Esejci

Ruiny esejského sídliska v Kumráne

Esejci (iné názvy: eséni^[1], esséni^[2], esseni^[3]; aram., doslova: zbožní) boli židovská asketická mníšska duchovná komunita, ktorá vznikla v 2. storočí pred Kr. Jej zakladateľom bol anonymný kňaz, ktorý sa postavil proti veľkňazovi jeruzalemského Chrámu a jeho kňazstvu. Esejci žili prísne organizovaným komunitným životom, ich ústrednou lokalitou bol Kumrán neďaleko Mŕtveho mora. O učení esejcov svedčia tzv. Kumránske zvitky, objavené roku 1947. Esejci zanikli v 1. storočí po Kr.

Esejci a Ježiš

Niektorí bádatelia v minulosti hľadali u esejcov pôvod Ježišovho učenia. Podľa Davida Flussera, popredného izraelského odborníka na rané kresťanstvo, sú takéto teórie „nebezpečným skomolením vtedajšej historickej situácie“.^[4] Podľa Davida Flussera je isté, že Ježiš esejcov a ich učenie poznal, neprebral ho však celé, ani sa s ním úplne nestotožnil. Hlavným zdrojom jeho učenia bolo rabínske židovstvo.^[5] Ako možný prostredník vo vzťahu Ježiša k esejcom mohol pôsobiť Ján Krstiteľ, ktorý bol podľa Flussera „esejstvom ovplyvnený tak silne, že sa môžeme domnievať, že bol sám spočiatku esejcom. Neskôr sa zrejme vydal svojou vlastnou cestou, pretože odmietal ich sektársku doktrínu, ktorá dôsledne zahŕňala spoločné vlastníctvo, a ich celkovú rigídnosť.“^[6]

Referencie

↑ Študijná Biblia. Banská Bystrica; : Slovenská biblická spoločnosť; Porta libri, 2015. 2516 s. ISBN 978-80-8156-052-1. S. 1563, 1632.
↑ Rukopisy Mŕtveho mora. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. (Encyklopédie Vydavateľstva Obzor.) S. 760.
↑ eséni. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 160.
↑ FLUSSER, David. Esejské dobrodružství: židovské společenství od Mrtvého moře: čeho si lze povšimnout u Ježíše, Pavla, Didaché a Martina Bubera. Preklad Petr Sláma. 1. vyd. Praha : OIKOYMENH, 1999. 199 s. (Oikúmené.) ISBN 80-86005-90-9. S. 124.
↑ FLUSSER, David. Esejské dobrodružství: židovské společenství od Mrtvého moře: čeho si lze povšimnout u Ježíše, Pavla, Didaché a Martina Bubera. Preklad Petr Sláma. 1. vyd. Praha : OIKOYMENH, 1999. 199 s. (Oikúmené.) ISBN 80-86005-90-9. S. 126.
↑ FLUSSER, David. Esejské dobrodružství: židovské společenství od Mrtvého moře: čeho si lze povšimnout u Ježíše, Pavla, Didaché a Martina Bubera. Preklad Petr Sláma. 1. vyd. Praha : OIKOYMENH, 1999. 199 s. (Oikúmené.) ISBN 80-86005-90-9. S. 132.

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Tento článok týkajúci sa židovských dejín a náboženstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ŠB-1] Študijná Biblia. Banská Bystrica; : Slovenská biblická spoločnosť; Porta libri, 2015. 2516 s. ISBN 978-80-8156-052-1. S. 1563, 1632.

[EA-2] Rukopisy Mŕtveho mora. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. (Encyklopédie Vydavateľstva Obzor.) S. 760.

[EB-3] séni. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 160.

[ED_s124-4] FLUSSER, David. Esejské dobrodružství: židovské společenství od Mrtvého moře: čeho si lze povšimnout u Ježíše, Pavla, Didaché a Martina Bubera. Preklad Petr Sláma. 1. vyd. Praha : OIKOYMENH, 1999. 199 s. (Oikúmené.) ISBN 80-86005-90-9. S. 124.

[ED_s126-5] FLUSSER, David. Esejské dobrodružství: židovské společenství od Mrtvého moře: čeho si lze povšimnout u Ježíše, Pavla, Didaché a Martina Bubera. Preklad Petr Sláma. 1. vyd. Praha : OIKOYMENH, 1999. 199 s. (Oikúmené.) ISBN 80-86005-90-9. S. 126.

[ED_s132-6] FLUSSER, David. Esejské dobrodružství: židovské společenství od Mrtvého moře: čeho si lze povšimnout u Ježíše, Pavla, Didaché a Martina Bubera. Preklad Petr Sláma. 1. vyd. Praha : OIKOYMENH, 1999. 199 s. (Oikúmené.) ISBN 80-86005-90-9. S. 132.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]