Eugen Rosenberg
slovenský architekt
Narodenie	24. február 1907 Topoľčany, Slovensko
Úmrtie	21. november 1990 (83 rokov) Londýn, Spojené kráľovstvo
Odkazy
Commons	Eugen Rosenberg
Biografický portál

Eugen Rosenberg (* 24. február 1907, Topoľčany – † 21. november 1990, Londýn, Spojené kráľovstvo^[1]) bol slovenský architekt. Politické udalosti tej doby ho prinútili emigrovať z Česko-Slovenska do Anglicka. Jeho tvorba bola pre rodákov zo Slovenska dlho tabu. O jeho pôsobení medzi medzinárodne uznávanými architektmi sa slovenská verejnosť začala dozvedať až na sklonku jeho života.

Štúdium

Študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe, kde bol študentom Josefa Gočára (1929 - 1932). Patril k spolužiakom prof. E. Hrušku. Dlhší čas študoval aj v Paríži, tu bol praktikantom v ateliéri Le Corbusiera. Neskôr sa stal praktikantom aj u Josefa Havlíčka a Karla Honzíka. Na svoju štátnu skúšku predložil návrh Robotníckej fakulty – vrcholovej inštitúcie v sústave ľudovej výchovy v ČSR. Tento projekt bol publikovaný v českom časopise Staviteľ (Praha, roč. XIII., 1932 č. 12) a odmenený I. cenou. Tu preukázal pochopenie zásad funkcionalistickej architektúry, výrazný zmysel pre proporcionalitu, kompozíciu a pochopenie infraštruktúry daného miesta.

Tvorba

Od roku 1934 do roku 1938 mal samostatnú architektonickú kanceláriu v Prahe, ale už dva roky predtým patril do Združenia architektov a Asociácie akademických architektov. Podobne ako jeho vzory zo štúdii smeroval svoju tvorbu k emocionálnemu funkcionalizmu – ten popri účelnosti dával do popredia aj krásu komponovania jednoduchých hmôt. Venoval sa hlavne tvorbe obytných nájomných domov. K tejto problematike priniesol nový dispozičný a technický prístup. Architektonické začiatky sa viažu k rodným Topoľčanom – sú tu realizované jeho prvé dve stavby: budova Česko-slovenského Červeného kríža (1933 - 1934) a vila doktora Mokrého (1934). Je tu predpoklad, že v rodnom meste navrhol aj rodičovský dom na Moyzesovej ul. č. 6 a rovnako aj zariadenie zubárskej ordinácie brata Alexa (1929). K najlepším realizáciam tzv. elektrických domov patrí napr. projekt dvojdomu v Prahe - Holešoviciach z rokov 1935 - 1936, dom na Letohradskej 56, U Průhonu 16 atď. Neskoršia tvorba v emigrácii už bola pravdaže spätá s názormi skupiny.

Emigrácia

Po nástupe Hitlera k moci bol nútený emigrovať do Anglicka. Na konci vojny – v októbri 1944 – založil spolu s F. R. S. Yorkeom a Cyrilom Mardallom architektonickú kanceláriu, ktorá onedlho patrila k najznámejším tvorivým skupinám; neskôr známa pod názvom YRM (Yorke Rosenberg Mardall). V prvých rokoch sa ateliér venoval realizáciám bytov, zdravotníckych stavieb a základných škôl (Barclay Secondary School v Stevenage, 1950). Neskôr sa rozsah prác rozšíril – stavby administratívne, športové, cirkevné – až ateliér potvrdil medzinárodnú prestíž skupiny (medzinárodná výstava Interbau v Berlíne, 1958). V tom čase už riešili veľkú úlohu – prvú etapu londýnskeho letiska Gatwick.

Diela v Česko-Slovensku

• 1933 – 1934 – budova Česko-slovenského Červeného kríža, Topoľčany
• 1934 – Vila doktora Mokrého, Topoľčany ^[2]
• 1935 – 1937 – nájomný dom J. Hanáka, č. p. 756, Praha 7 - Holešovice, Letohradská 52 ^[3]
• 1936 – 1937 – nájomný dvojdom bratov Böhmovcov, č. p. 422 a 423, Praha 7 - Holešovice, Antonínská 4-6 ^[4]
• 1936 – nájomný dom, č. p. 477, Praha 7 - Holešovice, U průhonu 16 ^[5]
• 1936 – nájomný dom, č. p. 450, Praha 7 - Holešovice, Ortenovo náměstí 10 ^[5]
• 1937 – nájomný a obchodný dom B. Hanáka, č. p. 387, Praha 7 - Holešovice, Milady Horákové 56 ^[6]
• 1937 – nájomný dom, č. p. 1084, Praha 7 - Holešovice, Schnichova 29 ^[7]
• 1937 – 1938 – nájomný a obchodný dom, č. p. 1920, Praha 1 - Nové Město, Ve Smečkách 27 a dom č. p. 622, Štěpánská 36, ktoré sú spojené pasážou ^[8]

Najvýznamnejšie diela YRM

• 1947 – Cowley Peachey Housing Development, Middlesex
• 1948 – Sigmund Pumps Factory, Gateshead, Durham
• 1950 – Barclay Secondary School, Stevenage, Herts
• 1951 – obchodný dom, Southsea
• 1952 – byty Sish Lane, Stevenage
• 1953 – Stredná škola Warrena Wooda, Základná škola Rochestera Sheerwatera, Woking
• 1954 – autobusová stanica Loughton Garage
• 1955 – Stredná škola Quarle, Romford
• 1956 – Škola Dicka Shepparda, Tulse Hill
• 1957 – dom na ulici 115 Gt George, Londýn, bytový projekt s Wernerom Duttmanom, Berlín Interbau
• 1957 – letisko Gatwick, prvá etapa, Londýn
• 1958 – Unilever House Hamburg súťaž,
• 1958 – Carmel College, Wallingford
• 1958 – synagóga Brixton
• 1959 – Svetová zdravotnícka organizácia (administratíva) Ženeva, súťaž
• 1959 – Škola High Park, Stourbridge,
• 1959 – Churchill College Cambridge, súťaž
• 1960 – ambasáda USA, s Eerom Saarinenom, Londýn
• 1961 – súkromná kancelária Greystoke Place, Londýn
• 1962 – letisko Kuvajt, hlavný plán,
• 1962 – Univerzitná knižnica Cambridge projekt
• 1963 – obchodný dom, s Felixom Candelom, Stevenage
• 1964 – letisko Luton, vývojová štúdia
• 1964 – synagóga Belfast
• 1965 – Stredná škola Smestow
• 1965 – Univerzita Liverpool, Fakulta elektroinžinierstva a elektroniky
• 1965 – letisko Kuvajt, kontrolná budova
• 1965 - 1971 – Warwick University
• 1966 – Elliottova továreň, Rochester
• 1966 – 1974 – St Thomas' Hospital, London

Referencie

1. ↑ Margolius, Ivan, Prague - a guide to the 20th century architecture, Ellipsis, London 1996, ISBN 1-89985818-0, S.300
2. ↑ Česko-slovenský Červený kríž a vila doktora Mokrého v Topoľčanoch
3. ↑ Kohout, M., Šlapeta, V., Templ, S., Hanzlová, A., Sršňová, M. a Tichá, J. (eds.): Prague 20th century architecture. Springer, Wien - New York 1999. ISBN 3211832297, S. 72.
4. ↑ Kohout, M., Šlapeta, V., Templ, S., Hanzlová, A., Sršňová, M. a Tichá, J. (eds.): Prague 20th century architecture. Springer, Wien - New York 1999. ISBN 3211832297, S. 73.
5. ↑ ^{a b} Kohout, M., Šlapeta, V., Templ, S., Hanzlová, A., Sršňová, M. a Tichá, J. (eds.): Prague 20th century architecture. Springer, Wien - New York 1999. ISBN 3211832297, S. 193.
6. ↑ Kohout, M., Šlapeta, V., Templ, S., Hanzlová, A., Sršňová, M. a Tichá, J. (eds.): Prague 20th century architecture. Springer, Wien - New York 1999. ISBN 3211832297, S. 75.
7. ↑ Kohout, M., Šlapeta, V., Templ, S., Hanzlová, A., Sršňová, M. a Tichá, J. (eds.): Prague 20th century architecture. Springer, Wien - New York 1999. ISBN 3211832297, S. 192.
8. ↑ Kohout, M., Šlapeta, V., Templ, S., Hanzlová, A., Sršňová, M. a Tichá, J. (eds.): Prague 20th century architecture. Springer, Wien - New York 1999. ISBN 3211832297, S. 40.

Literatúra

• Kohout, M., Šlapeta, V., Templ, S., Hanzlová, A., Sršňová, M. a Tichá, J. (eds.): Prague 20th century architecture. Springer, Wien - New York 1999. ISBN 3211832297
• Kramáriková, J.: Eugen Rosenberg : Architektova voľba, dizertačná práca, FA STU Bratislava 2006.
• Russak, C.: The Architecture of Yorke Rosenberg Mardall, 1944/1972. Lund Humphries, London - New York, 1972. ISBN 0844800651.
• Šlachta, Š. - Vrzgulová, B.: Slovák - spoluautor Gatwicku, ASB 2, 2002, s. 20 – 22.
• Šlachta, Š.: Neznámi známi, Bratilava: Vydavateľstvo SAS, 2004, s. 147 – 152.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eugen Rosenberg

Externé odkazy

• www.answers.com
• www.telegraph.co.uk
• www.e-architect.co.uk