedla v online rozhovore s čitateľmi denníka Pravda samotná Agnieszka Holland. Eva Borušovičová o Jánošíkovi povedala: „Mal zbrane a predsa nevraždil, mučili ho a predsa nezradil, zomrel keď mal 25 rokov a predsa stihol milovať a stal sa legendou. A čo vlastne chcel on sám? Ako si predstavoval svoj život a prečo si vybral práve túto cestu? O tom je náš film.“ Zaujímavosťou je, že od začiatku nakrúcania až po poslednú klapku prešlo skoro 7 rokov, čo z Jánošíka robí najdlhšie vyrábaný slovenský film. Herci hrali po niekoľkoročnej prestávke v pôvodných kostýmoch a pokračovalo sa tam, kde sa skončilo, bez opakovania.

Režijná tvorba Evy Borušovičovej nie je rozsiahla, ale dá sa určiť, že jej prioritou bolo točiť filmy o mladých ľuďoch a pre mladých a deti. To ovplyvnila predovšetkým jej spolupráca na známom televíznom programe Od Kuka do Kuka. Okrem toho medzi časté Borušovičovej témy patrili ženské hrdinky a ich spletité osudy. Tým, že bola vyštudovanou scenáristkou a primárne sa scenáristike a písaniu venovala, bola sama autorkou scenárov ku všetkým hraným filmom, ktoré si následne režírovala. Do väčšiny svojich filmov zvykla obsadzovať kombináciu slovenských a českých hercov.

Okrem filmovej réžie a scenáristiky sa venovala aj literárnej a dramatickej tvorbe, rôznej publikačnej činnosti, či scénickej tvorbe (spolupráca s módnou návrhárkou Leou Fekete). Bola autorkou zbierky poviedok Urobíme všetko, čo sa dá, ktorá vyšla v roku 2009. Ide o súbor krátkych prozaických fragmentov, ktoré boli najskôr osobitne uverejňované v internetových magazínoch inZine, T-Station a INLAND. Taktiež sa o nej roky špekulovalo, že písala pod pseudonymom Maxim E. Matkin,^[5][6] čo však sama verejne nepotrvrdila.^[4]

Bola súčasťou komisie v Audiovizuálnom fonde a prednášala na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Ateliéri filmovej a televíznej réžie.^[7]

S manželom, súdnym lekárom Norbertom Moravanským, mali tri deti.^[8][9][10] Jej mladšia sestra Soňa Borušovičová-Karvayová (* 1974) je filmová scenáristka.^[1][11]

Zomrela 2. júna 2025 vo veku 55 rokov, trpela rakovinou kože.^[4]

Hrané filmy

• 1996: 100 percentne čistá láska (TV film)
• 1997: Modré z neba
• 1999: Amálka, ja sa zbláznim! (TV film)
• 2001: Vadí nevadí

Spolupráca s inými režisérmi

• 1993: Čarodejníci
• 1996: 100 percentne čistá láska (TV film)
• 2009: Jánošík – Pravdivá história

• 2013: 69 vecí lepších než sex (text a réžia, Štúdio L+S, Bratislava)^[12]
• 2017: Štefánik – Slnko v zatmení (text a réžia, Divadlo Andreja Bagara, Nitra)^[13]
• 2020: Zajačik (text a réžia, Štúdio L+S, Bratislava)^[14]

• 2002: Polnočný denník (Slovart, ISBN 80-7145-671-3)
• 2004: Láska je chyba v programe (Slovart, ISBN 80-7145-925-9)
• 2005: Mexická vlna (Slovart, ISBN 80-8085-074-7)
• 2007: Mužské interiéry (Slovart, ISBN 978-80-8085-356-3)
• 2007: Miluj ma ironicky (Slovart, ISBN 80-8085-452-1)
• 2010: Aj ja teba (Slovart, ISBN 978-80-556-0285-1)
• 2011: Nie na ústa (Slovart, ISBN 978-80-556-0234-9)
• 2012: Žiadne prudké pohyby (Slovart, ISBN 978-80-556-0681-1)
• 2013: Úplne najviac (Slovart, ISBN 978-80-556-1062-7)
• 2014: Hviezda jasná (Slovart, ISBN 978-80-556-1395-6)
• 2018: Zvláštne šťastie (Slovart, ISBN 978-80-556-2599-7)

• 2009: Jánošík. Pravdivá história (Slovart, ISBN 978-80-8085-841-4)
• 2009: Urobíme všetko, čo sa dá (Slovart, ISBN 978-80-8085-995-4)
• 2018: Do plaviek (Slovart, ISBN 978-80-556-3495-1)
• 2021: Plány B (Lemuria, ISBN 978-80-973931-0-6)
• 2023: Dokonalé dieťa (Slovart, ISBN 978-80-556-6089-9)
• 2024: Nádej je pri nás a šuchoce krídlami (Lemuria, ISBN 978-80-974837-0-8)

• 2024: prémia v rámci Ceny literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu v kategórii literatúra pre deti a mládež za rok 2023 za dielo Dokonalé dieťa^[15]

• MACEK V., PAŠTÉKOVÁ J. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997.
• ŠMATLÁKOVÁ R., ŠMATLÁK M., Filmové profily. Bratislava: SFU, 2005.
• ULMAN M., ULMAN P. Sprievodca klubovým filmom. Bratislava: ASFK, 2003.

Články v periodikách

• Gindlová, Barbara: Eva Borušovičová. – In: Labyrint revue. – Roč. 4 (7), č. 1 – 2 (1997), s. 180.
• Laucká, Barbora: Eva Borušovičová: Ženská nádej nikdy nezomiera. – In: TV Oko. – č. 29 (2001), s. č. 4 – 5.
• Eva Borušovičová píše. – In: Práca. – Roč. 56, č.194 (22.8.2001), s.10.
• Eva Borušovičová: Prvý film je ako prvá láska. – In: Pravda. – Roč. 13, č. 189 (16.8.2003), s.17.
• Eva Borušovičová, režisérka. – In: Moment. – Roč. 6, č. 2 (2004), s. 30.

• Eva Borušovičová v Česko-Slovenskej filmovej databáze
• Eva Borušovičová v Internet Movie Database (po anglicky)
• Eva Borušovičová – profil a články v denníku SME
• Eva Borušovičová: Vždy sa dá nájsť niečo pekné – rozhovor v denníku SME (2013)
• Generácia 89: Spisovateľka Borušovičová hovorí, že vo filmoch máme hrdinov, čo búchajú päsťou do stola. My si ich potom aj volíme – rozhovor v Denníku N (2022)