A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Esperantská kultúra je kultúra okolo medzinárodného jazyka esperanto, pestovaná komunitou používateľov tohto jazyka.
Podobne ako kultúra národného jazyka je národná, kultúra medzinárodného jazyka je medzinárodná. Medzi kultúrne hodnoty celosvetovo zdieľané priaznivcami esperanta sa radia okrem iného rovnoprávnosť medzi národmi, rasami a vyznaniami a tolerancia.
Literatúra
Literatúra stála už pri zrode esperanta. Už v brožúrke Lingvo Internacia (tiež nazývaná esper. Unua libro – Prvá kniha), pomocou ktorej bolo esperanto uverejnené, sa nachádzalo niekoľko básní. Ich autorom bol sám Zamenhof, iniciátor esperanta. Skorí pionieri esperantskej poézie (napr. Antoni Grabowski) sa významne podieľali na rozšírení slovnej zásoby esperanta a ich vplyv je cítiť dodnes.[1] Rozvíjala sa aj próza – najprv prekladová, neskôr aj pôvodná. Prvý pôvodný román v esperante, Kastelo de Prelongo, vyšiel už v roku 1907, jeho autorom bol Henri Vallienne. Najväčšia kamenná esperantská knižnica, Hodlerova knižnica, je v sídle Svetového esperantského zväzu. Na Slovensku sa vydávaniu esperantskej literatúry venuje vydavateľstvo Espero vlastnené Petrom Balážom.[2]
Hudba
Esperantská hudba sa v porovnaní s literatúrou začala rozvíjať s istým oneskorením. Na začiatku boli piesne väčšinou zhudobnené básne, napríklad aj esperantská hymna La Espero, časté bolo prekladanie z národných jazykov a témy súvisiace s esperantským hnutím. Hudba sa väčšinou obmedzovala na zborovú, niekedy doprevádzanú jedným nástrojom. Podľa vyjadrenia Martina Wiesse, jedného zo zakladateľov modernej esperantskej hudby, ešte v 80. rokoch 20. storočia bol spievajúci a na nejaký nástroj hrajúci esperantista raritou, rýchlo sa to však zmenilo a dnes „zrazu každý hrá na nejakom nástroji”.[3] Prvý známy album v esperante, Ni kantu en Esperanto (Spievajme v esperante), vyšiel v roku 1964, autorom bol Frans Jahger. Veľkým impulzom pre rozvoj esperantskej hudby boli koncerty, ktoré boli od roku 1984 pravidelne zaraďované do programu obľúbeného stretnutia Internacia Seminario. V súčasnosti sú koncerty už skoro povinnou súčasťou každého veľkého stretnutia.
Za počiatok modernej esperantskej hudby je považovaný album Tute ne gravas (Vôbec nevadí) z roku 1986 od skupiny Amplifiki. V dobe svojho vydania znamenal skoro revolúciu, teraz je kritizovaný pre svoju jednoduchosť.[3] Hneď o rok, v 1987 vydali Persone svoju kazetu 62 minutoj (62 minút), ktorá sa stalo referenčným rámcom kvality esperantskej hudby na ďalšie desaťročie. 17. februára 1988 založil Floréal Martorell organizáciu EUROKKA (esper. Esperanto-Universala Rok-Organizo, Kolektiva Komunik-Asocio – Všeobecná esperantská rocková organizácia, spoločný komunikačný zväz) a pre jej potreby v roku 1990 aj vydavateľstvo Vinilkosmo, ktoré sa špecializuje na vydávanie a distribúciu výhradne esperantskej hudby.
Referencie
- ↑ LÖWENSTEIN, Anna. Poetoj detruas nian lingvon. Esperanto, 10 2009, roč. 102, čís. 1229 (10), s. 195. ISSN 4-0635 001 4-0635. (esperantsky)
- ↑ BALÁŽ, Peter. Vydavateľstvo Espero . Espero, . Dostupné online. (slovensky, esperantsky)
- ↑ a b PAVINSKY, Rogener. Martin en KEF . Vinilkosmo "Esperanto-Muzik-Prod.", 2007. : . vkkd87. (esperantsky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Esperantská kultúra
Externé odkazy
- OSIEK – organizácia pre propagáciu esperantskej kultúry
- ESPERO - slovenské vydavateľstvo (aj) esperantskej literatúry
- Esperantsko-slovenský spevník
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudová kultúra
Akadémia
Civilizácia
Dobrovoľníctvo
Etika
Etiketa
Festivaly
Galérie
Gastronómia
Hudba
Kinematografia
Knižničná veda
Knižnice
Kultúra podľa štátu
Kultúra podľa etnika
Kultúra podľa mesta
Kultúra podľa obdobia
Kultúra podľa oblasti
Alternatívna kultúra
Antiglobalizácia
Art film
Austropop
Diskotéka
Dom kultúry
Emblémová kniha
Esperantská kultúra
Euroamerická kultúra
Filozofia kultúry
Galéria
Globalizácia
Grécka kultúra
Indoeurópska kultúra
Knižná kultúra
Kočovníctvo
Kontrakultúra
Kultúra čítania
Kultúra Ďalekého východu
Kultúra (spoločenské vedy)
Kultúra reálnej virtuality
Kultúrna epocha
Kultúrna inštitúcia
Kultúrna kritika
Kultúrna oblasť
Kultúrna politika
Kultúrne bytie
Kultúrne hnutie
Kultúrne spoločenstvo
Kultúrne univerzálie
Kultúrno-historická metóda
Kultúrnosť
Kultúrny človek
Kultúrny jazyk
Kultúrny okruh
Kultúrny systém
Kultúrotvorná činnosť
Kunsthalle
Mýtus
Mainstream
Osvietenstvo
Postmoderná kultúra
Pražská kultúra
Pseudokultúra
Religionistika
Romanizácia (dejiny)
Sakralizácia (sociálne vedy)
Slovanská kultúra
Special:CentralAutoLogin/start?type=1x1
Staroveká kultúra
Stredoeurópska kultúra
Stredoveká kultúra
Taktnosť
Takt (správanie)
Teória kultúry
Telesná kultúra
Tradícia (zvyky)
Underground
Západná kultúra
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk