Etnografia - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Etnografia

Etnológia, etnografia a národopis (ďalšie ekvivalenty pozri nižšie) sú termíny (vedné odbory), ktoré sú v literatúre rozlične definované – niekedy ako synonymá, ale častejšie ako vzájomne sa rôznym spôsobom vylučujúce pojmy. Podrobnosti o definíciách sú uvedené nižšie v článku, stručne možno tieto definície zhrnúť ako nasledujúce možnosti:

  • a) všetky tri termíny (v súčasnosti konkrétne najčastejšie termín etnológia) znamenajú kultúrno-historickú vedu skúmajúcu kultúru etnických spoločenstiev, resp. ľudovú kultúru, alebo
  • b) etnografia (alebo zriedkavo národopis) znamená opisnú (empirickú) časť bodu a) alebo sociokultúrnej antropológie, kým etnológia znamená porovnávaciu (teoretickú) časť bodu a) alebo sociokultúrnej antropológie, alebo
  • c) etnografia znamená to, čo je uvedené v bode a), ale len pokiaľ je to robené profesionálne, kým národopis znamená podobnú činnosť robenú neprofesionálne, alebo
  • d) etnografia znamená časť bodu a) zameranú na historickú Európu, kým etnológia znamená časť bodu a) zameranú na mimoeurópske etnické spoločenstvá a na prehistorickú Európu, alebo
  • e) etnografia znamená výskum materiálnej ľudovej kultúry, kým etnológia výskum sociálnej ľudovej kultúry, alebo
  • f) (len v staršej literatúre:) etnografia znamená vedu o etnikách (najmä národoch) z hľadiska ich nehmotnej kultúry, kým etnológia je veda o fyzických rozdieloch ľudských skupín a o rasách, alebo
  • g) etnológia znamená synonymum pojmu sociálna antropológia, alebo
  • h) národopis je súhrnné označenie etnografie (definovanej v zmysle bodu a), ale bez folkloristiky) a folkloristiky, alebo
  • ch) (len v staršej literatúre:) národopis znamená vedu o (najmä v danej krajine vlastnom) národe.

Definície

Nasleduje súpis možných definícií jednotlivých troch termínov.

I) Etnografia

A) najmä v anglosaských krajinách (ale často aj mimo nich):

  • 1. opisná (empirická) časť sociokultúrnej antropológie alebo etnológie (t. j. časť spočívajúca v zbere, opise a klasifikácii dát počas terénneho výskumu)[1][2][3]
  • 2. v sociokultúrnej antropológii, ale aj archeológii, psychológii a pod.: samotný zber materiálu o spôsobe života a kultúre špecifických spoločenstiev/skupín a základné vyhodnotenie tohto materiálu ako súčasť širšieho bádateľského zámeru[4][5]
  • 3. písomný opis (článok, poznámky, monografia, website) uskutočneného sociokultúrneho či etnologického (terénneho) výskumu, najmä výskumu rôznych etnických spoločenstiev a ich zvykov, resp. metóda a proces tvorenia takéhoto opisu[2][4][6][7]

B) najmä v kontinentálnej Európe:

  • 1. (u nás najmä za socializmu podľa vzoru ZSSR, ale celosvetovo už aj dávnejšie) kultúrno-historická (tak opisná, ako aj porovnávacia) veda skúmajúca
    • kultúru (a spôsob života a vývoj) etnických spoločenstiev (etnických skupín, národností a národov),[1][8][9][10][11] resp. ľudovú – resp. lokálnu a regionálnu – kultúru (a spôsob života a etnický a národný vývoj ľudu)[12][13][14][15][16]
    • v užšom zmysle (takto napr. bežne na Slovensku za socializmu) okrem folklóru (t. j. slovensko-dramatického prejavu, ľudovej hudby a tanca), teda okrem folkloristiky[12][14][17][18][19][20] (Poznámka: Ako predmet etnografie v užšom zmysle, t. j. bez folkloristiky, sa u nás obyčajne uvádzala materiálna a duchovná/sociálna kultúra, pričom výraz duchovná kultúra sa tu chápal v užšom zmysle, t. j. bez folklóru,[21][22] hoci existuje aj širšie chápanie výrazu duchovná kultúra zahŕňajúce folklór[2][23])
  • 2. (dnes celosvetovo, za socializmu len v nesocialistických štátoch) len opisná (empirická) časť I-B-1[24][25] (v tomto zmysle sa chápe ako časť etnológie[24] alebo ako jej opak,[4][8][25][26][27][28] prípadne vrátane muzeológie súvisiacej s etnickými spoločenstvami[4]
  • 3. v Európe (najmä v dávnejšej minulosti, v ČSR zhruba ešte v prvej polovici 20. stor.) niekedy: len časť I-B-1 zaoberajúca sa súčasnou a historickou Európou (výskum zaoberajúci sa spoločenstvami mimo Európy alebo v predhistorickej Európe sa potom volá etnológia),[13][24] resp. tzv. Volkskunde (výskum ľudovej kultúry len vlastného etnika/ľudu, folkloristika v staršom ponínamí)[4][26][29][30]
  • 4. vo Švédsku: opak predchádzajúceho bodu (teda výskum zaoberajúci sa mimoeurópskymi alebo predhistorickými spoločenstvami)[24]
  • 5. (pôvodne v 18. stor.): (opisné, geografické a historické) štúdium mimoeurópskych národov[31]
  • 6. (do začiatku 20. stor. aj:) disciplína zaoberajúca sa rozdelením (najmä historickým vývojom rozdelenia) ľudí na spoločenstvá (národy) definované spoločným jazykom, náboženstvom a právom (opakom je etnológia ako disciplína sledujúca najmä fyzické a rasové rozdiely)[32][33]
  • 7. (do začiatku 20. stor. aj:) disciplína zaoberajúca sa štúdiom kultúrnej (a pod.) stránky (len na úrovni) národov (vrátane folkloristiky),[4][34][35] v širšom zmysle vrátane (ich) fyzickej a psychickej antropológie[36]
  • 8. v ZSSR (a čiastočne aj niektorých socialistických štátoch) neskôr: sociálna antropológia[17][37]
  • 9. (vo Francúzsku, Španielsku, Portugalsku a Škandinávii a pod. niekedy:) zberateľstvo, muzeológia, vytváranie kultúrneho dedičstva a pod., bez pejoratívneho zafarbenia (opak etnológie)
  • 10. (u nás za socializmu niekedy): I-B-1 ako profesionálny výskum (opakom je v tomto zmysle národopis ako poloprofesionálny alebo amatérsky výskum ľudovej kultúry)[2]
  • 11. zriedkavejšie: výskum len materiálnej kultúry ľudu (opakom je etnológia ako výskum sociálnej ľudovej kultúry)[29]
  • 12. podľa J. V. Bromleja (70. – 80. roky 20. stor.): veda o etnose, resp. etnikách (t. j. dôraz je na vedomí spolupatričnosti skupiny a naopak dôraz nie je na otázke etnografického špecifika najmä v oblasti materiálnej kultúry)[4]
  • 13. podľa Erixona (1944): opis jedného alebo viacerých etnosov v rovnakej dobe, podobnej geografickej oblasti a podobnej spoločenskej vrstve (opakom je etnológia)[29]

II) Etnológia

A) najmä v anglosaských krajinách (ale často aj mimo nich):

  • 1. všeobecná (porovnávacia, teoretická) časť sociokultúrnej antropológie[1][2][6][24]
  • 2. všeobecná stratégia štúdia kultúr uprednostňujúca zovšeobecňujúcu, porovnávaciu perspektívu[2][4]
  • 3. podľa A. R. Radcliffe-Browna: disciplína zaoberajúca sa rekonštrukciou dejín kultúry (ako opak sociálnej antropológie definovanej ako disciplína snažiaca sa postihnúť všeobecné zákonitosti, ktoré sú základom kultúrnych javov)[2][24]

B) najmä v kontinentálnej Európe:

  • 1. synonymum I-B-1 [3][8][9][13][14][24][38][39]
  • 2. (dnes celosvetovo, za socializmu len v nesocialistických štátoch) len všeobecná (porovnávacia, teoretická) časť I-B-1[4][24][25][40] (v tomto zmysle sa chápe ako nadradená disciplína etnografie[2][24] alebo ako jej opak[8][28][41]) alebo (v širšom zmysle) výskumu kultúry (t. j. sociokultúrnej antropológie)
  • 3. v Európe (najmä, ale nielen v dávnejšej minulosti) niekedy: len časť (najmä porovnávacej časti) I-B-1 zaoberajúca sa spoločenstvami mimo Európy alebo v predhistorickej Európe, t. j. preliterárnymi spoločenstvami (výskum zaoberajúci sa súčasnou a historickou Európu sa potom prípadne volá etnografia)[4][13][24][26][29][42]
  • 4. synonymum I-B-1, ale s dôrazom na štúdium predindustriálnych či preliterárnych spoločenstiev[26][38][43]
  • 5. vo Švédsku: opak predchádzajúceho bodu (teda výskum zaoberajúci sa európskymi spoločenstvami)[24]
  • 6. (do zač. 20. stor. aj:) disciplína zaoberajúca sa rasami, fyzickými rozdielmi etník/národov/kmeňov a ich stavom vyplývajúcim z ich prírodných daností (aj podnebia, stravy) či dopravných daností a pod. (opakom je etnografia, zaoberajúca sa národmi z jazykového, náboženského a právneho hľadiska);[32][33] podobná definícia (najmä v Británii do zač. 20. storočia): disciplína zaoberajúca sa rasami alebo rasami a kmeňmi (prípadne ako opak etnografie, ktorá sa potom zaoberá národmi)[2][44]
  • 7. (často napr. vo Francúzsku): celá sociokultúrna antropológia,[2][3][6][24][45][46][47] príp. s dôrazom na predliterárne a predhistorické spoločenstvá, pričom modernejším spoločenstvám sa venuje sociológia[46]
  • 8. zriedkavo: celá všeobecná antropológia[3][48]
  • 9. zriedkavejšie: výskum sociálnej (t. j. nemateriálnej) kultúry ľudu (opakom je etnografia ako výskum najmä materiálnej ľudovej kultúry)[29]

Poznámka: U nás bolo minimálne v 50. a 60. rokoch 20. stor. potrebné sa slovu etnológia vyhýbať, lebo bolo podľa vzoru Sovietskeho zväzu považované za „buržoázny“ prežitok. Príkladom chápania termínu v Sovietskom zväze je 2. vydanie Boľšej sovetskej enciklopedije (BSE), kde sa v hesle etnologija (podobne v hesle etnografija) v roku 1957 (zväzok 49) píše, že etnológia je a) synonymum etnografie používané najmä nemeckými etnografmi, a b) u niektorých „buržoáznych“ vedcov označuje teoretickú, vysvetľujúcu časť toho, čo BSE označuje ako etnografia (opisnú časť potom títo „buržoázni“ vedci označujú ako etnografia), pričom BSE dodáva, že takéto oddeľovanie opisnej časti a teoretickej časti je „metodicky nesprávne“ a v sovietskej vede sa výraz etnológia nepoužíva. Zhruba od začiatku 70. rokov sa však slovo etnológia stalo v západnej Európe vyslovene módnym výrazom namiesto rôznych alternatívnych označení. Aj u nás sa niekedy v tomto čase slovo začalo váhavo (znova) používať: V roku 1968 bol na Slovensku zriadený „Kabinet etnológie FF UK“ (hoci zostal až do začiatku 90. rokov jediným pracoviskom so slovom etnológia v názve v celom štáte) a napr. v roku 1973 je v encyklopédii Pyramída uvedené heslo „etnografia (etnológia)“, v ktorom sa výrazy opakovane používajú ako rovnocenné v celom texte (v Encyklopédii Slovenska z roku 1978 heslo etnológia síce neexistuje, ale slovo sa aspoň spomína ako jedno z „medzinárodných označení“ pre národopis v hesle národopis). Po revolúcii sa výraz etnológia začal aj u nás bežne používať namiesto výrazov národopis alebo etnografia, napríklad už v prvej polovici 90.rokov ho prijali do svojich názvov ďalšie univerzitné pracoviská v Prahe, Brne a Bratislave.[13][49][50][51][52].

III) Národopis

  • A) synonymum etnografie, a to vo významoch:
    • 1. I-B-1 [15][53][54][55][56][57] či veda o národe [58], prípadne I-B-1 výslovne bez folkloristiky [17]
    • 2. opisná časť I-B-1 [25][26] či vedy o národe[34]
    • 3. tzv. Volkskunde (t.j. staršia, širšia forma folkloristiky - disciplína zaoberajúca sa etnologickým/etnografickým a folkloristickým výskumom vlastného národa) [4][25][36][59][60]
  • B) súhrnné označenie etnografie (definovanej ako opisná časť I-B-1/vedy o národe) a etnológie (definovanej ako porovnávacia časť I-B-1/vedy o národe) [8][29][61]
  • C) súhrnné označenie etnografie (definovanej ako I-B-1 nezahŕňajúce folkloristiku) a folkloristiky[14][51]
  • D) počas socializmu v Česko-Slovensku aj len: amatérske či poloprofesionálne zberateľstvo v oblasti ľudovej kultúry[2]
  • E) podľa P. Socháňa (1891): komplexná vlastivedná disciplína, do ktorej patrí miestopis, sociológia, dialektológia a pod.[12]

Slovenské ekvivalenty výrazov etnografia, etnológia a súvisiacich výrazov

Staršie slovenské ekvivalenty názvov disciplín boli nasledovné (z vecného hľadiska sa vzťahujú pochopiteľne len na staršie - t.j. najmä neanglosaské - definície disciplín) [25][36][57][59][62][63][64][65]:

  • Etnografia – národopis, ľudopis, (p)opisný národopis
  • Etnológia – národoveda, ľudoveda, porovnávací/srovnávací národopis (v textoch z obdobia socializmu, ktoré etnológiu považujú za synonymum etnológie – napríklad v Peciarovom Slov. slov. jazyka - sú tieto slovenské názvy národoveda a ľudoveda pochopiteľne uvádzané ako ďalšie slovenské ekvivalenty slova etnografia )
  • „Etnognózia“ – národospyt (toto je veľmi zastaraný a zriedkavý pojem, väčšinou sa považoval za súčasť pojmu etnológia a slovo národospyt teda za ďalšie synonymom etnológie)
  • „Volkskunde“ (t.j. náuka o domácej ľudovej – aj materiálnej - kultúre) – národopis, ľudopis, ľudoveda, folklór, folkloristika

Dejiny [66]66">upraviť | upraviť zdroj

Dejiny ponímania etnológie a etnografieupraviť | upraviť zdroj

Pôvod etnológie ako vedy je v prácach nemeckých vedcov z Univerzity v Göttingene, ktorí spolupracovali s Ruskou cárskou akadémiou vied v Petrohrade na výskume domorodcov Kamčatky. V 70. rokoch (prvýkrát v roku 1771) sa v Nemecku na označenie(opisného) výskumu neeurópskych národov objavili termíny etnografia a Völkerkunde („náuka o ľudoch/národoch“). Termín etnológia ako prvý použil slovenský vedec Adam František Kollár v roku 1783 v latinskej knihe Historiae jurisque publici regni Ungariae amoenitates. Etnológiu tu definoval ako vedecké štúdium kmeňov a ľudských populácií, ktoré zahŕňa ich historický pôvod, geografické rozšírenie, jazyky, obyčaje, zvyky a spoločenské zriadenie. V roku 1787 potom výraz etnológia použil Švajčiar Alexandr-César Chavannes (vo francúzskom texte) a Johann Ernst Fabri (u Fabriho pojem zahŕňa aj folkloristiku). Vo Francúzsku termín etnológia spopularizoval André Marie Ampére v roku 1820. V anglicky písaných textoch sa výraz etnológia prvýkrát vyskytol okolo roku 1828 a potom v roku 1842 (u J. C. Pricharda) a výraz etnografia v roku 1834 (vtedy ešte len ako zmienka v jednej encyklopédii, že Nemci používajú takýto výraz)[67][68] , často bol spočiatku obmedzený zhruba na výskum rás (t.j.v definícii sa potláčal kultúrny, geografický a lingvistický aspekt). O iných starších definíciách etnografie a etnológie pozri kapitolu definícia.

Termín etnológia sa v 20. stor. síce v Amerike niekedy používal ako synonymum kultúrnej antropológie (zdôrazňujúc tak porovnávací aspekt kultúrnej antropológie), celkovo však v anglosaských krajinách bolo a je vo zvyku používať výraz etnografia na označenie opisnej a zberateľskej fázy antropologického výskumu kultúry a výraz etnológia na označenie teoretického porovnávacieho zovšeobecnenia získaného materiálu antropologického výskumu. Podobné tendencie badať vo francúzskej štrukturálnej antropológii. V krajinách strednej Európy sa naopak etnológia v 20. storočí považovala za disciplínu oddelenú od antropológie, ale inak rovnako ako v anglosaských krajinách aj tu – ale okrem obdobia socializmu – zvykli niektorí autori rozlišovať medzi opisnou formou (etnografiou) a porovnávacou formou (etnológiou), iní autori však etnológiu a etnografiu považovali za úplné synonymá. V Sovietskom zväze a jeho satelitoch (vrátane Česko-Slovenska) sa obyčajne používal len termín etnografia (zahŕňal tak opisný ako aj porovnávací výskum), termín etnológia sa považoval za nevhodný a ak sa používal, tak ako úplné synonymum etnografie (pozri aj vyššie v kapitole Definícia). Okrem toho na označenie etnografie a/alebo etnológie existovali už od 19. storočia v jednotlivých štátoch aj domáce rôzne vymedzené výrazy (napr. slov. národopis, nem. Völkerkunde a maď. néprajz). Zhruba od začiatku 70. rokov však v západnej Európe začali byť nahradzované slovom etnológia, ktoré sa vtedy stalo módnym výrazom. Od konca 20. storočia sa, ako sa zdá, začína celosvetovo podľa anglosaského vzoru presadzovať jednak subsumovanie etnológie/etnografie pod (sociokultúrnu) antropológiu (považujú sa za jadro sociokultúrnej antropológie – pozri napr. článok sociokultúrna antropológia) a jednak chápanie etnológia ako opisnej fázy výskum a etnografie ako porovnávacej fázy výskumu. Ako ekvivalent tradičného nemeckého výrazu Volkskunde, ktorý znamená výskum (len) domácej či európskej ľudovej kultúry a ktorý sa do slovenčiny historicky prekladal veľmi rôzne ( pozri vyššie), sa zhruba od 70. rokov celosvetovo presadil názov európska etnológia.

Ostatnéupraviť | upraviť zdroj

V 19. storočí vznikli prvé etnologické spoločnosti (Société Ethnologique de Paris – 1839, Ethnological Society of New York – 1842, Ethnological Society of London – 1843), prvé etnologické múzeá (Petrohrad – 1837, neskôr Kodaň, Lipsko, Berlín, Drážďany, Rím, Paríž, Viedeň, Oxford a pod.)a prvé odborné etnologické časopisy.

Prvou etnografickou/etnologickou školou bola v 2. polovici 19. storočia tzv. evolucionistická teória (z hľadiska dnešného zaradenia etnológie/etnografie by sme povedali evolucionistická antropológia), teda smer založený na evolucionizme, aplikácii biologickej evolúcie aj na vývoj ľudstva. Známa je napr. periodizácia vývoja ľudstva L. Morgana od divošstva cez barbarstvo k civilizácii. Predstaviteľmi boli Johann Jacob Bachofen, James George Frazer, John Lubbock, Henry James Sumner Maine, John Ferguson McLennan, Lewis Henry Morgan, Edward Burnett Tylor a ďalší. Problémom tohto obdobia je, že išlo o čisto teoretický výskum na základe informácií od zberateľov a misionárov, terénny výskum ešte neexistoval.

Začiatkom 20. storočia sa (ako reakcie na evolucionistickú teóriu) sformovali viaceré etnografické školy:

  • V Nemecku vznikli ako prvá vznikla antropogeografická teória/antropogeografia, ktorá vysvetľuje vývin ľudstva geografickými faktormi, založil ju Friedrich Ratzel. Nasledoval kultúrno-morfologický smer, ktorý založil ho Leo Frobenius. Napokon vznikla kultúrno-historická škola (nemecko-rakúska škola kultúrnych okruhov), ktorá vymedzuje kultúrne okruhy podľa typológie javov materiálnej a duchovnej kultúry, predstaviteľmi sú napr. Bernhard Ankermann, Robert Fritz Graebner, Wilhelm Koppers, Wilhelm Schmidt.
  • Vo Francúzsku sa reakcia na evolucionistickú teóriu inšpirovala sociologickou školou Année sociologique okolo E. Durkheima. V roku 1925 Lucien Lévy-Bruhl, Marcel Mauss a Paul Rivet založili Institut d’Ethnologie, v rámci ktorého vznikali empirické výskumy mimoeurópskych kultúr (najmä duchovných prejavov a symbolických systémov týchto kultúr, teda náboženstva, myslenia a mytológie) i teoretické koncepcie, ktoré smerovali k vzniku francúzskej verzie sociálnej antropológie ako samostatnej vedy. Túto tendenciu zavŕšil v 60. rokoch 20. storočia Claude Lévi-Strauss, ktorý urobil z etnológie integrálnu súčasť antropológie v širšom zmysle.
  • V Británii B. Malinowski a A. Radcliffe-Brown založili sociálnu antropológiu (pozri samostatný článok). Prínosom sociálnych antropológov bolo zavedenie systematickosti v terénnom výskumu. Z teoretického hľadiska ich prístupy označujeme ako funkcionalizmus(Malinowski) a funkčný štrukturalizmus (Radliffe-Brown).
  • V USA vznikla kultúrna antropológia (pozri samostatný článok).
  • V Sovietskom zväze, kde bol základnou filozofiou marxizmus, sa etnografia držala dialektického materializmu, historického materializmu (rozmanitosť sociálnych systémov a kultúr bola chápaná ako súčasť celosvetového historického procesu periodizovaného na spoločenské formácie) a názoru, že primárny faktor aj v etnografii je ekonomický faktor.

Etnografia chápaná ako čisto opisná časť antropológie [69]upraviť | upraviť zdroj

Rozlišuje sa:

  • všeobecná etnografia - opisuje celú skúmanú spoločnosť s jej zložitými vnúrnými a vonkajšími vzťahmi
  • špecifická etnografia - skúma iba špecfické problémy, situácie a interkacie na sociálnej scéne

Etnografia má svoje počiatky v cestovných denníkoch, diároch, oficiálnych správach koloniálnych úradníkov. Etnografické pozorovania je ale možné vykonávať aj pri štúdiu menších spoločenstiev (vidiek, odľahlý región) zachovávajúcich si svoju špecifickú kultúrnu a sociálnu identitu. Časom bola v etnografii vybudovaná vedecká metóda, ktorá sa snaží minimalizovať subjektivizmus etnografa v alternatívnom sociálnom prostredí tak, aby bol schopný zachytiť, špecifikovať a opísať inak neočakávané sociálne konštrukcie. Etnografia bola v minulosti zneužitá na dokazovanie schém politickej a sociálnej nadradenosti voči „primitívnym“ národom. Dnes nám naopak slúži na zaznamenanie obrovskej kultúrnej a sociálnej diverzity ľudských spoločenstiev, ohrozovanej neustálym postupom globalizácie.

V minulosti sa informácie získané etnografiou (tak ako je definovaná v tejto kapitole) používali ako zdroj pre etnológiu (definovanú ako porovnávacia syntéza etnografických informácií). Dnes už etnografiu za svoj základný základný zdroj informácií považuje skôr priamo kultúrna antropológia, čiže za základ antropologických skúmaní sa už zriedkakedy pokladá etnológia.

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Použité skratky:

  • Ant.S: Malina, J. et al.: Antropologický slovník, aneb, Co by mohl o člověku vědět každý člověk : (s přihlédnutím k dějinám literatury a umění), 2009
  • Beliana: Encyclopaedia Beliana
  • Britannica schéma: http://www.britannica.com/EBchecked/media/61795/
  • Brockhaus: Brockhaus Enzyklopädie in 30 Bänden, 2005-2006
  • BSE: Boľšaja sovetskaja enciklopedija, 3. vydanie, 1969 - 1978
  • BSE 2. vydanie: Boľšaja sovetskaja enciklopedija, 2. vydanie, 1950 - 1960
  • Echaudemaison: Echaudemaison, C.-D.: Slovník ekonomie a sociálních věd, 1995
  • Enc. Slov.: Encyklopédia Slovenska 1977 - 1982
  • Enc. slovník 1993: Bradnová, H. (ed.) et al.: Encyklopedický slovník, 1993
  • Herder: Herders Conversations-Lexikon, 1854-1857, dostupné online: 1
  • Liszka, J.: Národopis Maďarov na Slovensku, 2003
  • MagNL: Magyar Néprajzi Lexikon, 1977-1982 dostupné online: 2
  • Meyers: Meyers Großes Konversations-Lexikon, 1905–1909, dostupné online: 3
  • Morris: Morris, M.: Concise Dictionary of Social and Cultural Anthropology, 2012, dostupné online 4
  • OSN: Ottův slovník naučný, 1888–1909
  • Pierer: Pierer, E. (ed.): Pierer's Universal-Lexikon, 1857-1865, dostupné online 5
  • Pyramída 1: heslo etnografia (etnológia) in: Pyramída-encyklopedický časopis moderného človeka, č. 29, 1973
  • Pyramída 2: heslo národopis in: Pyramída-encyklopedický časopis moderného človeka, č. 111, 1980
  • Soc.S:Petrusek, M. et al.: Velký sociologický slovník, 1996
  • Slov. vlastiveda: Novák, Ľ.: Slovenská vlastiveda, zv. 2, 1943
  • SNS: BUJNÁK, Pavel (ed.) et al.: Slovenský náučný slovník, 1932
  • Soukup: Soukup, V.: Dějiny antropologie, 2005
  • SSJ: Peciar, Š. (ed.): Slovník slovenského jazyka, 1959 – 1968
  • SSJS: Jánošík, A., Jóna, E.: Slovník spisovného jazyka slovenského, 1946-1950

Vlastné referencie:

  1. a b c Soukup, str. 638
  2. a b c d e f g h i j k Ant.S
  3. a b c d Britannica schéma
  4. a b c d e f g h i j k etnologie. In: Soc. S
  5. ethnography in: Britannica online http://www.britannica.com/EBchecked/topic/194292/ethnography
  6. a b c Morris
  7. Ethnographie in: Pierer (v dolnej časti textu)
  8. a b c d e Völkerkunde in:Meyers
  9. a b národopis in: Enc.Slov.
  10. etnografie. In: Malá československá encyklopedie II D-CH. Praha: Academia, 1985. s. 357.
  11. etnografija in: BSE
  12. a b c etnografia in: Enc.Slov.
  13. a b c d e Pyramída 1
  14. a b c d Pyramída 2
  15. a b etnografie in: Ant.S
  16. (čiastočne) etnográfia in: Mag.NL
  17. a b c http://leccos.com/index.php/clanky/etnografie
  18. etnografie. In: Malá československá encyklopedie II D-CH. Praha: Academia, 1985. s. 357. (podľa príkladov)
  19. etnografija in: BSE (porov. ale foľkloristika in:BSE)
  20. Mag.NL (veta o ZSSR)
  21. http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=5081&no_cache=1&sword_list=kult%C3%BAra
  22. položky vymenované v článku etnografia in: Enc. Slov.
  23. duchovná kultúra in: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska
  24. a b c d e f g h i j k l Magy.NL
  25. a b c d e f Slov. vlastiveda
  26. a b c d e Enc. slovník 1993
  27. etnografia in: Beliana
  28. a b etnografia in:SNS
  29. a b c d e f Liszka str. 24
  30. http://bara.ujc.cas.cz/psjc/img.php/img/1446/399635733_153895_30249_646
  31. etnológia in: Ant.S
  32. a b Ethnographie in: Herder
  33. a b Ethnographie in: Pierer
  34. a b národopis in: OSN
  35. BSE 2. vydanie
  36. a b c SNS
  37. http://fhs.cuni.cz/FHS-543-version1-ucebnicemesto2.pdf str. 24
  38. a b Brockhaus
  39. etnologija in:BSE 2. vydanie
  40. BSE
  41. Beliana
  42. http://www.ib.hu-berlin.de/~kumlau/handreichungen/h3/kultaueb.htm
  43. etnológia in Filit http://ii.fmph.uniba.sk/~kravcik/filit/pojem.php?obl=Etnologia
  44. Rine, G. E. (ed.):The Encyclopaedia Americana, 1920 http://en.wikisource.org?pojem=The_Encyclopedia_Americana_%281920%29/Ethnology
  45. http://www.larousse.fr/encyclopedie/divers/ethnologie/49734
  46. a b Echaudemaison
  47. etnologie. In: Malá československá encyklopedie II D-CH. Praha: Academia, 1985. s. 357.
  48. Random House Kernerman Webster's College Dictionary, 2010
  49. Liszka, str. 25
  50. etnológia in: SSJ
  51. a b Enc. Slov.
  52. etnológia in: Botík, J., Slavkovský, P.: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, 1995
  53. etnografie in: Malá československá encyklopedie
  54. národopis in: Příruční slovník jazyka českého, 1935-1957
  55. etnológia in: Beliana
  56. národopis in: Příruční slovník jazyka českého (citát definície z knihy Československá vlastivěda z roku 1933)
  57. a b SSJ
  58. národopis in:SNS
  59. a b SSJS
  60. KSSJ
  61. etnografia a etnológia in SNS
  62. OSN
  63. Havránek, B. et al.: Slovník spisovného jazyka českého, 1960-1971
  64. Hujer, O. et al.: Příruční slovník jazyka českého, 1935-1957
  65. Bednárik, R.: Príručka pre národopisný výskum slovenského ľudu, 1942
  66. Zdrojom sú zdroje uvedené v sekcii Referencie
  67. http://www.merriam-webster.com/dictionary/ethnology?show=0&t=1368204921
  68. Oxford English Dictionary, 2nd edition with Additions Series, 2009
  69. Zdrojom je presun textu zo staršej verzie článku "etnografia"
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Etnografia

Émile Durkheim
Československo
Človek
Človek rozumný
Ľubomír Lipták
Ľudová kultúra
Škola Annales
Štát
Štátny
Štefan Polakovič (filozof)
Štruktúra
Štrukturalizmus
Štrukturalizmus (architektúra)
Žáner
Život
Adorno
Alfred Adler
Alfred Kroeber
Altamira (jaskyňa)
Alterglobalizmus
Alternatívna kultúra
Alvin Toffler
Al Gore
Anna Freudová
Antická filozofia
Antikapitalizmus
Antonio Gramsci
Anton Hykisch
Antropológ
Antropológia
Aristoteles
Arnold Joseph Toynbee
Arthur Schopenhauer
Auguste Comte
Barbar
Barok
Baruch Spinoza
Benátky (mesto)
Bioetika
Biofília
Biokulturológia
Birminghamská škola
Carl Gustav Jung
Cech
Charles Fourier
Chemikália
Cirkev
Civilizácia
Claude Lévi-Strauss
Cnosť
Cyklus
Dalimír Hajko
Dav
David Hume
Davisti
Dejiny umenia
Denis Diderot
Denis McQuail
Descartes (Indre-et-Loire)
Dialóg
Dialektická metóda
Dialektický
Dieťa
Diskurzívny
Dominik Tatarka
Duša
Duch
Duchovné vedy
Editor
Edward Burnett Tylor
Ekológia
Ekonómia
Ekonomika
Empirizmus
Erasmus Rotterdamský
Erich Fromm
Ernst Bloch
Esej
Estetický
Estetika
Etický
Etnografia
Etnológia
Etológia
Európa
Evolucionizmus
Existencializmus
Fernand Braudel
Film
Filmológia
Filmová kritika
Filozof
Filozofia
Filozofia 20. storočia
Filozofia dejín
Florencia
Fourierizmus
François Marie Charles Fourier
François Rabelais
Francúzsko
Francis Bacon
Francis Fukuyama
Frankfurtská škola
Frankfurt nad Mohanom
Freud
Friedrich Engels
Friedrich Schiller
Friedrich Wilhelm Ostwald
Fundamentalizmus
Futurológia
Geert Hofstede
Gender (rod)
George Berkeley
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Germánia
Gilles Deleuze
Giordano Bruno
Giovanni Battista Vico
Globalizácia
Gottfried Wilhelm Leibniz
Gotthold Ephraim Lessing
Gréci
Grécke jazyky
Gustav Klemm
György Lukács
Harry Stack Sullivan
Hegel
Heidegger
Heinrich Rickert
Henri de Saint-Simon
Herbert Marcuse
Hermeneutika
História
Historiografia
Hlbinná psychológia
Hodnota
Hodnota (filozofia)
Homér
Hra
Hrad
Hrdinovia
Identita
Igor Hrušovský
Immanuel Kant
Inštitúcia
Indivíduum
Informácia
Inovácia
Ján Bakoš
Ján Jesenius
Ján Lajčiak
Ján Smrek
Jürgen Habermas
Jacob Burckhardt
Jacques Derrida
Jacques Le Goff
James Cook
Jan Amos Komenský
Jan Keller
Jazyk
Jean-François Lyotard
Jean-Jacques Rousseau
Jean Bodin
Jean Jacques Rousseau
Jednotlivec
Jestvovanie
Johann Christoph Adelung
Johann Gottfried von Herder
John Locke
John Naisbitt
José Ortega y Gasset
Josef Šmajs
Jozef Škultéty
Julien Offray de La Mettrie
Juraj Kučírek
Kant
Kapitalizmus
Karl Marx
Karol Marx
Katolicizmus
Kláštor
Kníhtlač
Knižnica
Kognitívny
Kolektívne nevedomie
Kolumbus
Komunikácia
Konrad Lorenz
Kontinuita
Kontrakultúra
Konzervativizmus
Konzument
Kostol
Kríza
Kresťan
Kresťanstvo
Kultúra
Kultúra (spoločenské vedy)
Kultúrna antropológia
Kultúrna ekológia
Kultúrne dedičstvo
Kultúrne univerzálie
Kultúrny pluralizmus
Kultúrny systém
Kulturológia
Laco Novomeský
Ladislav Hanus
Ladislav Hohoš (filozof)
Latinčina
Legislatívny proces
Lenin
Leslie White
Liberálna demokracia
Lineárny
Lingvistika
Literárna kritika
Literatúra
Logoterapia
Louis Althusser
Lucien Febvre
Ludwig Wittgenstein
Média
Móric Beňovský
Mýtus
Machiavelli
Manažment (činnosť)
Marco Polo
Marcus Tullius Cicero
Marc Bloch
Martin Rázus
Marxistická filozofia
Marxizmus
Masa
Masmédium
Masová kultúra
Materiál
Matka
Max Horkheimer
Max Weber
Mešťan
Mentalita
Michel de Montaigne
Michel Paul Foucault
Mikuláš Kuzánsky
Miláno
Moderna
Monadológia
Montesquieu
Morálka
Mrav
Mučeník
Multikulturalizmus
Muzikológia
Náboženský kult
Náboženstvo
Nacionalizmus
Nadácia
Nekrofília
Neokolonializmus
Neoliberalizmus
Neomarxizmus
Nietzsche
Noetika
Norbert Elias
Norma
Normatívny systém
Novotomizmus
Občianske združenie
Obyčaj
Ontogenéza
Organizácia
Osveta
Osvietenská filozofia
Osvietenstvo
Oswald Spengler
Ouroboros
Písmo
Paradigma
Patricia Aburdeneová
Patristika
Paul Heinrich Dietrich von Holbach
Permakultúra
Peter Liba
Pico della Mirandola
Pierre Bourdieu
Pitirim Alexandrovič Sorokin
Platón
Podvedomie
Pojem
Polis
Politika
Politológia
Populárna kultúra
Postštrukturalizmus
Postmarxizmus
Postmoderna
Potreba
Pozitivizmus
Poznanie
Práca
Právo
Príroda
Prírodné vedy
Prax
Presvedčenie
Produkt
Psychoanalýza
Psychológia
Rím
Rítus
Rómológia
Racionalizmus
Racionalizmus (filozofia)
Raymond Aron
Reč
Realita
René Descartes
René Girard
Renesančný platonizmus
Renesancia
Rituál
Roland Barthes
Rovnosť
Rozum
Súčasná filozofia
Súkromné vlastníctvo
Samuel Phillips Huntington
Sankcia
Scholastika (filozofia)
Sedem slobodných umení
Semiotika
Sen
Senát
Sigmund Freud
Sociálna skupina
Sociológia
Sociológia kultúry
Sofisti (filozofia)
Solipsizmus
Spoločenská veda
Spoločnosť
Stredovek
Stredoveká filozofia
Subkultúra
Svätý
Symbol
Tabu
Tacitus
Talcott Parsons
Teatrológ
Technokracia
Technokratizmus
Thomas Hobbes
Thomas More
Tommaso Campanella
Tradícia
Triedny boj
Tvorba
Umberto Eco
Umenie
Utilitarizmus
Výchova
Výskum
Výtvarná kritika
Veľká francúzska revolúcia
Veda
Vergilius
Viera
Vitalizmus
Vladimír Clementis
Voltaire
Walter Benjamin
Wilhelm Reich
Wilhelm Wundt
Zákon
Zvyk




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk