Erb je v európskej tradícii na štíte umiestnené trvalé znamenie, ktoré je vytvorené podľa určitých zaužívaných heraldických pravidiel a symbolizuje fyzickú, právnickú osobu, skupinu osôb, územie, mesto alebo obec.

Náuka o erboch sa nazýva heraldika.

História

Používanie erbov sa viaže na existenciu rytierskeho stavu a na rytiersky spôsob boja. Udomácnilo sa iba tam, kde existoval rytiersky stav. Počas celého stredoveku boli erby predo­všetkým súčasťou rytierskej výzbroje, čo potvrdzuje aj pôvodné pomeno­vanie erbu - arma (lat. zbraň). Erby údajne vznikli počas druhej krížovej výpravy (1147-1148) a pôvodne slúžili asi na rozoznanie jednotlivých križiakov na bojisku, kde bol každý z nich zakrytý železným brnením a dali sa rozlíšiť len podľa farby súčastí odevu a obrazov na štíte. Výhodou bolo, že farby (vlajky) a erby boli viditeľné aj z diaľky.

Erb na pečati tiež slúžil ako podpis. Držiteľ erbu dostával väčšinou od panovníka listinu (armáles), ktorej súčasťou bol aj slovný opis štruktúry erbu, nazývaný blazón.

Erby v Uhorsku

Uhorsko bolo najvýchodnejšou krajinou v Európe, kde erby ešte vznikali a zaznamenali aj široký rozkvet. Erb mesta Košice je najstarším s doloženým armálesom v celej Európe.

Štruktúra erbu

Súčasti erbu sú štandardizované a majú vlastnú terminológiu.

Neúplný erb

Takzvaný neúplný erb obsahuje len základné časti, ktoré však musia byť v každom erbe. Sú to

• štít
• znamenia, ktorým sú
  • tinktúry
  • figúry

Úplný erb

Úplný erb tvoria okrem štítu a znamení aj ďalšie časti:

• prilba
• prikrývadlo
• točenica
• klenot

Vedľajšie časti

Úplný erb môžu dopĺňať ďalšie symbolické časti

• koruny, alebo na cirkevných erboch klobúky - môžu nahrádzať prilbu
• strážcovia alebo nosiči štítu, nazývaní aj štítonos
• pôda na ktorej stoja heraldi, môže obsahovať ďalšie trofeje
• stany a plášte
• zástavy a koruhvy
• odznaky
• devízy, heslá alebo mottá na páske pod štítom
• pokriky na páske nad štítom

Štít

Štít je základnou plochou, ktorá tvorí erb. Je skutočným, alebo symbolickým vyobrazením obranného štítu rytiera a pôvodne má jeho podobu. Časom sa tvar štítu menil, aj v závislosti od štátu, na viac či menej symbolické vyobrazenie.

Erby žien, keďže nie sú vojakmi, sa vyobrazujú na štíte oválneho alebo kosoštvorcového tvaru.

Štít môže byť rozdelený na viaceré plochy, z ktorých každá má svoj heraldický význam a má vlastné znamenia.

Znamenia

Na štít sa umiestňujú znamenia erbu, ktorými môžu byť tinktúry alebo figúry.

Tinktúry

Heraldika rozoznáva len sedem základných tinktúr, rozdelených na kovy (svetlé tinktúry) a farby (tmavé tinktúry); okrem toho rozoznáva takzvané kožušiny.

Samotný štít, ktorý nesie znamenia je vyfarbený jednou zo základných tinktúr. Figúry erbu sú s malými výnimkami tiež vyobrazené len v týchto tinktúrach. V neskorších obdobiach sa začali používať aj iné, než základné tinktúry, napríklad tmavočervená (krvavá), oranžová, belasá (nebeská), ružová (telová) a podobne.

Pravidlo kontrastných farieb

V heraldike platí základné pravidlo, že na štít sa nikdy neumiestňuje farba na farbu, kov na kov. Vždy musí byť umiestnená kovová tinktúra na farbu alebo farebná tinktúra na kov.

Toto pravidlo vzniklo v období, kedy erby na štítoch a vlajkách slúžili na rozoznanie jednotlivých rytierov v boji, takže museli byť dobre viditeľné a kontrastné.

Pravidlo je považované za prvé pravidlo heraldiky a je najlepšie sformulované takto, v pôvodnom, anglickom znení: metal should not be put on metal, nor colour on colour (Humphrey Llwyd, 1568) Kožušín sa toto pravidlo nijako netýka, môžu byť teda umiestňované aj na kovy aj na farby a aj na iné kožušiny.

Figúry

Na štít vo farebnom poli sa umiestňuje jedna alebo viaceré figúry. Rozdeľujú sa na

• heroldské figúry – vytvorené geometrickým delením plochy štítu
• heraldické figúry – vytvorené štylizovaným zobrazením postáv a predmetov.

Heraldické figúry zobrazujú celé ľudské telo, alebo jeho časti, čerpajú námety z ríše zvierat, rastlín z oblasti pracovných nástrojov, nebeských telies ale používajú sa aj bájne živočíchy a postavy. Heraldická tvorba spravidla nepripúšťa verné zobrazenie predmetov, ale vždy ich štylizuje. Napriek tomu musia byť predmety ľahko roz­poznateľné.

Samotná voľba figúry je väčšinou silne viazaná na stredovekú symboliku a na okolnosti udelenia erbu.

Literatúra

• KARTOUS, P. - NOVÁK, J. - VRTEĽ, L.. Erby a vlajky miest v Slovenskej republike. Bratislava : Obzor - Ministerstvo vnútra SR, 1991. ISBN 80-215-0091-3. S. 344.

Galéria

• 

  erb Spiša

• 

  erb Zemplína

Externé odkazy

• Erby slovenských miest a obcí
• GRITZNER, M. / Wappenalbum der gräflichen Familien Deutschlands und Oesterreich-Ungarns etc. - album erbov nielen v Rakúsko-Uhorsku z r. 1889 - dostupné v Digitálnej knižnici UKB