A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Emisie skleníkových plynov z ľudskej činnosti posilňujú skleníkový efekt. Fosílne palivá ako uhlie, ropa či zemný plyn sú najväčším zdrojom prispievajúcim ku globálnej zmene klímy, pretože predstavujú viac ako 75% globálnych emisií skleníkových plynov a takmer 90% všetkých emisií oxidu uhličitého.
Emisie skleníkových plynov pokrývajú Zem a zachytávajú slnečné teplo, a to vedie ku globálnemu otepľovaniu a zmene klímy. Svet sa v súčasnosti otepľuje rýchlejšie ako kedykoľvek v histórii. Vyššie teploty v priebehu času menia charakter počasia a narúšajú obvyklú rovnováhu v prírode. To predstavuje mnohé riziká pre človeka a všetky ostatné formy života na Zemi.[1]
Európska únia (EÚ) uviedla, že v rokoch 1990 až 2020 sa jej podarilo znížiť emisie skleníkových plynov v rôznych odvetviach o viac ako 1,5 miliardy ton oxidu uhličitého. Podľa Eurostatu, ktorý údaje zverejnil, ide o pokles emisií o 32%.[2] K najväčšiemu absolútnemu poklesu emisií (-657 mil. ton CO2) došlo v oblasti spaľovania palív v energetických odvetviach, ktoré vyrábajú najmä elektrickú energiu, teplo a odvodené palivá, ďalej vo výrobných odvetviach a stavebníctve (-322 mil. ton) a v domácnostiach, obchode, inštitúciách a ostatných odvetviach (-215 mil. ton). Z hľadiska relatívnej zmeny tieto tri odvetvia zaznamenali v roku 2020 pokles emisií o 46%, 44% a 29% v porovnaní s rokom 1990.[3]
V roku 2019 Slovensko emitovalo 37 miliónov ton ekvivalentu CO2, čo predstavuje 0,07% z celosvetových emisií.[4]
Emisie podľa typu skleníkového plynu
- Oxid uhličitý (CO2)
Využívanie fosílnych palív je hlavným zdrojom CO2,[5] ich spaľovaním sa dostáva do atmosféry, rovnako aj spaľovaním tuhého odpadu, stromov a iných biologických materiálov, a tiež v dôsledku niektorých chemických reakcií (napr. pri výrobe cementu). Oxid uhličitý sa z atmosféry odstraňuje absorpciou rastlín v rámci biologického cyklu uhlíka.[6]
- Metán (CH4)
Poľnohospodárske činnosti, nakladanie s odpadmi, využívanie energie a spaľovanie biomasy prispievajú k emisiám CH4.
- Oxid dusný (N2O)
Hlavným zdrojom emisií N2O sú poľnohospodárske činnosti, napríklad používanie hnojív. Spaľovanie fosílnych palív tiež produkuje N2O.
- Fluórované plyny (F-plyny)
Priemyselné procesy, chladenie a používanie rôznych spotrebiteľských výrobkov prispievajú k emisiám F-plynov, ktoré zahŕňajú fluórované uhľovodíky (HFC), perfluórované uhľovodíky (PFC) a hexafluorid síry (SF6).[7]
- Vodík (H2)
Únik vodíka prispieva k nepriamemu globálnemu otepľovaniu.[8] Keď sa vodík v atmosfére oxiduje, výsledkom je zvýšenie koncentrácie skleníkových plynov v troposfére aj stratosfére.[9] Zatiaľ čo sivý vodík nepriamo prispieva ku globálnemu otepľovaniu, zelený vodík má opačný účinok. Zelený vodík vo forme vodíkových palivových článkov môže znížiť emisie skleníkových plynov z osobných a nákladných automobilov tým, že nahradí fosílne palivá, ako je benzín a nafta.[10]
Čierny uhlík sa nepovažuje za skleníkový plyn, ale faktor ovplyvňujúci klímu. Vzniká pri neúplnom spaľovaní fosílnych palív, biopalív a biomasy. Čierny uhlík môže absorbovať slnečné svetlo a znižovať alebo, keď sa usadzuje na snehu a ľade. Nepriame zahrievanie môže byť spôsobené interakciou s mrakmi.[11] Čierny uhlík zostáva v atmosfére len niekoľko dní až týždňov.[12] Emisie možno zmierniť modernizáciou koksárenských pecí, inštaláciou filtrov pevných častíc na naftových motoroch, obmedzením bežného spaľovania a minimalizáciou otvoreného spaľovania biomasy.
Rozdelenie emisií podľa sektorov
Celosvetové emisie skleníkových plynov možno priradiť rôznym odvetviam hospodárstva. Poskytuje obraz o vplyve rôznych druhov hospodárskej činnosti k zmene klímy a pomáha pochopiť zmeny potrebné na zmiernenie zmeny klímy.
Emisie skleníkových plynov možno rozdeliť na tie, ktoré vznikajú pri spaľovaní palív na výrobu energie, a tie, ktoré vznikajú pri iných procesoch. Približne dve tretiny emisií skleníkových plynov vznikajú pri spaľovaní palív.[13]
Výroba elektrickej energie
Najväčším producentom emisií sú uhoľné elektrárne, ktoré v roku 2018 vyprodukovali viac ako 20% celosvetových emisií skleníkových plynov.[14] Pozoruhodné je, že len 5% svetových elektrární zodpovedá za takmer tri štvrtiny emisií uhlíka z výroby elektrickej energie na základe inventarizácie viac ako 29 000 elektrární na fosílne palivá v 221 krajinách.[15] V správe IPCC z roku 2022 sa uvádza, že všeobecné poskytovanie moderných energetických služieb by zvýšilo emisie skleníkových plynov najviac o niekoľko percent. Toto mierne zvýšenie znamená, že dodatočný dopyt po energii, ktorý vyplýva z podpory dôstojnej životnej úrovne pre všetkých, by bol oveľa nižší ako súčasná priemerná spotreba energie.[16]
Poľnohospodárstvo, lesníctvo a využívanie pôdy
Poľnohospodárstvo prispieva k zmene klímy prostredníctvom emisií skleníkových plynov a premenou nepoľnohospodárskej pôdy, ako sú lesy, na poľnohospodársku pôdu.[17][18] Sektor poľnohospodárstva, lesníctva a využívania pôdy sa podieľa na globálnych emisiách skleníkových plynov 13% až 21%.[19] Emisie NO a CH3 tvoria viac ako polovicu celkových emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva.[20] Chov zvierat patrí medzi hlavné zdroje emisií skleníkových plynov.[21]
Poľnohospodársky potravinový systém je zodpovedný za značné množstvo emisií skleníkových plynov.[22][23] Okrem toho, že je významným využívateľom pôdy a spotrebiteľom fosílnych palív, poľnohospodárstvo priamo prispieva k emisiám skleníkových plynov prostredníctvom produkcie ryže a chovu hospodárskych zvierat.[24]
Okrem toho sa CO2 v skutočnosti opätovne uvoľňuje do atmosféry dýchaním rastlín a pôdy v neskorších fázach rastu plodín, čo spôsobuje viac emisií skleníkových plynov.[25] Množstvo skleníkových plynov vyprodukovaných pri výrobe a používaní dusíkatých hnojív sa odhaduje na približne 5% antropogénnych emisií skleníkových plynov. Najdôležitejším spôsobom, ako znížiť emisie z neho, je používať menej hnojív a zároveň zvýšiť účinnosť ich používania.[26]
Odlesňovanie je takisto hlavným zdrojom emisií skleníkových plynov. Štúdia ukazuje, že ročné emisie uhlíka z odlesňovania tropických lesov sa za posledné dve desaťročia zdvojnásobili a naďalej sa zvyšujú.[27][28] Zmena využívania pôdy, napr. výrub lesov na poľnohospodárske účely, môže ovplyvniť koncentráciu skleníkových plynov v atmosfére tým, že sa zmení množstvo C, ktoré sa uvoľňuje z atmosféry. [29]
Doprava
Emisie skleníkových plynov z dopravy pochádzajú predovšetkým zo spaľovania fosílnych palív v osobných a nákladných vozidlách, lodiach, vlakoch a lietadlách. Viac ako 94% paliva používaného v doprave je na báze ropy, čo zahŕňa predovšetkým benzín a naftu.[30]
Približne 3,5% celkových vplyvov človeka na klímu pochádza z odvetvia leteckej dopravy. Vplyv tohto sektora na klímu sa za posledných 20 rokov zdvojnásobil.[31] Viac ako štvrtina celosvetových emisií CO2 z dopravy pochádza z cestnej nákladnej dopravy,[32] preto mnohé krajiny ďalej obmedzujú emisie CO2 z nákladných vozidiel, aby pomohli obmedziť zmenu klímy.[33]
Výroba stavebných materiálov a stavebný priemysel
V roku 2018 predstavovala výroba stavebných materiálov a údržba budov 39% emisií oxidu uhličitého z energie a emisií súvisiacich s procesmi. Výroba skla, cementu a ocele predstavovala 11% emisií súvisiacich s energiou a procesmi. [34] Celosvetový projektový a stavebný priemysel je zodpovedný za približne 39% emisií skleníkových plynov.[35]
Zníženie emisií skleníkových plynov
Ak chceme zastaviť zmenu klímy, musíme zastaviť zvyšovanie množstva skleníkových plynov, ako je oxid uhličitý. Spaľovanie fosílnych palív a výrub lesov, ktoré prirodzene odvádzajú oxid uhličitý z ovzdušia, spôsobili za posledných 150 rokov nárast množstva skleníkových plynov. Možnosti zníženia:
- Menšia spotreba elektrickej energie.
- Výroba elektrickej energie bez emisií.
- Zmenšenie stopy potravín.
- Cestovanie bez produkcie skleníkových plynov.
- Znižovanie emisií z priemyslu.[36]
Referencie
- ↑ https://www.un.org/en/climatechange/science/causes-effects-climate-change
- ↑ https://www.weforum.org/agenda/2022/09/eu-greenhouse-gas-emissions-transport/
- ↑ https://ec.europa.eu/eurostat/en/web/products-eurostat-news/-/ddn-20220823-1
- ↑ https://www.climatewatchdata.org/countries/SVK?end_year=2019&start_year=1990
- ↑ https://www.epa.gov/ghgemissions/global-greenhouse-gas-emissions-data
- ↑ https://www.epa.gov/ghgemissions/overview-greenhouse-gases
- ↑ https://www.epa.gov/ghgemissions/global-greenhouse-gas-emissions-data
- ↑ https://www.rechargenews.com/energy-transition/hydrogen-twice-as-powerful-a-greenhouse-gas-as-previously-thought-uk-government-study/2-1-1200115
- ↑ Ocko, I. B., & Hamburg, S. P. (2022). Climate consequences of hydrogen emissions. Atmospheric Chemistry and Physics, 22(14), 9349-9368.
- ↑ Lao, J., Song, H., Wang, C., & Zhou, Y. (2023). Research on atmospheric pollutant and greenhouse gas emission reductions of trucks by substituting fuel oil with green hydrogen: a case study. International Journal of Hydrogen Energy, 48(30), 11555-11566.
- ↑ Bond, T. C., Doherty, S. J., Fahey, D. W., Forster, P. M., Berntsen, T., DeAngelo, B. J., ... & Zender, C. S. (2013). Bounding the role of black carbon in the climate system: A scientific assessment. Journal of geophysical research: Atmospheres, 118(11), 5380-5552.
- ↑ Ramanathan, V., & Carmichael, G. (2008). Global and regional climate changes due to black carbon. Nature geoscience, 1(4), 221-227.
- ↑ https://www.climatewatchdata.org/ghg-emissions?breakBy=sector&chartType=area§ors=846,849,845,848,847,853,850,855,854,852,851
- ↑ https://web.archive.org/web/20190812215445/https://www.iea.org/geco/emissions/
- ↑ Grant, D., Zelinka, D., & Mitova, S. (2021). Reducing CO2 emissions by targeting the world’s hyper-polluting power plants. Environmental Research Letters, 16(9), 094022
- ↑ https://www.ipcc.ch/report/ar6/wg3/
- ↑ https://web.archive.org/web/20141212075812/http://www.fao.org/cfs/cfs-hlpe/reports/hlpe-food-security-and-climate-change-report-elaboration-process/en/
- ↑ Sarkodie, S. A., Ntiamoah, E. B., & Li, D. (2019, August) Panel heterogeneous distribution analysis of trade and modernized agriculture on CO2 emissions: the role of renewable and fossil fuel energy consumption. In Natural resources forum (Vol. 43, No. 3, pp. 135-153). Oxford, UK: Blackwell Publishing Ltd.
- ↑ https://www.ipcc.ch/report/ar6/wg3/downloads/report/IPCC_AR6_WGIII_Chapter07.pdf
- ↑ https://www.fao.org/3/cb3808en/cb3808en.pdf
- ↑ https://www.downtoearth.org.in/factsheet/how-livestock-farming-affects-the-environment-64218
- ↑ Friel, S., Dangour, A. D., Garnett, T., Lock, K., Chalabi, Z., Roberts, I., ... & Haines, A. (2009). Public health benefits of strategies to reduce greenhouse-gas emissions: food and agriculture. The Lancet, 374(9706), 2016-2025.
- ↑ https://web.archive.org/web/20120416214231/http://www.feu-us.org/images/The_Food_Gap.pdf
- ↑ Steinfeld, H., Gerber, P., Wassenaar, T. D., Castel, V., Rosales, M., Rosales, M., & de Haan, C. (2006). Livestock's long shadow: environmental issues and options. Food & Agriculture Org.
- ↑ Sharma, G. D., Shah, M. I., Shahzad, U., Jain, M., & Chopra, R. (2021). Exploring the nexus between agriculture and greenhouse gas emissions in BIMSTEC region: The role of renewable energy and human capital as moderators. Journal of Environmental Management, 297, 113316.
- ↑ https://www.sciencedaily.com/releases/2023/02/230209114736.htm
- ↑ Feng, Y., Zeng, Z., Searchinger, T. D., Ziegler, A. D., Wu, J., Wang, D., ... & Zheng, C. (2022). Doubling of annual forest carbon loss over the tropics during the early twenty-first century. Nature Sustainability, 5(5), 444-451.
- ↑ https://www.theguardian.com/environment/2022/feb/28/deforestation-emissions-far-higher-than-previously-thought-study-finds-aoe
- ↑ https://web.archive.org/web/20100503041746/http://www.ipcc.ch/publications_and_data/ar4/wg3/en/annex1sglossary-j-p.html
- ↑ https://www.epa.gov/ghgemissions/sources-greenhouse-gas-emissions
- ↑ https://www.ecowatch.com/aviation-emissions-global-warming-2647461303.html
- ↑ https://ourworldindata.org/co2-emissions-from-transport
- ↑ https://www.reuters.com/article/us-eu-autos-emissions/eu-countries-agree-to-30-percent-cut-in-truck-co2-emissions-idUSKCN1OJ1ZC
- ↑ https://www.annualreviews.org/doi/10.1146/annurev-environ-012420-045843
- ↑ https://archive.curbed.com/2019/9/19/20874234/buildings-carbon-emissions-climate-change
- ↑ https://scied.ucar.edu/learning-zone/climate-solutions/reduce-greenhouse-gases
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk