Približné hranice nástupníckych štátov po dočasnom rozpade Byzantskej ríše v roku 1204:

     Latinské cisárstvo

     Nikajské cisárstvo

     Trapezuntské cisárstvo

     Epirský despotát

Epirský despotát alebo Epirské kniežatstvo (gréc. Δεσποτάτο της Ηπείρου) (1204 – 1337/1359) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše v roku 1204 po štvrtej križiackej výprave.

Bol to jeden zo štátov, ktoré sa považovali za legitímnych nástupcov Byzantskej ríše. Despotát sa nachádzal v dnešnom severozápadnom Grécku (Epirus). Označenie despotát je nepresné, pretože prví vládcovia neboli nositeľmi byzantského titulu despota.

Prvým vládcom bol Michael I. Komnenos Dukas, ktorý vládol v rokoch 1204 – 1215. Bol bratrancom byzantských cisárov Izáka II. Angela a Alexia III. Angela a pred pádom Konštantinopolu bol guvernérom themy v Milase. Jeho nástupcom sa stal Theodoros Komnenos Dukas (1215 – 1230) a neskôr Michaelov nemanželský syn Michael II. Komnenos Dukas (1215 – 1230).

Dobytie Solúnskeho kráľovstva

Roku 1224 dobyl Solúnske kráľovstvo (a vládca prijal titul caesar do roku 1242). Roku 1337 bol pričlenený k medzitým obnovenej Byzantskej ríši.

Vládcovia Epirského despotátu

Dukovci

• Michal I. Komnénos Doukas (1204 – 1215)
• Teodor Komnénos Doukas (1215 – 1230)
• Michal II. Komnénos Doukas (1230 – 1271)

Orsiniovci

• Mikuláš Orsini (1318 – 1323)
• Ján II. Orsini (1323 – 1335)
• Nikefor II. Orsini (1335 – 1337) a (1356 – 1359)

Nemanjićovci

• Simeon Uroš Nemanjić (Siniša) (1359 – 1366) cár Srbov a Grékov
• Tomáš II. Preljubović (1366 – 1384)
• Maria Angelina Dukaina Palaiologina (1384 – 1385)

Zdroje

• Epiros. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 488 – 489.
• EPIROS, DESPOTATE OF. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2232 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 716 – 717.
• ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 289 – 291.

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.