A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Európa | |
Rozloha | 10 118 000 km² (6.) |
---|---|
Počet obyvateľov | 746 419 440 (2018; 3.) |
Počet štátov | 50 suverénnych štátov 6 štátov s obmedzeným uznaním |
Regióny | Západná Európa Stredná Európa Východná Európa Severná Európa Južná Európa |
Ďalšie odkazy | |
Commons | Európa |
Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére. Pozostáva z najzápadnejších polostrovov kontinentálnej pevniny Eurázie, a hraničí so Severným ľadovým oceánom na severe, Atlantickým oceánom na západe, Stredozemným morom na juhu, a Áziou na východe. Európa sa bežne považuje za oblasť oddelenú od Ázie prostredníctvom povodia pohoria Ural, rieky Ural, Kaspického mora, Veľkého Kaukazu, Čierneho mora a vodných tokov Tureckej úžiny. Aj keď veľká časť tejto hranice presahuje pevninu, Európe sa všeobecne pripisuje štatút celého svetadiela pre jej veľkú fyzickú veľkosť a váhu histórie a tradícií.
Európa pokrýva približne 10 180 000 km2, čiže 2% zemského povrchu (6,8% rozlohy pevniny), čo z nej robí druhý najmenší kontinent (pomocou modelu siedmich kontinentov). Politicky je rozdelená do okolo päťdesiatich suverénnych štátov, z ktorých Rusko je najväčšie a najľudnatejšie, pokrýva 39% kontinentu a predstavuje 15% jeho populácie. K roku 2018 mala Európa približne 741 miliónov obyvateľov (okolo 11% svetovej populácie).[1][2] Európske podnebie je do značnej miery ovplyvnené teplými atlantickými prúdmi, ktoré zmierňujú zimy a letá na väčšine kontinentu, a to aj v zemepisných šírkach, v ktorých je podnebie v Ázii a Severnej Amerike nepriaznivé. Ďalej od mora sú ročné obdobia badateľnejšie ako v tesnej blízkosti pobrežia.
Európska kultúra je koreňom západnej civilizácie, ktorá siaha až do starovekého Grécka a starovekého Ríma. Pád Západorímskej ríše v roku 476 n.l. a následné sťahovanie národov znamenali koniec Európskeho staroveku a začiatok stredoveku. Renesančný humanizmus, skúmanie, umenie a veda viedli k novoveku. Od veku objavu, ktorý začali Portugalsko a Španielsko, hrala Európa v globálnych záležitostiach prevládajúcu úlohu. Medzi 16. a 20. storočím európske mocnosti kolonizovali v rôznych dobách Ameriku, takmer celú Afriku a Oceániu, a väčšinu Ázie.
Vek osvietenstva, následná francúzska revolúcia a napoleonské vojny formovali kontinent kultúrne, politicky a ekonomicky od konca 17. storočia do prvej polovice 19. storočia. Priemyselná revolúcia, ktorá sa začala vo Veľkej Británii na konci 18. storočia, spôsobila radikálne ekonomické, kultúrne a sociálne zmeny v západnej Európe a nakoniec aj v širšom svete. Obe svetové vojny sa odohrávali z väčšej časti v Európe, čo prispelo k poklesu západoeurópskej dominancie vo svetových záležitostiach od polovice 20. storočia, keď sa do popredia dostali Sovietsky zväz a USA. Počas studenej vojny bola Európa rozdelená pozdĺž železnej opony medzi NATO na západe a Varšavskú zmluvu na východe, až do revolúcií v roku 1989 a pádu Berlínskeho múru.
V roku 1949 bola založená Rada Európy s myšlienkou zjednotenia Európy s cieľom dosiahnuť spoločné ciele a zabrániť budúcim vojnám. Ďalšia európska integrácia zo strany niektorých štátov viedla k vytvoreniu Európskej únie (EÚ), samostatného politického subjektu, ktorý leží medzi konfederáciou a federáciou. EÚ pochádza zo západnej Európy, ale od pádu Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa rozširuje aj na východ. Mena väčšiny krajín Európskej únie, euro, je medzi Európanmi používaná najčastejšie; a schengenský priestor EÚ zrušuje hraničné a imigračné kontroly medzi väčšinou jej členských štátov a niektorými nečlenskými štátmi. Existuje politické hnutie, ktoré uprednostňuje vývoj Európskej únie v jednu federáciu zahŕňajúcu veľkú časť kontinentu.
Geografia
Regióny
Svetadiel Európa sa delí na 11 základných fyzickogeografických celkov (oblastí) :
- Škandinávska oblasť (Nórsko, Švédsko, Fínsko a priľahlé Rusko)
- Oblasť Britských ostrovov (Britské ostrovy)
- Oblasť atlantického Francúzska (západné Francúzsko)
- Oblasť hercýnskej strednej Európy (Dánsko, Benelux, Nemecko, Poľsko, Česko, Slovensko)
- Alpsko-karpatská oblasť (Alpy, Karpaty, Panónska panva)
- Iberská oblasť (Pyrenejský polostrov, Baleáry)
- Apeninská oblasť (Taliansko okrem Álp, Sicília, Sardínia, Korzika)
- Balkánska oblasť (Balkán až po Slovinsko)
- Oblasť Východoeurópskej roviny (medzi Karpatmi, Poľskom a Uralom)
- Krymsko-kaukazská oblasť (južná obruba Východoeurópskej roviny) – veľká časť patrí do Ázie
- Oblasť Uralu (pohorie Ural)
Politicko-historicky sa Európa delí najčastejšie na:
Zemepisné rekordy
- Najväčšia vzdialenosť sever-juh: 4 300 km
- Najväčšia vzdialenosť východ-západ: 5 600 km
- Najsevernejší bod: Rudolfov ostrov, Rusko (81° 47' severnej šírky)
- Najzápadnejší bod: Bjargtangar, Island (24° 33' západnej dĺžky)
- Najvýchodnejší bod: mys Flissingskij, Nová zem, Rusko (69° 03' východnej dĺžky)
- Najjužnejší bod: Gavdos, Grécko (34° 51' severnej šírky)
- Najvyšší bod:
- Mont Blanc, francúzsko-talianska hranica Álp (4 810 m n. m.)
- alebo Elbrus, Rusko (5 642 m n. m.)
(v závislosti od toho, aká hranica Európy a Ázie sa berie do úvahy)
- Najnižší bod: Kaspická preliačina, Rusko (28 m pod hladinou mora)
- Najvyššia zaznamenaná teplota: Sevilla, Španielsko (52 °C)
- Najnižšia zaznamenaná teplota: Usť Ščugor, Rusko (−55 °C)
- Najväčšie jazero: Ladožské jazero, Rusko (18 390 km²)
Štáty a závislé územia
Filozofia
Podľa René Huygheho sa Európa sformovala v čase, keď sa ťažisko kresťanstvom obohatenej a otrasenej stredomorskej civilizácie presunulo na sever, zatiaľ čo jej východná časť sa v podobe Byzantskej ríše začala odpútavať, až sa nakoniec celkom odtrhla v 15. stor. po dobytí Turkami. Od tej doby sa Európa už nerozdeľovala na západ a východ, ale na sever a juh, v ktorom prevzala stredomorské dedičstvo Talianska. Európsku jednotu sa však podarilo stmeliť spojením občianskej moci zo severu s rímskou cirkevnou nadvládou, čo sa pravda neobišlo bez konfliktov. Toto spojenie, ktoré pripravoval Chlodovik a ktoré uskutočnil Karol Veľký, dovŕšil vznik Svätej ríše rímskej národa nemeckého, ktorej názov dosť názorne vyjadroval nečakané zjednotenie latinského sveta s jeho odporcom, starou Germániou.
Referencie
- ↑ UN population prospects 2002 - Estimates of mid-year population: 1992 - 2001 . dx.doi.org, 2006-10-06, . Dostupné online.
- ↑ World Population Prospects . 2016-04-14, . Dostupné online. DOI:10.18356/a3bacd57-en
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Európa
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Európa
- Wikislovník ponúka heslo Európa
Externé odkazy
- Oficiálne názvy štátov Európy a ich oblastí, stav 1996
- Oficiálne názvy hlavných miest štátov a administratívnych centier Európy, stav 1996
- FILIT Zdroj z ktorého čiastočne čerpal tento článok
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Klein
Švédsko
Žofia Hruščáková
0. roky 21. storočia
1. január
1. marec
1. september
10. máj
10. marec
11. február
11. január
11. november
12. júl
12. január
12. november
13. august
13. jún
13. marec
13. september
14. august
14. marec
15. január
16. apríl
16. august
17. február
17. júl
17. jún
17. január
17. marec
18. jún
18. január
18. marec
19. marec
19. storočie
1900
1902
1903
1905
1906
1908
1909
1911
1915
1916
1918
1919
1922
1924
1925
1926
1927
1931
1935
1937
1941
1944
1947
1958
1965
1971
1990
1991
1992
1993
1993 na Slovensku
1994
1994 na Slovensku
1995
1995 na Slovensku
1995 vo vede
1995 v hudbe
1996
1996 na Slovensku
1997
1997 na Slovensku
1998
1998 na Slovensku
1999
1999 na Slovensku
2. apríl
2. február
2. november
2. september
20. apríl
20. marec
20. storočie
2000
2000 na Slovensku
21. marec
21. október
21. storočie
22. február
23. marec
24. apríl
24. december
24. január
24. marec
25. apríl
25. február
25. júl
25. január
26. február
26. september
27. december
27. február
27. marec
27. október
29. august
29. marec
3. február
3. máj
3. november
30. apríl
30. august
30. jún
30. január
31. august
31. marec
4. apríl
4. február
4. júl
4. január
5. december
5. február
6. september
7. január
8. apríl
8. február
8. marec
80. roky 20. storočia
9. apríl
9. júl
9. jún
9. október
90. roky 20. storočia
Adolf Butenandt
Adonxs
Albert William Tucker
Aleksander Barkov
Alexandra Huszáková
André Frossard
Andrej Očenáš
Anett Kontaveitová
Anna Bučinská
Anthony Martial
Antoinette Joyce Guediová-Mouafová
Anton Martinkovič
Bosna a Hercegovina
Celeste Buckinghamová
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Christiane Nüssleinová-Volhardová
Clément Lenglet
Ctibor Matulay
Danielle Campbellová
Danuta Abrahamowiczová
Dežo Ursiny
Dejan Dražić
Denis Godla
Desaťročie
Doprava
Dragoslav Mitrinović
Ernest Walton
Ester Ledecká
Eugene Paul Wigner
Európa
Európska únia
Eva Botťánková
Fínsko
Frank Sherwood Rowland
Frederick Reines
Fred Perry
Gerald Durrell
Ginger Rogers
Gustav Brom
Gyula Horn
Hannes Olof Gösta Alfvén
Harold Wilson
Ingo Schwichtenberg
Ján Korch
Ján Pavol II.
Józef Maria Bocheński
Józef Rotblat
Jacques Chirac
Japonsko
Jicchak Rabin
Josef Kemr
Josef Vavroušek
Jozef Lánik
Julia Putincevová
Kóbe
Kelly Catlinová
Kendall Jenner
Kultúra (spoločenské vedy)
Lea Mrázová
Leon Draisaitl
Lisa Vittozziová
Luke Shaw
Maďarsko
Maša Haľamová
Mackenzie McDonald
Madison Keysová
María Isabel
Margita Figuli
Mario J. Molina
Martin Harich
Martin Lewis Perl
Martin Réway
Matúš Bero
Matej Jakúbek
Maxim Pavlovič Kovtun
Michal Tučný
Mikaela Shiffrinová
Milovan Đilas
Miroslav Kropilák
Mislav Rosandić
Missy Franklinová
Monika Simančíková
Munir El Haddadi
Murray Rothbard
Nathan MacKinnon
Nicole Rajičová
Nikola Dudášová
Operácia Deliberate Force
Organizácia Severoatlantickej zmluvy
Paríž
Paul Josef Crutzen
Pavel Beckovský
Pavel Hrivnák
Pavol Skalický
Paweł Trzaska
Peter Staník
Petra Vlhová
Post Malone
Pugwashské konferencie o vede a svetových záležitostiach
Rakúsko
Robert E. Lucas
Sandro Ramírez
Seamus Heaney
Selena (speváčka)
Slovenská informačná služba
Slovensko
Storočie
Svetová obchodná organizácia
Terézia Páleníková
Tichý oceán
Timotej Záhumenský
Timothée Chalamet
Václav Ježek
Viera Kantorová
Vieroslav Matušík
Vladimír Mečiar
VSŽ
William Alfred Fowler
Zavlečenie Michala Kováča ml.
Zdenko Filípek
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Zsolt Kalmár
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk