Elektronická vojna je druh bojovej činnosti vykonávaný výlučne elektronickým vybavením a proti protivníkovmu elektronickému vybaveniu. Tu sa rozumejú komunikačné vybavenie (rádiostanice, vysielačky, internet) a riadiaca elektronika výzbroje (najmä senzory riadených striel).

Elektronika dokáže enormne zvýšiť účinnosť existujúcich zbraňových systémov, a to tak, že armáda vyzbrojená rovnakými zbraňami ako protivník ale bez zodpovedajúcich elektronických systémov môže protivníkovej armáde pomerne ľahko podľahnúť. Ale aj keď sú elektronické systémy obrovskou výhodou, ako všetky také systémy so sebou prinášajú i nevýhody.

Ciele

Elektronickú vojnu môžu deliť podľa spôsobu činnosti na aktívnu a pasívnu. Za pasívnu činnosť možno považovať takú, ktorá sa podľa medzinárodného práva nepovažuje za akt agresie a možno ju prevádzkovať i v mierovom období.

Pri pasívnom rádioelektronickom boji je cieľom:

• Odchytiť informácie vysielané protivníkom
• Minimalizovať nepriateľské pôsobenie na vlastné elektronické vybavenie
• Informačné preťažovanie (vysielanie veľkého množstva mätúcich informácií)

Pri aktívnom rádioelektronickom boji môže byť cieľom

• Narúšanie protivníkovej rádiokomunikačnej alebo rádiolokačnej činnosti (rušenie signálu atď.)
• Znefunkčnenie protivníkovho elektronického vybavenia
• Rušenie kontroly protivníka nad jeho zbraňovými systémami
• Získanie kontroly nad protivníkovými elektronickými systémami
  • Bojové riadené strely
  • Veliteľské systémy
  • Informačné systémy (databázy, internetové portály, bankové kontá)

Tento článok týkajúci sa vojenstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.