Eskadra smrti alebo eskadróna smrti alebo oddiel smrti (špa. escuadrón de la muerte = eskadróna smrti, švadróna smrti) je ozbrojená polovojenská skupina, ktorá zväčša v utajení uskutočňuje vraždy, únosy, či teroristické útoky, zvyčajne z poverenia alebo objednávky diktátorských režimov, armády, kriminálnych, či teroristických organizácii. Často, ale nie výlučne, je spájaná s tzv. štátnym terorizmom a využíva sa na zastrašenie alebo likvidáciu politických odporcov a ďalších osôb "nepohodlných" pre režim. Eskadry smrti sú často vytvárané z vybraných príslušníkov armády, tajných služieb, polície, no napr. aj z civilných dobrovoľníkov či príslušníkov extrémistických skupín.

Termín prvýkrát použil francúzsky generál Paul Aussaresses v r. 1957 počas Alžírskej vojny^[1], no do povedomia verejnosti sa dostal neskôr hlavne v Latinskej Amerike, kde eskadry smrti obzvlášť v 70. a 80. rokoch 20. st. vojenské diktatúry často využívali na boj proti politickým odporcom.

Najznámejšie prípady vyžívania eskadier smrti pochádzajú zo Strednej Ameriky (obzvlášť v Salvádore, Guatemale, Hondurase a Nikarague), Južnej Ameriky (Kolumbia, Čile, Peru, či Brazília), niektorých oblastí Afriky (Pobrežie Slonoviny, Kongo) a Ázie (Irak, Afganistan, Bangladéš), no aj z Európy (napr. v Kosove, či dokonca v demokratickom Španielsku, kde bola na boj proti teroristickej skupine ETA založená eskadra smrti známa ako GAL). K týmto skupinám možno priradiť aj organizátorov štátnych vrážd nepohodlných osôb organizovaných Sovietskym zväzom mimo svojho územia (najčastejšie ich vykonávateľmi boli agenti NKVD a KGB). Alebo zvlášť vytvorená jednotka Mossadu, ktorej cieľom bolo zlikvidovať teroristov zodpovedných za masaker izraelských športovcov počas olympiády v Mníchove.

Referencie

1. ↑ Interview of Paul Aussaresses by Marie-Monique Robin