Elena Lacková
slovenská prozaička a dramatička
Iné mená	Elena Doktorová
Štát pôsob.	Slovensko, Česko
Narodenie	22. marec 1921 Veľký Šariš, Česko-Slovensko
Úmrtie	1. január 2003 (81 rokov) Košice, Slovensko
Zamestnanie	spisovateľka, dramatička, predsedníčka Kultúrneho zväzu občanov rómskej národnosti
Alma mater	Filozofická fakulta Karlovej univerzity v Prahe
Príbuzní	Alžbeta Ferencová (pravnučka)
Literárny portál  Biografický portál

Mgr. Elena Lacková (rodená Doktorová; * 22. marec 1921, Veľký Šariš – † 1. január 2003, Košice)^[1] bola prvou rómskou spisovateľkou, ktorá písala v rómčine.^[1]

Do jej najznámejšej tvorby patrí divadelná hra Horiaci cigánsky tábor a próza Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou.^[1] V roku 1968 spoluzaložila Zväz Cigánov-Rómov, bola členkou Spolku slovenských spisovateľov a predsedníčkou Kultúrneho zväzu občanov rómskej národnosti na Slovensku. V roku 2001 sa stala prvou Rómkou, ktorá dostala štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy.^[2] Taktiež dostala pamätnú medailu prezidenta SR za celoživotné úsilie priblížiť hodnoty rómskeho národa majoritnej spoločnosti a za umelecké stvárnenie rómskeho holokaustu.^[3]

Jej pravnučkou je herečka a speváčka Alžbeta Ferencová,^[4] v roku 2023 pokrstila prvé slovenské vydanie knihy Narodila som sa pod šťastnou hviezdou.^[5]

Skorý život

Elena Lacková absolvovala meštiansku školu vo Veľkom Šariši v roku 1935.^[1] V roku 1942 bola jej rómska obec násilne vysťahovaná Hlinkovou gardou. O týchto skutočnostiach neskôr napísala uznávanú divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor.^[6] Počas druhej svetovej vojny stratila svoje dieťa.^[7]

Spisovateľská kariéra

V roku 1946 napísala divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor.^[6] Založila “prvé cigánske divadlo”, s ktorým mala premiéru Horiaceho cigánskeho tábora v roku 1948 vo Veľkom Šariši. Po úspechu z jej hry nastúpila Lacková do funkcie kultúrnej pracovníčky.^[3] V roku 1950 sa so svojou rodinou presťahovala z chatrče v rómskej komunite do Prešova. Jej manžel sa zamestnal na odbore zdravotníctva Krajského národného výboru.^[8] Lacková sa zamestnala ako osvetová pracovníčka rómskych obyvateľov na Krajskom národnom výbore v Prešove.^[1] V roku 1956 vydali jej hru Horiaci cigánsky tábor v knižnej podobe vydavateľstvá Lita v Bratislave a Diliza v Prahe. Vďaka rozšíreniu jej divadelnej hry ju nacvičili mnohé divadelné krúžky a ochotnícke divadlá po celom Slovensku. Ochotníci z Drienova sa s jej hrou dostali až do krajskej súťaže v Revúcej, kde získali ocenenie.^[8] Od roku 1963 študovala na Fakulte sociálnych vied na Karlovej univerzite v Prahe.^[1] Študovala aj na Filozofickej fakulte na Karlovej univerzite, kde dokončila magisterské štúdium v roku 1970.^[3] Lackovej autobiografické dielo Uľiľom tel bachtaľi čercheň (Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou) vyšlo s pomocou Mileny Hübschmannovej v roku 1986. Toto dielo bolo neskôr preložené aj do češtiny, angličtiny a francúzštiny. V roku 1993 sa stala členkou Spolku slovenských spisovateľov.^[6]

Elena Lacková o jej hre Horiaci cigánsky tábor

“V hre Horiaci cigánsky tábor som chcela zvýrazniť, že aj Rómovia bojovali proti fašizmu a za svoju slobodu po boku slovenských partizánov v Slovenskom národnom povstaní. Žiaľ, ostatná literatúra, aj učebnice dejepisu zabudli na tento historický fakt. Ale ja, ako svedok tejto skutočnosti a historickej pravdy, chcem pre terajšie a budúce generácie podať svedectvo o rómskom holokauste a o rómskom odboji na Slovensku.”^[8]

Pôsobenie vo verejnom živote

Koncom 60. rokov sa Lacková zapojila do národnostného hnutia rómov a v roku 1968 bola spoluzakladateľkou Zväzu Cigánov-Rómov, v ktorom sa angažovala až do roku 1973, kedy bol zrušený.^[8]

Kultúrny zväz občanov rómskej národnosti

Počas obdobia Nežnej revolúcie sa stala predsedníčkou Kultúrneho zväzu občanov rómskej národnosti na Slovensku, ktoré vzniklo v roku 1990 v Prešove. Ako predsedníčka sa Lacková snažila oživiť rómske hudobné tradície vo Veľkom Šariši a podporovať vznik rómskych folklórnych hudobných skupín. Podieľala sa na organizácií prvých rómskych festivalov a kultúrnych podujatí. V politickom svete sa snažila o uznanie svojbytnosti Rómov.^[6] Pod jej vedením začal v roku 1991 zväz vydávať celoštátne periodikum pre Rómov, Romano nevo lil.^[3] Romano nevo lil pravidelne vydáva poviedky, poéziu a komentuje politické dianie v živote Rómov a majority.^[6]

Ocenenia

V roku 1995 dostala Elena Lacková diplom Za rozvoj rómskej kultúry udelený Univerzitou J. E. Purkyně v Ústí nad Labem. V roku 2000 dostala štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra 3. triedy udelené prezidentom Slovenskej republiky. Taktiež dostala v roku 2000 pamätnú medailu prezidenta SR za celoživotné úsilie priblížiť hodnoty rómskeho národa majoritnej spoločnosti a za umelecké stvárnenie holokaustu Rómov pri príležitosti Pamätného dňa obetí rasového násilia a holokaustu.^[3]

Tvorba

Divadelná tvorba

• Horiaci cigánsky tábor (1946)
• Nový život (1952)
• Rómske srdce (1955)
• Veľký primáš Baro (1991)
• Hrbatý Maren (1999)
• Stratení ľudia (2002)^[3]

Rozhlasová tvorba

• Žužika (1989)
• Iskry a popol rómskej lásky (1992)
• Rómske srdce (1995)
• Husle s tromi srdcami (1998)^[3]

Prozaická tvorba

• Horiaci cigánsky tábor (1956)
• Romane paramisa – Rómske rozprávky (1992)
• O mule na aven pale – Mŕtvi sa nevracajú (1994)
• Parne garuda – Bieli krkavci (1996)
• Uľiľom tel bachtaľi čercheň – Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou (1997)
• Život vo vetre (2005)^[3]

Referencie

Ďalšia literatúraupraviť | upraviť zdroj

• LACKOVÁ, Elena. In: MAŤOVČÍK, Augustín, et al. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 2. dopl., opr. a rozšír. vyd. Bratislava; Martin : Literárne informačné centrum; Slovenská národná knižnica, 2008. 576 s. ISBN 978-80-89222-48-3, 978-80-89301-12-6. S. 281.

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Elena Lacková – Literárne informačné centrum
• Elena Lacková – profil na webe o. z. Rómske srdcia – Romane Jíle
• Elena Lacková v rómskej internetovej encyklopédii Amari Luma
• Zoznam diel Eleny Lackovej v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
• Najvýznamnejšia Rómka Elena Lacková sa dostala v roku 1964 z osady na Karlovu univerzitu – rozhovor Andreja Bána s romistom Alexandrom Mušinkom v Denníku N (2021)