Euromajdan - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Euromajdan
Protesty v Kyjeve 1. decembra 2013.

Euromajdan (ukr. Євромайдан)[1] (iné názvy: revolúcia dôstojnosti[chýba zdroj) je označenie pre protivládne protesty a občianske nepokoje na Ukrajine, ktoré v krajine vypukli 21. novembra 2013 a vyvrcholili v polovici februára 2014. V Kyjeve došlo k prestrelkám medzi políciou a protestujúcimi. Protesty boli v počiatočnej fáze dôsledkom nečakaného rozhodnutia najvyšších predstaviteľov Ukrajiny prerušiť proces európskej integrácie.[2]

V dôsledku udalostí medzi 18. a 20. februárom bol prezident Janukovyč nútený uskutočniť viaceré ústupky opozícii. Dohodu smerujúcu k ukončeniu politickej krízy podpísali predstavitelia opozície Vitalij Klyčko, Arsenij Jaceňuk a Oleh Ťahnybok za prítomnosti predstaviteľov Nemecka (Frank-Walter Steinmeier), Poľska (Radosław Sikorski) a Francúzska (Eric Fournier). Vladimir Lukin, reprezentujúci Rusko odmietol dohodu podpísať. Koncom februára prezident Janukovyč a viacero ďalších vysokých predstaviteľov krajiny ako aj premiér Azarov opustili krajinu a odišli do Ruska. Protesty napokon dosiahli, že parlament odvolal prezidenta Janukovyča z funkcie a vytvoril dočasnú vládu. V nasledujúcich dňoch došlo k obsadeniu Krymu ruskými vojskami a proruským nepokojom v Doneckej a Luganskej oblasti.

Začiatky nepokojov

29. novembra 2013 na politickom summite Východného partnerstva v litovskom Vilniuse ukrajinská vládna delegácia nepodpísala, napriek pôvodnému plánu dokumenty asociačnej dohody s Európskou úniou. Odmietnutie vyvolalo v krajine vlnu kritiky.[3]

30. novembra 2013 protesty na Námestí nezávislosti v Kyjeve rozohnali policajné jednotky, pričom došlo k zraneniu 79 ľudí.[4] Protesty však pokračovali aj v nasledujúcich dňoch, pričom 1. decembra vyšlo na Kyjevské hlavné námestie okolo 400 000 ľudí. Najmä 1. decembra 2013 a neskôr 19. až 21. januára 2014 došlo pri týchto protestoch k násilným nepokojom a útokom na policajné jednotky.

Vyhrocovanie napätia a násilia

1. decembra 2013 sa skupina protestujúcich pokúsila s pomocou bagra preraziť policajný kordón chrániaci úrad prezidenta Janukovyča. Viacerí protestujúci boli ozbrojení železnými tyčami a inými provizórnymi zbraňami, vrátane zápalných fliaš, ktoré hádzali po príslušníkoch polície. V dôsledku násilných stretov bolo toho dňa zranených asi 100 policajtov a 22 demonštrantov.[5]

Rozsah a požiadavky protestov sa postupne vyvíjali. Zatiaľ čo na začiatku protestujúci požadovali obnovenie rokovaní o európskej integrácii krajiny v polovici januára 2014 demonštranti požadovali odstúpenie prezidenta Janukovyča a jeho vlády.[6]

Prvé obete na životoch

Obnovenie protestov nastalo 18. februára 2014. Pri potýčkach s políciou zahynulo deväť ľudí pričom ukrajinská polícia potvrdila úmrtie siedmich civilistov a dvoch členov bezpečnostných zložiek. Ku konfliktom došlo po tom čo demonštranti z Pravého sektora zaútočili na vládne budovy. Oleh Carev na margo situácie vyhlásil: „V najbližšom čase bude majdan vyčistený, po tom, ako urobíme poriadok v Kyjeve, ho zavedieme po celej krajine.“ [7]

Ukrajinský minister obrany Pavel Lebedev vydal dňa 19.februára 2014 príkaz na presun dvadsiatej piatej výsadkovej brigády z Dnipra do Kyjeva. Podľa dostupných zdrojov ide o 500 mužov v plnej výzbroji. Nepotvrdené informácie hovoria aj o presune 79. motostreleckého pluku. Kanada uzavrela svoje veľvyslanectvo na Ukrajine po tom, čo opoziční aktivisti vtrhli do vnútra a začali demolovať tamojšie kancelárie. O incidente informovali ukrajinské média a správa ukrajinského ministerstva vnútra. Nepokoje sa šíria aj do západných častí Ukrajiny. Centrom protivládneho odporu sa tu stal Ľvov, ktorý ovláda strana Sloboda. Starosta Ľvova Andrij Sadovyj označil situáciu za humanitárnu katastrofu, pri čom zodpovednosť za súčasný stav podľa neho nesie Viktor Janukovyč.[8]

Ukrajinské ministerstvo zdravotníctva informovalo, že z utorka 18. februára na stredu 19. februára prišlo o život najmenej 25 ľudí, šestnásť demonštrantov a deväť príslušníkov policajných zložiek. Hospitalizáciu vyžiadali zranenia 241 osôb. Prezident Janukovyč vyhlásil na 20. február štátny smútok za obete protivládnych nepokojov.[9]

Západoukrajinská oblasť Ľvov vyhlásila nezávislosť od centrálnej ukrajinskej vlády. Agentúra Interfax informovala, že miestny výbor opozičnej Ľudovej rady oznámil prebratie zodpovednosti za danú oblasť a jej obyvateľstvo. Naopak Krymská autonómna republika na juhu Ukrajiny, ktorá bola v roku 1954 počas vlády N. S. Chruščova pripojená k Ukrajine, žiada o opätovné pričlenenie k Ruskej federácii. [10]

V rámci rokovaní, ktoré sa konali dňa 19. februára 2014 medzi opozíciou a súčasnou vládou, prezident Janukovyčom odmietol odstúpiť a rovnako odmietol aj účasť Únie a USA na rokovaniach. Ukrajinská opozícia naopak odmietla rokovať v prítomnosti Ruska. Ďalšie rokovania mali pokračovať 20. februára po násilnostiach, ktoré si vyžiadali 28 obetí. Napriek dohode o prímerí radikálna strana Pravý sektor vyhlásila, že ich strana žiadnu dohodu nepodpísala a preto ani nebude rešpektovať vyhlásené prímerie.[11]

Spojené štáty pristúpili k sankciám, ktoré uvalili na dvadsať čelných predstaviteľov Ukrajiny. Minister financií USA Jacob Lew vyhlásil, že jadrom problému, ktorý vznikol na Ukrajine je hospodárska kríza. Podľa jeho vyjadrení by sa mala ukrajinská vláda obrátiť na pomoc k MMF.[12]

Viaceré zdroje informujú, že si štvrtkové zrážky demonštrantov a polície vyžiadalo už vyše 25 obetí. Agentúra Reuters hovorí o celkovom počte 51 mŕtvych od 18. februára. Rusko podrobilo kritike sankcie voči ukrajinskej vláde zo strany západu.[13] Ruský minister zahraničných vecí Alexandra Lukaševiča hovorí o nátlaku. Podľa neho pripravované sankcie zo strany Európskej únie povedú iba k prehĺbeniu krízy na Ukrajine. Lukaševič obviňuje za súčasný stav radikálov a extrémistov, ktorých podporujú opoziční lídri. [14]

Po krvavých zrážkach, ktoré sa odohrali v priebehu 20. februára sa situácia mierne upokojila. V piatok 21. februára pokračovali rokovania o dohode medzi ukrajinskou vládou a opozíciou, pri čom asistovali poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski, spolu s kolegami z Francúzska Laurentom Fabiusom a Nemecka Frakom Steinmeierom, ruský ombudsman Vladimír Lukin a ruský veľvyslanec Michail Zurabov. V priebehu dňa bola podpísaná dohoda o vrátení ústavy z roku 2004 a menovaní dočasnej vlády a prepustení Julije Tymošenkovej a vyhlásia všeobecnú amnestiu pre demonštrantov, čo následne potvrdil nemecký minister zahraničných vecí Steinmeier.[15]

Ukrajina sa v priebehu dlhotrvajúcich protestov dostala do ešte väčšej ekonomickej recesie. Po celej krajine si začali ľudia v dôsledku neistej situácie vyberať z bánk svoje úspory a začali nakupovať trvanlivé potraviny a zásoby. Došlo k problémom s nefunkčnosťou bankomatov po celej krajine. Kurz ukrajinskej hrivny klesol na päťročné minimum.[16]

Zlom vo vývoji

K výraznému zlomu v situácii došlo 22. februára. Parlament hlasoval za zosadenie prezidenta Janukovyča, ktorý ale odmietol rezignovať.[17] Neskôr sa však s niekoľkými ďalšími vysokopostavenými politikmi pokúsil krajinu opustiť, ale pohraničná stráž a obsluha letiska v Donecku im v tom zabránila.[18] Podľa ukrajinského ministerstva zdravotníctva si násilné strety vyžiadali celkovo 82 obetí. Iné zdroje hovoria zatiaľ o 77 obetiach. [19]

V rovnaký deň z väzenskej nemocnice bola prepustená aj Julija Tymošenková, ktorá sa v neskorých večerných hodinách dostavila na pódium na centrálnom námestí v Kyjeve pred demonštrantov. Vyzvala prítomných, aby sa nevzdávali a pokračovali v boji.[20][18] Podľa BBC však počas jej prejavu niektorí ľudia odišli, lebo ju vinia za chaos, ktorý nastal po Oranžovej revolúcii.[21] V Charkove však naďalej prebiehali prudké strety s provládnymi silami a násilnosti. Guvernérovi Charkova sa podarilo utiecť do Ruska.[22] Na konci februára sa napokon situácia vo väčšine ukrajinských miest upokojila.

23. februára ukrajinský parlament začal stíhanie niekoľkých desiatok bývalých vládnych funkcionárov kvôli eskalácii napätia a násilnostiam s obeťami na životoch. Zároveň odsúhlasil zákon, ktorý zakazuje menšinám používať v úradnom styku iný jazyk, než ukrajinčinu. To zahŕňa aj ruštinu.[23]

27. februára sa ukázalo, že zosadenému prezidentovi Janukovyčovi sa pravdepodobne podarilo utiecť do Ruska. Prehlásil, že sa stále považuje za právoplatného prezidenta Ukrajiny a rozhodnutia Ukrajinského parlamentu v Kyjeve označil za nezákonné. Kyjevské úrady vydali na exprezidenta medzinárodný zatykač[24] a zároveň požiadali Medzinárodný súd v Haagu o nezávislé vyšetrenie udalostí Euromajdanu.[25]

Situácia bola naďalej nepokojná a proruské demonštrácie sa objavovali v rôznych častiach krajiny.[26] Kvôli vysokej organizovanosti demonštrantov, najmä v oblasti Donecka, existovali obavy, že šlo o organizované a podplatené provokácie,[27] na ktorých sa zúčastňujú aj ruskí nacionalisti.[28]

14. marca 2014 sa protesty v Charkove vystupňovali natoľko, že opäť dochádzalo k obetiam na životoch.[29]

Situácia na Kryme

Krym bola ukrajinská autonómna republika, ktorá bola k Ukrajine pričlenená z iniciatívy N. Chruščova počas sovietskej éry v roku 1954. Dnes patrí fakticky k Rusku. Ukrajinci tam tvorili len asi 1/4 obyvateľov.

Už počas vyhrocovania situácie pri nepokojoch sa ozývali hlasy z Krymu v zmysle, že sa k nehodlajú pripojiť k integrácii do Európy, ale preferujú spojenectvo s Ruskom. Bolo to spôsobené najmä geografickou polohou, etnickým zložením obyvateľstva (58,5% etnických Rusov) a používanou rečou (nadpolovičná väčšina obyvateľstva hovorí po rusky).[30]

Začiatok Krymskej krízy sa datuje na 26. februára 2014, keď ruský prezident Vladimir Putin nariadil pohotovosť asi 150-tisícového vojenského kontingentu v blízkosti Krymského polostrova.[31] 27. februára ruskí ozbrojenci obsadili parlamentnú budovu v Simferopoli a vyvesili ruskú vlajku. Následne prichádzali správy aj o obsadení letísk vojenskými jednotkami v Simferopoli a Sevastopoli. Vojaci mali výstroj bez akýchkoľvek insígnií.[32] 28. februára boli zaznamenané prvé reálne letecké presuny ruských armádnych jednotiek na územie Krymu.[33] 1. marca pristálo na letisku Gvardejskoje blízko Simferopolu minimálne trinásť ruských vojenských lietadiel, každé s kapacitou 150 osôb.[34]

Neprehľadná situácia na Kryme v dôsledku proruskému zásahu na prelome mesiacov február/marec viedla k mnohým protestom aj na Slovensku aj v zahraničí,[35][36] pričom na podporu Ukrajiny vyšli desiatky tisíc ľudí do ulíc aj v Moskve aj v iných ruských mestách.[37]

Situácia na východe Ukrajiny

V priebehu jari 2014 narastali nepokoje v oblastiach s prevahou ruskojazyčného obyvateľstva. Došlo k ozbrojeným vystúpeniam proruských síl najmä v mestách v Doneckej a Luhanskej oblasti. K zrážkam a stratám na životoch došlo aj v juhoukrajinskej Odese.

Ozbrojené zrážky medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami v Luhanskej a Doneckej oblasti viedli k otvorenému ozbrojenému konfliktu.[38][39] Proruskí separatisti, ktorí vytvorili dve samozvané entity (Donecku a Luhanskú ľudovú republiku) dostávali vojenskú podporu z Ruska. Z vojnového konfliktu, ktorý sa medzičasom pokúsili Ukrajina, separatisti a Rusko vyriešiť dvoma mierovými konferenciami v Minsku sa napokon stal zamrznutý konflikt.[40]

Referencie

  1. ЛІГОСТОВА, Оксана; ДЕЙНИЧЕНКО, Руслан. «Євромайдан» вимагає скасування рішення уряду про відмову від євроінтеграції. Hlas Ameriky: Ukrajina, 24. november 2013. Dostupné online . (ukrajinsky)
  2. Ukraine drops EU plans and looks to Russia . Al Jazeera, 21. november 2013, . Dostupné online. (anglicky)
  3. Ukrajina prožívá nejhorší krizi od roku 1991 . zpravy.e15.cz, 21.02.2014, . Dostupné online.
  4. 75 were injured during Nov. 30 dispersal of EuroMaidan . kyivpost.com, 05.12.2013, . Dostupné online. (po anglicky)
  5. Vo vremia šturma Bankovoi razbili golovy i slomali ruki 100 milicioneram . vesti.ua, 01.12.2013, . Dostupné online. (po rusky)
  6. Kiev protesters gather, EU and Putin joust . Reuters, 12. december 2013. Dostupné online.
  7. V Kyjeve zomrelo už deväť ľudí, polícia začala rozháňať majdan . Petit Press, a.s., 18. február 2014. Dostupné online.
  8. Armáda podľa ministra obrany vysiela do Kyjeva posilnené jednotky . P E R E X , a. s., 19. február 2014. Dostupné online.
  9. Janukovyč vyhlásil na štvrtok štátny smútok . TASR 2014, 19. február 2014. Dostupné online.
  10. Janukovyč odvolal šéfa armády, do Kyjeva idú európski ministri . Petit Press, a.s., 19. február 2014. Dostupné online.
  11. Minúta po minúte: Únia chce nové voľby, počet obetí v Kyjeve stúpa . Petit Press, a.s., 20. február 2014. Dostupné online.
  12. USA uvalili sankcie na dvadsať ukrajinských štátnikov . TASR 2014, 20. február 2014. Dostupné online.
  13. Ukraine truce shattered, death toll tops 50 . Reuters, 20. február 2014. Dostupné online.
  14. Kyjev hlásí desítky mrtvých. Hotel je krvavý lazaret, líčí novinářka online. MAFRA, a. s., 20. február 2014. Dostupné online.
  15. Ukrajina prijala dohodu online. Petit Press, a.s., 21. február 2014. Dostupné online.
  16. Euronew about Ukraine crisis
  17. Janukovyč odmietol rezignovať
  18. a b Pravda.sk o aktuálnom dianí na euromajdane 22.2.2014
  19. Agentúrne správy RT z Ukrainy
  20. Agentúra Interfax o udalostiach 22. februára 2014
  21. BBC o udalostiach na Euromajdane 22.2.2014
  22. V Charkove to stále vrie
  23. TRAYNOR, Ian. Western nations scramble to contain fallout from Ukraine crisis. The Guardian, 24 February 2014. Dostupné online.
  24. iDnes.cz, ČTK. Kyjev vydal mezinárodní zatykač na Janukovyče. Skrývá se asi v Rusku online. . Dostupné online.
  25. MILENKOVIČOVÁ, Ivana; ČTK. Poslanci ženou Janukovyče do Haagu. Majdan si diktuje podobu vlády online. . Dostupné online.
  26. Při střetech v ukrajinském Charkově bylo zraněno až 100 lidí
  27. Ukraine Liveblog Day 13 — Beatings in Kharkiv, Defections in Crimea online. . Dostupné online. (anglicky)
  28. Ukraine Liveblog Day 12: Putin Prepares an Invasion online. . Dostupné online. (anglicky)
  29. Protesty v Charkove si vyžiadali dva ľudské životy
  30. Analýza situácie na Kryme počas Euromajdanu
  31. Mobilizícia ruských vojsk smerom na Krym
  32. Wall Street Journal o vojenskej intervencii na Kryme
  33. Videozáznam presunu ruských vojsk na Krym
  34. Prílet asi 2000 vojakov na Krym
  35. Před ruskou ambasádou v Praze protestovaly stovky Ukrajinců online. . Dostupné online.
  36. Pre situáciu na Ukrajine sa konal protest pred ruským veľvyslanectvom online. TASR, 03.03.2014, cit. 2014-03-03. Dostupné online.
  37. Moskvě demonstrují desítky tisíc lidí na podporu Ukrajiny
  38. Porošenko: Ukrajina je vo vojne s Ruskom online. ČTK, Pravda, 20.05.2015, cit. 2016-04-17. Dostupné online.
  39. Právníci Červeného kříže: Na Ukrajině je válka online. Česká televízia, 22.07.2014, cit. 2016-04-17. Dostupné online.
  40. Tóda, M. Aktivisti rátajú mŕtvych ruských vojakov na Ukrajine. Sú pri čísle 251 online. Denník N, 07.01.2015, cit. 2016-04-17. Dostupné online.

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Euromajdan
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Euromajdan

29. január
29. marec
30. august
31. december
4. jún
5. jún
6. apríl
6. január
6. marec
6. september
7. február
7. jún
7. marec
8. apríl
8. jún
8. marec
9. máj
Abd al-Fattáh as-Sísí
Academy Awards
Afganistan
Akadémia filmových umení a vied
Amsterdam
Andrej Kiska
ANO 2011
Baškovce (okres Sobrance)
Belgicko
Beluj
Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov
Boeing 777
Bohuslav Sobotka
Brazília
Brisbane
Brusel
Bukovec (okres Košice-okolie)
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Dalia Grybauskasová
Desaťročie
Donald Tusk
Donecká oblasť
Doprava
Eduard Ševardnadze
Egypt
Eric Betzig
Európska komisia
Euromajdan
Eurozóna
Eutanázia
Fidesz – Maďarský občiansky zväz
Filip VI. (Španielsko)
František (pápež)
František Kele
G20
G8
Gabriel García Márquez
Grécko
Gregoriánsky kalendár
Harakovce
Herman Pieter de Boer
Hiroši Amano
Hollywood
Hucín
Isamu Akasaki
Ivan Gašparovič
Iveta Bartošová
Izrael
Ján Pavol II.
Ján XXIII. (pápež)
Jean-Claude Juncker
Jean Tirole
Joe Cocker
Juan Carlos I.
Kajláš Satjárthí
Kalendárny rok
Kalifornia
Kanonizácia (cirkev)
Kardinál
Kométa
Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová
Kryštalografia
Krym (polostrov)
Krym (republika)
Kuala Lumpur
Kultúra (spoločenské vedy)
Kyjev
Lackov
Lauren Bacall
Let Malaysia Airlines 17
Let Malaysia Airlines 370
Lipník (okres Prievidza)
Litva
Lotyšsko
Maďarsko
Majstrovstvá sveta vo futbale 2014
Malála Júsufzajová
Malé Dvorníky
Malajzia
May-Britt Moserová
Microsoft Office
Močiar (okres Banská Štiavnica)
Moskva
Neptún
New Horizons
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za mier
Ondavka (okres Bardejov)
Opátka (okres Košice-okolie)
Organizácia Spojených národov
Pápež
Palestínske autonómne územia
Patrick Modiano
Pavľany
Pavol VI.
Perihélium
Petro Olexijovyč Porošenko
Petr Hapka
Poniky
Poproč (okres Rimavská Sobota)
Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky
Pražské metro
Praha
Prezident Slovenskej republiky
Rím
Rímska číslica
Rašice
Rada Európskej únie
Ramadán
Recep Tayyip Erdoğan
Reuven Rivlin
Richard Attenborough
Robert Fico
Robin Williams
Rosetta (sonda)
Rozvojová krajina
Rumunsko
Ruská federácia
Rusko
Shirley Jane Templová
Simferopol
Slovensko
SMER – sociálna demokracia
Soči
Spojené štáty
Spojené kráľovstvo
Srbsko
Starosta
Stefan Hell
Storočie
Suchodol
Taliansko
Turecko
Ukrajina
Věra Chytilová
Veľká Lúka (okres Zvolen)
Viktor Fedorovyč Janukovyč
Vladimir Putin
Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014
Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014#Kandidáti
Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014
Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014
William Moerner
Windows XP
Wojciech Jaruzelski
Zatmenie Slnka
Zem
Zimné olympijské hry 2014
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam predstaviteľov štátov v roku 2014




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk