A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Energia (E) vo fyzike je schopnosť fyzikálnej sústavy konať prácu (W), čiže práca uložená vo fyzikálnej sústave. Inými slovami je to miera všetkých foriem pohybu hmoty.
Jednotka
- SI: joule (J) alebo násobky určitých jednotiek sily a jednotiek dĺžky (napr. newtonmeter (Nm) = 1 J) alebo násobky určitých jednotiek výkonu a času (napr. wattsekunda (Ws) = 1 J)
- iné: kilowatthodina (kWh), elektrónvolt (eV; najmä v atómovej, jadrovej fyzike, fyzike elementárnych častíc, fyzike pevných telies)
- zastarané: kalória (cal), erg (erg)
Existuje veľké množstvo jednotiek na vyjadrenie množstva energie. Podľa Feynmana je toto množstvo absurdné a dôkaz toho, že aj fyzici sú iba ľudia.[1]
Charakteristika
Energia sa premieňa na prácu a naopak. Platí, že zmena energie deja prebiehajúceho v danej sústave sa rovná práci vykonanej na sústave zvonka alebo práci odovzdanej smerom von.
Všetky druhy energií (mechanická, tepelná, svetelná, vodná atď.) možno zredukovať na dva/tri druhy:
- potenciálna energia (polohová energia), ktorá má svoju príčinu v polohe danej sústavy (a teda nepriamo v gravitácii Zeme)
- kinetická energia (pohybová energia), ktorá má svoju príčinu v pohybe danej sústavy
- vnútorná energia (U), ktorá zahŕňa rôzne druhy energie súvisiace s časticovou stavbou hmoty
Ak sústava prechádza z pokoja do pohybu alebo naopak, pričom sa jej nedodáva ani neodoberá mechanická práca, ostáva súčet polohovej a kinetickej energie nemenný.
Podľa teórie relativity sú hmota a energia ekvivalentné, pretože hmote prisudzujeme energiu o hodnote m.c2 (čiže E= m.c2). Z toho vyplýva, že aj v najmenších čiastočkách existuje istý druh pohybu, ktorého mierou je m.c2.
Druhy energie
Nasleduje výber druhov energie. Neexistuje nijaký všeobecne ustálený systém triedenia druhov energie (ani kritérií, ani systém ako taký).
a) Еnergie súvisiace s existenciou, pohybom a interakciou hmotných telies
- mechanická energia
- chemická energia (chemickej väzby)
- tepelná energia
- elektrická energia
- jadrová energia (atómová energia, nukleárna)
- temná energia (teoretická energia, ktorá zrýchľuje expanziu vesmíru)
b) Energia poľa, čiže energie súvisiace s fyzikálnymi poľami:
- elektromagnetická energia
- energia elektrického poľa
- energia magnetického poľa (magnetická energia)
- energia elektromagnetických vĺn
- energia gravitačného poľa
- svetelná energia
- energia žiarenia
c) Všeobecne:
- slnečná energia
- vodná energia
- veterná energia
- geotermálna energia
- energia morských vĺn
- parná energia
- energia ohňa
- svalová energia
Všetky druhy energie sa môžu vzájomne („do seba navzájom“) premieňať. Pre súčet všetkých energií v uzavretej sústave platí Zákon zachovania energie.
Referencie
- ↑ FEYNMAN, Richard P.. O povaze fyzikálních zákonů : Sedmkrát o rytmech přírodních jevů. 2. dopl. vyd. Praha : Aurora, 2001. 189 s. ISBN 80-85974-86-X. S. 50 – 51.
Iné projekty
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štandardná zlučovacia entalpia
Absolútna nula
Absolútne čierne teleso
Adiabatická účinnosť
Adiabatický invariant
Aktivita (termodynamika)
Anergia (termodynamika)
Antoinova rovnica
Atmosféra (jednotka)
BET izoterma
Bod horenia
Boltzmannova konštanta
Boltzmannova rovnica
Boltzmannovo rozdelenie
Boylov-Mariottov zákon
Carnotove princípy
Charlesov zákon
Chemický potenciál
Clausiusova nerovnosť
Daltonov zákon
Druhá termodynamická veta
Ellinghamov diagram
Emisivita
Energia
Exergetická účinnosť
Exergia
Explózia
Freundlichova izoterma
Fugacita
Gay-Lussacov zákon
Gibbsova voľná energia
Izolovaná sústava
Koeficient tepelnej vodivosti
Kritický bod
Langmuirova izoterma
Mayerova rovnica
Nevratnosť
Nultá termodynamická veta
Otvorená sústava (fyzika)
Perpetuum mobile
Poissonova konštanta (termodynamika)
Polytropa
Povrchová teplota
Prvá termodynamická veta
Rosný bod
Súčiniteľ teplotnej vodivosti
Sústava (termodynamika)
Seebeckov jav
Skleníkový efekt
Skvapalňovanie
Stavová rovnica
Stavová rovnica ideálneho plynu
Stavová veličina
Sublimácia (pevná látka)
Synergetika
Technická práca
Tepelná rovnováha
Tepelná rozťažnosť
Tepelný odpor
Tepelný stroj
Teplo
Teplota topenia
Teplota varu
Teplota vznietenia
Teplota vzplanutia
Termická účinnosť
Termická stavová rovnica
Termochémia
Termochemická rovnica
Termodynamická účinnosť
Termodynamická teplota
Termodynamická veta
Termodynamický stav
Termodynamika
Termoelektrický jav
Thomsonov jav
Topenie
Tretia termodynamická veta
Trojný bod
Tuhnutie
Ultrafialová katastrofa
Univerzálna plynová konštanta
Uzavretá sústava (výmena energie)
Van der Waalsova stavová rovnica
Var (fyzika)
Vnútorná energia
Voľná energia
Vratný termodynamický cyklus
Vratný termodynamický proces
Vyparovanie
Zložka sústavy
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk