A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Emanuel Lasker | |
nemecký šachista, matematik a filozof | |
Narodenie | 24. december 1868 Barlinek, Poľsko |
---|---|
Úmrtie | 11. január 1941 (72 rokov) New York, USA |
Odkazy | |
Commons | Emanuel Lasker |
Emanuel Lasker (* 24. december 1868, Barlinek, Prusko (dnes Barlinek v Poľsku) – † 11. január 1941, New York, USA) bol nemecký šachista, matematik a filozof židovského pôvodu, 2. majster sveta v šachu (1894 – 1921). Bol najdlhším nositeľom tohto titulu.
Životopis
Pochádzal z chudobnej rodiny. Šach sa naučil hrať, keď mal 12 rokov. V mladosti sa však oveľa viac, ako šachu, venoval matematike.
Po prvýkrát sa na významnejšom šachovom podujatí zúčastnil v roku 1889, na B-turnaji vo Wrocławi skončil 1. V tom istom roku obsadil 2. miesto na turnaji v Amsterdame. V roku 1893 pricestoval do USA s úmyslom zohrať zápas o titul majstra sveta s Wilhelmom Steinitzom. Na slabšie obsadenom turnaji v New Yorku suverénne zvíťazil (vyhral všetky partie) a vyzval Steinitza na zápas.
Zápas o majstra sveta sa uskutočnil v USA a Kanade v roku 1894. Hralo sa na 10 vyhratých partií a Steinitz mal v prípade prehry nárok na odvetný zápas. Začiatok zápasu bol vyrovnaný. Lasker sa dvakrát ujal vedenia, ale Steinitz hneď v ďalšej partii vyrovnal, dve partie sa skončili remízou. Už 7. partia pravdepodobne rozhodla o výsledku zápasu. Lasker hrajúci bielymi kameňmi sa dostal do prehratého postavenia, ale Steinitz túto partiu pokazil a prehral. Lasker vyhral aj ďalšie štyri partie a Steinitz sa už nedokázal zmobilizovať. Zápas sa skončil Laskerovým víťazstvom v pomere 10:5(=4).
V prvých rokoch po získaní titulu musel nový majster sveta dokazovať, že si titul zaslúži. Viacerí šachisti poukazovali na to, že Lasker ešte nedosiahol veľké úspechy na turnajoch a zápas so Steinitzom vyhral hlavne preto, lebo bol o 32 rokov mladší. Na turnaji v Hastingse 1895, na ktorom sa zišla kompletná svetová špička skončil majster sveta tretí, čo sa považovalo za neúspech. Potom však prišli výborné výsledky. Turnaj v Petrohrade 1895/96 vyhral s dvojbodovým náskokom pred Steinitzom a ďalšie víťazstvo dosiahol na turnaji v Norimbergu 1896.
Odvetný zápas medzi Laskerom a Steinitzom sa konal koncom roku 1896 v Moskve. Lenže starý a chorý Steinitz už pre majstra sveta nemohol znamenať ťažkú prekážku. Lasker zápas vyhral 10:2(=5). Týmito výsledkami si nový majster sveta upevnil prvenstvo vo svetovom šachu.
Po tomto zápase sa Lasker znovu začal venovať štúdiám matematiky a filozofie. V roku 1902 získal doktorát na univerzite v Erlangene, v roku 1907 vyšla jeho prvá filozofická kniha. Okrem toho pôsobil aj ako novinár - štyri roky vydával vlastný šachový časopis.
Na šachových turnajoch sa objavoval iba sporadicky. V roku 1899 vyhral turnaj v Londýne, keď získal priepastný 4½ bodový náskok. O rok neskôr presvedčivo vyhral turnaj v Paríži. Zápasu o titul Majstra sveta sa však vyhýbal, za čo si vyslúžil značnú kritiku. Väčšinou kládol na potenciálnych súperov ťažké - hlavne finančné - požiadavky.
Až v roku 1907 - 11 rokov od predchádzajúceho zápasu - sa o titul hralo znova. Laskerovým súperom bol Američan Frank James Marshall, ktorý na turnaji v Cambridge Springs v roku 1904 predstihol Laskera o dva body. Marshall bol úspešný na turnajoch, ale jeho výsledky v zápasoch boli obvykle slabé. Zápas sa hral v USA na osem výhier. Lasker vyhral Suverénne 8:0(=7).
V roku 1908 sa uskutočnil niekoľko rokov odkladaný zápas Lasker - Siegbert Tarrasch. Tarrasch bol na prelome 19. a 20. storočia jedným z najlepších šachistov, ale v roku 1908 už jeho výkonnosť značne poklesla. Zápas sa hral v Düsseldorfe a Mníchove opäť na osem výhier. Lasker zvíťazil 8:3(=5).
V roku 1909 hral Lasker po dlhšom čase na veľkom turnaji. V Petrohrade sa s ním delil o 1. miesto Poliak Akiba Rubinstein. Ich vzájomná partia sa skončila výhrou Rubinsteina a Lasker dostihol svojho súpera až výhrou v poslednom kole.
V tom istom roku majster sveta znovu obhajoval titul. Jeho súperom bol Francúz poľského pôvodu David Janowski. Janowski nebol pre Laskera príliš silný súper, ale oproti iným mal výhodu v tom, že mal za sebou bohatého mecenáša, ktorý dokázal zabezpečiť finančné prostriedky. Zápas sa hral v Paríži a niekedy sa ako zápas o titul MS spochybňuje. Hralo sa iba na 10 partii a Lasker vyhral jasne 8:2(7:1, =2). V roku 1910 to Janowski skúsil znovu - tentoraz v zápase na 8 výhier - a utrpel ešte ťažšiu prehru v pomere 0:8(=3). Hralo sa v Berlíne.
V roku 1910 sa hral ešte jeden - podstatne dramatickejší - zápas o titul majstra sveta. Laskerovým súperom bol Rakúšan Carl Schlechter. Bol to hráč, ktorý preferoval pozičný šach, hrajúci výborne v obrane. Pôvodne sa malo hrať na 30 partií, s tým, že nerozhodný výsledok stačí majstrovi sveta na udržanie titulu. Kvôli obligátnym finančným problémom sa nakoniec hralo iba na 10 partií. Polovica sa hrala vo Viedni, druhá polovica v Berlíne.
Prvé štyri partie sa skončili remízou (štvrtá po chybe majstra sveta, ktorý pokazil vyhraté postavenie). V piatej partii stál Lasker opäť na výhru. V koncovke ťažkých figúr musel Schlechter odovzdať dvoch pešiakov, Lasker však v časovej tiesni urobil chybu a dostal mat. Nasledovali štyri remízy. V 9. partii stál Lasker znovu jasne na výhru, po jeho hrubej chybe však Schlechter udržal remízu. Posledná partia bola najdramatickejšia v celom zápase. Najskôr získal prevahu Lasker, nepokračoval však presne a postupne sa karta obrátila a Schlechter sa dostal do vyhratého postavenia. V rozhodujúcej chvíli sa nechal Schlechter zlákať na chybnú kombináciu, vzápätí ešte nevyužil šancu na remízu a Lasker partiu po 71-ťahovom boji vyhral. Výsledkom 5:5(1:1, =8) si Lasker udržal titul.
Pred 1. svetovou vojnou Lasker vyhral ešte turnaj v Petrohrade 1914.
V roku 1911 vyzval majstra sveta na zápas o titul kubánsky šachista José Raúl Capablanca. Capablanca však musel veľmi dlho čakať. Zápas sa uskutočnil v Havane až v roku 1921. Hralo sa na 30 partií, ale po 14. partii za stavu 9:5(4:0, =10) pre Capablancu sa Lasker zo zdravotných dôvodov vzdal.
Po strate titulu majstra sveta dosiahol Lasker - napriek pokročilému veku - ešte niekoľko dobrých turnajových výsledkov. Vyhral turnaje v Moravskej Ostrave 1923 a v New Yorku 1924 (s 1½ bodovým náskokom pred Capablancom). V Moskve 1925 bol 2. znovu pred Capablancom. V Zurichu 1934 skončil piaty, V Moskve 1935 3.(bez prehry), v Moskve 1936 bol 6. a v Nottinghame 1936 sa v silnej konkurencii delil o 7.-8. miesto.
V roku 1933 emigroval z Nemecka. Od roku 1935 žil v Sovietskom zväze, v roku 1938 sa presťahoval do USA. Zomrel 11. januára 1941 v New Yorku.
Šachová štúdia
Emanuel Lasker bol prvý šachista, ktorý kládol dôraz na psychologickú stránku šachu. Preňho bola šachová partia bojom dvoch osobností. U svojich súperov si všímal ich silné aj slabé stránky a ich štýl hry. Často sa stávalo, že sa v partii zámerne dostával do objektívne horšieho postavenia, ktoré však súperovi nemuselo vyhovovať. Keď takúto partiu potom vyhral, hovorilo sa o "veľkom šťastí". V tomto smere ďaleko predbehol dobu.
Jeho schopnosť odhadnúť stav súpera dokumentuje táto partia.
- Lasker - Capablanca
- Petrohrad 1914
- Španielska hra, C68
- 1. e4 e5
- 2. Jf3 Jc6
- 3. Sb5 a6
- 4. Sxc6 dxc6
- 5. d4 exd4
- 6. Dxd4 Dxd4
- 7. Jxd4 pozri diagram!
V tejto partii potreboval Lasker vyhrať, aby Capablancu dostihol. Jeho súperovi stačila remíza a obsadil by v turnaji 1. miesto. Laskerovi bolo jasné, že Capablanca, ktorý bol známy tým, že rád hral jednoduché pozície, bude hrať na remízu. Táto pozícia je pre čierneho značne zákerná. Má na c-stĺpci "dvojpešiaka", čo môže byť v koncovke nevýhoda. Náhradou pre čierneho je dvojica strelcov. Dvojica strelcov je útočný potenciál, čierny mohol získať remízu aktívnou hrou. Najčastejšie sa v tejto pozícii hráva Sd7 a O-O-O. Potom môže čierny postupom pešiakov na c5 a f5 získať priestor pre svoje figúry. Laskerova kalkulácia vyšla. Capablanca pokračoval v pasívnej hre, čo bolo v rozpore s charakterom tejto pozície a túto partiu prehral.
- 7. ... Sd6
- 8. Jc3 Je7
- 9. O-O O-O
- 10. f4 Ve8
- 11. Jb3 f6
- 12. f5 b6
- 13. Sf4 Sb7
- 14. Sxd6 cxd6
- 15. Jd4 Vad8
- 16. Je6 Vd7
- 17. Vad1 Jc8
- 18. Vf2 b5
- 19. Vfd2 Vde7
- 20. b4 Kf7
- 21. a3 Sa8
- 22. Kf2 Va7
- 23. g4 h6
- 24. Vd3 a5
- 25. h4 axb4
- 26. axb4 Vae7
- 27. Kf3 Vg8
- 28. Kf4 g6
- 29. Vg3 g5+
- 30. Kf3 Jb6
- 31. hxg5 hxg5
- 32. Vh3 Vd7
- 33. Kg3 Ke8
- 34. Vdh1 Sb7
- 35. e5!!! dxe5
- 36. Je4 Jd5
- 37. J6c5 Sc8
- 38. Jxd7 Sxd7
- 39. Vh7 Vf8
- 40. Va1 Kd8
- 41. Va8+ Sc8
- 42. Jc5 Čierny sa vzdal.
Literatúra
- Vasilij Smyslov: Emanuel Lasker - All games 1889 - 1903, Russian Chess House, Moskva 2009,
- Vasilij Smyslov: Emanuel Lasker - All games 1904 - 1940, Russian Chess House, Moskva 2009.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Emanuel Lasker
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Albert Einstein
Albert Schweitzer
Albert Veľký
Alexander Gottlieb Baumgarten
Alexander Pfänder
Alfred Schmidt
Alwin Diemer
Anagarika Govinda
Andreas Rüdiger
Angelus Silesius
Anselm Grün
Anton Neuhäusler
Arnold Gehlen
Arthur Schopenhauer
August Bebel
August Wilhelm Schlegel
Axel Honneth
Bruno Bauch
Bruno Bauer
Carl Amery
Carl Gustav Carus
Carl von Clausewitz
Christian August Crusius
Christoph von Sigwart
David Hilbert
Dieter Henrich
Dietrich Teodor z Freibergu
Edgar Bauer
Edmund Husserl
Eduard Bernstein
Eduard Spranger
Eduard von Hartmann
Emanuel Lasker
Erich Fromm
Erich Rothacker
Ernst Bloch
Ernst Cassirer
Ernst Kretschmer
Ernst R. Sandvoss
Ernst von Aster
Eugen Drewermann
Eugen Fink
František Harer
Franz Mehring
Franz Rosenzweig
Franz Xaver von Baader
Friedrich Eduard Beneke
Friedrich Engels
Friedrich Heinrich Jacobi
Friedrich Nietzsche
Friedrich Paulsen
Friedrich Schiller
Friedrich Schleiermacher
Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling
Friedrich Wilhelm Ostwald
Fritz Mauthner
Günter Altner
Günther Anders
Gabriel Biel
Georgi Schischkoff
Georg Andreas Gabler
Georg Anton Friedrich Ast
Georg Ferdinand Cantor
Georg Forster
Georg Hermes
Georg Klaus
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Gerd Brand
Gottfried Wilhelm Leibniz
Gotthold Ephraim Lessing
Gottlieb Söhngen
Gottlob Frege
Gustav Theodor Fechner
Hannah Arendtová
Hans-Georg Gadamer
Hans Albert
Hans Blumenberg
Hans Driesch
Hans Reichenbach
Hedwiga Conrad-Martiusová
Heinrich Cornelius Agrippa
Heinrich Rickert
Heinrich Rombach
Heinrich Schmidt
Helmuth Plessner
Helmut Kuhn
Helmut von Glasenapp
Herbert Marcuse
Hermann Cohen
Hermann Diels
Hermann Ebbinghaus
Hermann Lübbe
Hermann Samuel Reimarus
Herman Friedrich Wilhelm Hinrichs
Herman Nohl
Heymann Steinthal
Hildegarda z Bingenu
Horst Matthai Quelle
Hugo Dingler
Hugo zo Svätého Viktora
Immanuel Hermann Fichte
Immanuel Kant
Jürgen Habermas
Jürgen Mittelstraß
Jakob Böhme
Joachim Ritter
Johannes Althusius
Johannes Clauberg
Johannes Micraelius
Johann August Ernesti
Johann Bernhard Basedow
Johann Christoph Adelung
Johann Friedrich Herbart
Johann Georg Hamann
Johann Gottfried von Herder
Johann Gottlieb Fichte
Johann Gustav Droysen
Johann Heinrich Alsted
Johann Heinrich Lambert
Johann Valentin Andreae
Johann Wilhelm Ritter
Johann Wolfgang von Goethe
Josef Derbolav
Josef Dietzgen
Josef Petzoldt
Josef Pieper
Karl Albert
Karl Christian Friedrich Krause
Karl Eugen Dühring
Karl Friedrich Göschel
Karl Jaspers
Karl Lamprecht
Karl Marx
Karl Otto Apel
Karl Rahner
Karl Wilhelm Friedrich von Schlegel
Klaus Hartmann
Lorenz von Stein
Ludger Oeing-Hanhoff
Ludwig Andreas Feuerbach
Ludwig Büchner
Ludwig Landgrebe
Majster Eckhart
Manfred Frank
Martin Heidegger
Max Bense
Max Dessoir
Max Horkheimer
Max Jacob Friedländer
Max Scheler
Menyhért Palágyi
Michael Landmann
Mikuláš Kuzánsky
Moses Hess
Moses Mendelssohn
Nicolai Hartmann
Niklas Luhmann
Novalis
Odo Marquard
Oskar Becker
Oskar Negt
Oswald Schwemmer
Oswald Spengler
Otto Friedrich Bollnow
Otto Liebmann
Paul Lorenzen
Paul Ludwig Landsberg
Paul Natorp
Peter Antes
Peter Sloterdijk
Philipp Melanchthon
Ralf Dahrendorf
Richard Dedekind
Robert Spaemann
Romano Guardini
Rudolf Boehm
Rudolf Bultmann
Rudolf Carnap
Rudolf Eucken
Rudolf Hermann Lotze
Rudolf Pannwitz
Rudolf Stammler
Rudolf Steiner
Rudolph Berlinger
Rudolph Goclenius
Salomon Maimon
Theodor Litt
Theodor Wiesengrund Adorno
Thomas Abbt
Walter Biemel
Walter Dubislav
Wilhelm Dilthey
Wilhelm Kamlah
Wilhelm Nestle
Wilhelm Schapp
Wilhelm von Humboldt
Wolfgang Stegmüller
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk