Emil Svoboda
český filozof, právnik, profesor občianskeho práva, dekan Právnickej fakulty Karlovej Univerzity
Osobné informácie
Narodenie	2. október 1878
	Praha, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	19. august 1948 (69 rokov)
	Český Brod, ČSR
Národnosť	česká
Alma mater	Právnická fakulta Karlovej univerzity
Zamestnanie	univerzitný profesor, dekan
Dielo
Žánre	právnická literatúra
Obdobie	20. storočie
Témy	občianske právo, právna filozofia, filozofia
Odkazy
	Emil Svoboda (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Český portál  Biografický portál

Prof. JUDr. Emil Svoboda (* 2. október 1878, Praha, Rakúsko-Uhorsko – † 19. august 1948, Český Brod, ČSR) bol český filozof a právnik – civilista, dekan Právnickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe.

„Patril k najvýznamnejším pozitivistickým predstaviteľom nenáboženskej etiky, hlásil sa k hnutiu Voľnej myšlienky aj k slobodomurárstvu. Propagoval myšlienku laického náboženstva.“

Jeho filozofické práce sú charakteristické noetickou skepsou, monizmom a eudamonizmom: cit všeľudskej jednoty a súcitenie s druhými Svobodu vedie k uznaniu spravodlivosti a lásky ako najvyšších hodnôt.

Narodil sa v roku 1878 v Prahe. Po štúdiách na gymnáziu v Prahe študoval na Karlovej univerzite v Prahe, kde promoval v roku 1905. Témou jeho habilitačnej práce bola Vůle vnitřní a vůle projevená právním činem (1911). Od roku 1913 bol profesorom na Českom vysokom učení technickom v Prahe. Odmietol ponuku vyučovať na novozriadenej Právnickej fakulte Univerzity Komenského, hoci neskôr do Bratislavy dočasne dochádzal. V roku 1923 odišiel na Karlovu univerzitu vyučovať občianske právo a právnu filozofiu. Počas Prvej ČSR sa podieľal na neuskutočnenej (re)kodifikácii (a unifikácii) občianskeho práva. V rokoch 1929 – 1930 bol dekanom Právnickej fakulty Karlovej univerzity.

Zomrel v roku 1948 v Českom Brode.

Východiskom jeho tvorby neboli historické, ale teleologické výklady práva. Pri právnickej tvorbe spravidla neodkazoval na staršiu literatúru, ale čerpal iba zo znenia normy. Venoval sa občianskemu právu (rakúskemu i novému česko-slovenskému), osobitne vecným právam, rodinnému právu a dedičskému.

Podľa Tomsu (1928) Svoboda ako právny filozof vo svojom celistvom myslení nenasledoval „žiaden -izmus“ či smer a bol samostatným mysliteľom, hoci v jednotlivých otázkach bol ovplyvnený. Dnes sa jeho dielo pred druhou svetovou vojnou radí k monistickému idealizmu, pričom jeho názory boli blízke českému pozitivizmu. Pod vplyvom Schopenhauera (a skrze neho aj indického myslenia) sa zaoberal sa vôľou a etikou: etický čin mohol obrátiť živočíšnu vôľu vedúcu človeka k egoistickému hájeniu vlastných záujmov altruistickej láske. V mnohom vychádzal z Dostojevského, Tolstoja a kresťanských ideí, ktoré ale odčleňoval od cirkevných a teistických štruktúr a záujmov: Každý si podľa Svobodu nosí v srdci svojho, ale zároveň jediného a všetkým spoločného Boha, ktorý sa v každom ozýva ako hlas jeho svedomia. Pod vplyvom Masaryka vnímal náboženstvo ako povznesenie sa k Bohu a posvätenie života vyšší uvedomením si mravného príkazu spravodlivosti a lásky. Slovom „Boh“ označoval neosobnú, jedinú, večnú, nepoznateľnú prapodstatu a náboženským poznaním prekročenie hraníc vedeckého poznania intuíciou, vierou a osobným presvedčením o Bohu. Svoje náboženstvo ponímal ako filozofické náboženstvo.

V 40. rokoch 20. storočia sa priblížil ku Krejčího pozitivizmu a konanie človeka vnímal ako absolútne determinované a ľudskú slobodu len ako subjektívny pocit. Po vojne sa najmä pod dojmom Leninovho spisu Materializmus a empiriokritizmus, priklonil k marxizmu. Hoci bol silne poznačený Masarykom a spätý s prvorepublikovou demokraciou, veril, že socializmus ako „poriadok konečného oslobodenia človeka, národov a ľudstva“, priblíži k spoločnosti Masarykove humanitné ideály.

• O reálném dělení domů v obvodu bývalého Pražského ghetta (1909)
• O právní povaze pražských podjezdů a podloubí (1910)
• Vůle vnitřní a vůle projevená právním činem (1911)
• Problém vůle v rakouském právu dědickém (1912)
• Základní myšlenky demokracie (1919)
• Věcná práva užívací (1920)
• Myšlenky o právu, ethice a náboženství (1920, 1925)
• Rodinné právo (1921)
• Dědické právo (1921, 1926, 1946)
• Utopie (1922, 1929)
• Ethické a sociální základy občanského práva (1922)
• Stezka (1924)
• Člověk a společnost (1924)
• Žena – člověk (1925)
• Obrana a útoky (1926)
• Světla v dálce (1927)
• Demokracie jako názor na život a svět (1927)
• Život a myšlenka, o ideách toho, co jest a co se děje (1928)
• Právo občanské. Část zvláštní, právo knihovní (1931, 1947)
• Věci všední a nevšední (1931)
• Na vysoké hoře (1934)
• Dvojí láska (1935)
• Rodinné právo československé (1935, 1946)
• Ideové základy občanského práva (1936)
• Osud člověka (1937)
• Na zemi (1938)
• Záhady života (1941)
• Lidé a skutky (1945, 1947)
• Hledání (1946)
• Duch socialismu (1947, 1948, 1950)
• Věčná otázka svobody (1948)

• Svoboda, Emil. In: KRATOCHVIL, Josef; ČERNOCKÝ, Karel; CHARVÁT, Otakar. Filosofický slovník. 4. vyd. zcela přepracované a značně rozšířené Brno : Občanské tiskárny, 1937. S. 539.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Emil Svoboda (právnik)