A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Európa | |
Rozloha | 10 118 000 km² (6.) |
---|---|
Počet obyvateľov | 746 419 440 (2018; 3.) |
Počet štátov | 50 suverénnych štátov 6 štátov s obmedzeným uznaním |
Regióny | Západná Európa Stredná Európa Východná Európa Severná Európa Južná Európa |
Ďalšie odkazy | |
Commons | Európa |
Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére. Pozostáva z najzápadnejších polostrovov kontinentálnej pevniny Eurázie, a hraničí so Severným ľadovým oceánom na severe, Atlantickým oceánom na západe, Stredozemným morom na juhu, a Áziou na východe. Európa sa bežne považuje za oblasť oddelenú od Ázie prostredníctvom povodia pohoria Ural, rieky Ural, Kaspického mora, Veľkého Kaukazu, Čierneho mora a vodných tokov Tureckej úžiny. Aj keď veľká časť tejto hranice presahuje pevninu, Európe sa všeobecne pripisuje štatút celého svetadiela pre jej veľkú fyzickú veľkosť a váhu histórie a tradícií.
Európa pokrýva približne 10 180 000 km2, čiže 2% zemského povrchu (6,8% rozlohy pevniny), čo z nej robí druhý najmenší kontinent (pomocou modelu siedmich kontinentov). Politicky je rozdelená do okolo päťdesiatich suverénnych štátov, z ktorých Rusko je najväčšie a najľudnatejšie, pokrýva 39% kontinentu a predstavuje 15% jeho populácie. K roku 2018 mala Európa približne 741 miliónov obyvateľov (okolo 11% svetovej populácie).[1][2] Európske podnebie je do značnej miery ovplyvnené teplými atlantickými prúdmi, ktoré zmierňujú zimy a letá na väčšine kontinentu, a to aj v zemepisných šírkach, v ktorých je podnebie v Ázii a Severnej Amerike nepriaznivé. Ďalej od mora sú ročné obdobia badateľnejšie ako v tesnej blízkosti pobrežia.
Európska kultúra je koreňom západnej civilizácie, ktorá siaha až do starovekého Grécka a starovekého Ríma. Pád Západorímskej ríše v roku 476 n.l. a následné sťahovanie národov znamenali koniec Európskeho staroveku a začiatok stredoveku. Renesančný humanizmus, skúmanie, umenie a veda viedli k novoveku. Od veku objavu, ktorý začali Portugalsko a Španielsko, hrala Európa v globálnych záležitostiach prevládajúcu úlohu. Medzi 16. a 20. storočím európske mocnosti kolonizovali v rôznych dobách Ameriku, takmer celú Afriku a Oceániu, a väčšinu Ázie.
Vek osvietenstva, následná francúzska revolúcia a napoleonské vojny formovali kontinent kultúrne, politicky a ekonomicky od konca 17. storočia do prvej polovice 19. storočia. Priemyselná revolúcia, ktorá sa začala vo Veľkej Británii na konci 18. storočia, spôsobila radikálne ekonomické, kultúrne a sociálne zmeny v západnej Európe a nakoniec aj v širšom svete. Obe svetové vojny sa odohrávali z väčšej časti v Európe, čo prispelo k poklesu západoeurópskej dominancie vo svetových záležitostiach od polovice 20. storočia, keď sa do popredia dostali Sovietsky zväz a USA. Počas studenej vojny bola Európa rozdelená pozdĺž železnej opony medzi NATO na západe a Varšavskú zmluvu na východe, až do revolúcií v roku 1989 a pádu Berlínskeho múru.
V roku 1949 bola založená Rada Európy s myšlienkou zjednotenia Európy s cieľom dosiahnuť spoločné ciele a zabrániť budúcim vojnám. Ďalšia európska integrácia zo strany niektorých štátov viedla k vytvoreniu Európskej únie (EÚ), samostatného politického subjektu, ktorý leží medzi konfederáciou a federáciou. EÚ pochádza zo západnej Európy, ale od pádu Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa rozširuje aj na východ. Mena väčšiny krajín Európskej únie, euro, je medzi Európanmi používaná najčastejšie; a schengenský priestor EÚ zrušuje hraničné a imigračné kontroly medzi väčšinou jej členských štátov a niektorými nečlenskými štátmi. Existuje politické hnutie, ktoré uprednostňuje vývoj Európskej únie v jednu federáciu zahŕňajúcu veľkú časť kontinentu.
Geografia
Regióny
Svetadiel Európa sa delí na 11 základných fyzickogeografických celkov (oblastí) :
- Škandinávska oblasť (Nórsko, Švédsko, Fínsko a priľahlé Rusko)
- Oblasť Britských ostrovov (Britské ostrovy)
- Oblasť atlantického Francúzska (západné Francúzsko)
- Oblasť hercýnskej strednej Európy (Dánsko, Benelux, Nemecko, Poľsko, Česko, Slovensko)
- Alpsko-karpatská oblasť (Alpy, Karpaty, Panónska panva)
- Iberská oblasť (Pyrenejský polostrov, Baleáry)
- Apeninská oblasť (Taliansko okrem Álp, Sicília, Sardínia, Korzika)
- Balkánska oblasť (Balkán až po Slovinsko)
- Oblasť Východoeurópskej roviny (medzi Karpatmi, Poľskom a Uralom)
- Krymsko-kaukazská oblasť (južná obruba Východoeurópskej roviny) – veľká časť patrí do Ázie
- Oblasť Uralu (pohorie Ural)
Politicko-historicky sa Európa delí najčastejšie na:
Zemepisné rekordy
- Najväčšia vzdialenosť sever-juh: 4 300 km
- Najväčšia vzdialenosť východ-západ: 5 600 km
- Najsevernejší bod: Rudolfov ostrov, Rusko (81° 47' severnej šírky)
- Najzápadnejší bod: Bjargtangar, Island (24° 33' západnej dĺžky)
- Najvýchodnejší bod: mys Flissingskij, Nová zem, Rusko (69° 03' východnej dĺžky)
- Najjužnejší bod: Gavdos, Grécko (34° 51' severnej šírky)
- Najvyšší bod:
- Mont Blanc, francúzsko-talianska hranica Álp (4 810 m n. m.)
- alebo Elbrus, Rusko (5 642 m n. m.)
(v závislosti od toho, aká hranica Európy a Ázie sa berie do úvahy)
- Najnižší bod: Kaspická preliačina, Rusko (28 m pod hladinou mora)
- Najvyššia zaznamenaná teplota: Sevilla, Španielsko (52 °C)
- Najnižšia zaznamenaná teplota: Usť Ščugor, Rusko (−55 °C)
- Najväčšie jazero: Ladožské jazero, Rusko (18 390 km²)
Štáty a závislé územia
Filozofia
Podľa René Huygheho sa Európa sformovala v čase, keď sa ťažisko kresťanstvom obohatenej a otrasenej stredomorskej civilizácie presunulo na sever, zatiaľ čo jej východná časť sa v podobe Byzantskej ríše začala odpútavať, až sa nakoniec celkom odtrhla v 15. stor. po dobytí Turkami. Od tej doby sa Európa už nerozdeľovala na západ a východ, ale na sever a juh, v ktorom prevzala stredomorské dedičstvo Talianska. Európsku jednotu sa však podarilo stmeliť spojením občianskej moci zo severu s rímskou cirkevnou nadvládou, čo sa pravda neobišlo bez konfliktov. Toto spojenie, ktoré pripravoval Chlodovik a ktoré uskutočnil Karol Veľký, dovŕšil vznik Svätej ríše rímskej národa nemeckého, ktorej názov dosť názorne vyjadroval nečakané zjednotenie latinského sveta s jeho odporcom, starou Germániou.
Referencie
- ↑ UN population prospects 2002 - Estimates of mid-year population: 1992 - 2001 . dx.doi.org, 2006-10-06, . Dostupné online.
- ↑ World Population Prospects . 2016-04-14, . Dostupné online. DOI:10.18356/a3bacd57-en
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Európa
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Európa
- Wikislovník ponúka heslo Európa
Externé odkazy
- Oficiálne názvy štátov Európy a ich oblastí, stav 1996
- Oficiálne názvy hlavných miest štátov a administratívnych centier Európy, stav 1996
- FILIT Zdroj z ktorého čiastočne čerpal tento článok
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čierna Hora
Španielsko
Štefan Atila Brezány
Štefan Mikulčík
.al
0. roky 21. storočia
1. júl
1. jún
1. január
10. apríl
10. február
10. jún
10. máj
10. marec
10. november
11. február
11. január
11. máj
12. august
13. august
13. február
14. december
14. február
14. január
15. február
15. júl
15. január
16. september
18. apríl
18. august
18. december
18. február
1887
1897
1899
19. apríl
19. december
19. január
19. storočie
1901
1902
1908
1909
1911
1912
1913
1914
1920
1921
1922
1923
1925
1926
1927
1934
1936
1939
1946
1948
1976
1987
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1993 na Slovensku
1994
1994 na Slovensku
1995
1995 na Slovensku
1996
1996 na Slovensku
1997
1997 na Slovensku
2. október
20. august
20. január
20. storočie
2014
2017
21. apríl
21. december
21. máj
21. marec
21. október
21. storočie
22. apríl
22. júl
23. február
23. november
23. september
24. apríl
24. február
24. júl
24. január
25. február
25. júl
25. január
25. október
26. február
26. jún
26. január
27. apríl
27. august
27. február
27. január
27. marec
28. december
28. február
28. január
28. november
28. september
3. august
3. júl
3. jún
3. január
3. máj
30. apríl
30. september
31. december
31. marec
4. júl
4. máj
4. november
5. február
5. máj
5. október
6. apríl
6. júl
6. január
6. máj
7. február
7. september
8. február
8. január
80. roky 20. storočia
9. apríl
9. august
9. december
9. február
9. júl
9. jún
9. marec
90. roky 20. storočia
Adam Hicks
Albánsko
Albertville
Alexander Dubček
Alexandra Bezeková
Alex Haley
Anthony Perkins
Anton Ťažký ml.
Anton Botek
Arvo Henrik Ylppö
Barcelona
Bernard Tomic
Bridgit Mendler
Cara Delevingnová
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Chorvátsko
Christina McHalová
Demi Lovatová
Derek Walcott
Desaťročie
Dionatan do Nascimento Teixeira
Doc Shaw
Dominik Šimčák
Dominik Riečický
Elena Čepčeková
Európa
Európska únia
Európske spoločenstvá
Eva Minarčíková
Ezra Miller
Filip Krajinović
Francúzsko
František Adamča
František Longauer
František Semeši
Gabriel Landeskog
Gary Becker
Georges Charpak
Gerard Kitchen O’Neill
Hutch Dano
Isaac Asimov
Ivana Kováčová
Ivana Reitmayerová
Iveta Mičiníková
Jakub Paur
Jerry Nolan
Joel Campbell
Jorge Salinas
Jorgos Zambetas
José Ferrer
Jozef Cincík (maliar)
Jozef Kovalík (tenista)
Judita Ďurdiaková
Judith Andersonová
Juhoslávia
Karolína Plíšková
Kevin Magnussen
Kim Petras
Kirsten Moorová-Towersová
Kornélia Kropiláková
Kristína Kupkovičová
Kristen Frenchová
Kultúra (spoločenské vedy)
Letné olympijské hry
Lukáš Cingeľ
Maastricht
Marc-André ter Stegen
Marc Muniesa
Marek Frimmel
Marek Krajčovič
Mario Götze
Marlene Dietrich
Marlene Dietrichová
Martin Hinteregger
Martin Marinčin
Matúš Chovan
Menachem Begin
Mexiko
Michael Kolář
Mikael Granlund
Milan Lalkovič
Miley Cyrusová
Miroslav Macejko
Neymar
Nick Jonas
Nicol Čupková
Nikolaj Nikolajevič Bogoľubov
Nikola Radosová
Norbert Gyömbér
Oľga Králová-Mistríková
Olivier Messiaen
Paulína Fialková
Pavol Suržin
Peter Dennis Mitchell
Peter Trška
Porter Robinson
Rádio FM
Richard Lásik
Rigoberta Menchú
Rudolph Arthur Marcus
Samuel Spišák
Selena Gomezová
Skalnaté pleso
Skye McColová Bartusiaková
Slovensko
Slovinsko
Srbsko
Storočie
Sylvain Julien Victor Arend
Taylor Lautner
Tomáš Jurčo (1992)
Tori Kellyová
Václav Medek
Väinö Linna
Vojtech Illenčík
Vojtech Milošovič
Wanda Rutkiewiczová
Wayde van Niekerk
Willy Brandt
Zimné olympijské hry
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk