A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
V atómovej fyzike a kvantovej chémii opisuje elektrónová konfigurácia rozmiestnenie elektrónov atómu, molekuly alebo inej fyzickej štruktúry v atómovom alebo molekulovom orbitáli. Napríklad, elektrónová konfigurácia neónového atómu je 1s² 2s² 2p⁶.
Kvantové čísla
Stav elektrónu v atóme opisujú štyri kvantové čísla. Prvé tri čísla sú celé a opisujú vlastnosti príslušného atómového orbitálu.
Kvantové číslo | Značka | Rozsah | Popis |
---|---|---|---|
Hlavné kvantové číslo | n | len prirodzené čísla, 1 a viac | určuje energiu orbitálu, tiež popisuje vzdialenosť orbitálu od atomového jádra |
Vedlejšie kvantové číslo | l | celočíselné, 0 až n−1 | orbitálny moment hybnosti elektrónu, ktorým určuje tvar atomového orbitálu |
Magnetické kvantové číslo | m | celočíselné, −l až +l | magnetický moment hybnosti elektrónu, popisuje priestorovú orientáciu atomového orbitálu |
Spinové kvantové číslo | s | +½ alebo −½ | Spin je vnútorná vlastnosť elektrónu a je nezávislá na predchádzajúcich kvantových číslach, určuje "rotáciu" elektrónu |
Periódy
Periodická tabuľka prvkov je rozdelená do vodorovných radov a zvislých stĺpcov. Vodorovné rady sa nazývajú periódy, zvislé stĺpce sa nazývajú skupiny. Periódy súvisia s polohou daného prvku v periodickej tabuľke a s jeho chemickými vlastnosťami. Poradové číslo periódy je totožné s hlavným kvantovým číslom poslednej obsadzovanej vrstvy.
Prvá perióda
Prvá perióda (n = 1) sa označuje písmenom K. V prvej perióde sa nachádzajú dva prvky – vodík a hélium, pretože hlavnému kvantovému číslu n = 1 pripadá jediná hodnota vedľajšieho kvantového čísla l (l = 0). Z toho vyplýva, že prvá vrstva elektrónového obalu obsahuje iba jeden orbitál typu s. K jeho úplnému obsadeniu sú potrebné 2 elektróny.
Druhá perióda
Druhá perióda (n = 2) sa označuje veľkým písmenom L. Táto perióda obsahuje celkovo osem prvkov. Tieto prvky majú úplne zaplnenú prvú vrstvu (2 elektróny v orbitály 1s). Ostavajúce elektróny a ich obaly sa nachádzajú v orbitáloch poslednej (v tomto prípade v druhej) vrstvy. Lítium a berýlium majú svoje elektróny v orbitále 2s, ostávajúcich šesť prvkov (B, C, N, O, F, Ne) doplňuje elektróny aj do orbitálu 2p, ktoré majú v porovnaní s orbitálom 2s vyššiu energiu.
Tretia perióda
Tretia perióda (n = 3) sa označuje veľkým písmenom M. Atómy prvkov tretej periódy majú svoje elektróny v orbitáloch 1s, 2s, 2p, 3s a 3p. Najvyššiu energiu majú orbitály 3p, ktoré sú spoločné s orbitálmi 3s súčasťou tretej vrstvy elektrónového obalu.
Štvrtá perióda
Štvrtá perióda (n = 4) sa označuje veľkým písmenom N. V štvrtej perióde je situácia zložitejšia. Elektróny draslíku a vápniku zapĺňajú orbitál 4s, ktorý je súčasťou poslednej (štvrtej) vrstvy elekrónového obalu. Potom nasleduje desať prvkov (od skandia až po zinok), ktorého elektróny vstupujú do orbitálu 3d.
Ďalšie periódy
V súčasnom stave má periodická tabuľka celkom 7 periód. Piata perióda sa označuj veľkým písmenom O, šiesta veľkým písmenom P a siedma veľkým písmenom Q. Piata perióda vyzerá obdobne ako štvrtá, v šiestej perióda sa pred zaplnením d-orbitálov zapĺňajú najprv f-orbitály.
Elektrónová
vrstva |
Typ
orbitálov |
Počet
orbitálov |
Maximálny
počet elektrónov v orbitáloch |
Symbol
zaplnených orbitálov |
Maximálny
počet elektrónov vo vrstve | |
---|---|---|---|---|---|---|
1 | K | 1s | 1 | 2 | 1s2 | 2 |
2 | L | 2s
2p |
1
3 |
2
6 |
2s2
2p6 |
8 |
3 | M | 3s
3p 3d |
1
3 5 |
2
6 10 |
3s2
3p6 3d10 |
18 |
4 | N | 4s
4p 4d 4f |
1
3 5 7 |
2
6 10 14 |
4s2
4p6 3d10 4f14 |
32 |
Orbitály
V skratke, je orbitál priestor, v ktorom sa vyskytuje elektrón v atóme. Poznáme 4 základne typy orbitálov:
Orbitál s
Orbitál s je najzákladnejší typ orbitálu. Vyskytuje sa vo všetkých elektrónových vrstvách vo všetkých prvkoch. Má guľovito symetrický tvar. Jeho polomer a energia narastájú s narastajúcim číslom elektrónovej vrstvy. Maximálne môže obsahovať 2 elektróny. Orbitál s má vedľajšie kvantové číslo 0.
Orbitál p
Orbitál p má tvar priestorovej osmičky. Začína sa vyskytovať sa od druhej sféry L, na prvej vrstve K sa tento orbitál nevyskytuje. Sú navzájom na seba kolmé a sú energeticky rovnocenné. V orbitále p sa môže vyskytovať najviac 6 elektrónov. Vedľajšie kvantové číslo pre orbitál p je 1.
Orbitál d
Orbitál d sa začína nachádzať od tretej vrstvy M. Štyri majú tvar priestorového štvorlístka a jeden má tvar priestorovej osmičky s prstencom. Ako pri orbitály p sú orbitály v rovnakej vrstve energeticky rovnocenné. Môže sa v ňom nachádzať až 10 elektrónov.
Orbitál f
Orbitál f má priestorovo zložitejšie tvary. Môže sa v ňom nachádzať až 14 elektrónov. Začína sa od štvrtej vrstvy a na jednej sfére sú energeticky rovnako nabité.[1]
Vrstva | Označenie
orbitálu s |
Označenie
orbitálu p |
Označenie
orbitálu d |
Označenie
orbitálu f |
---|---|---|---|---|
K | 1s | 1p | 1d | 1f |
L | 2s | 2p | 2d | 2f |
M | 3s | 3p | 3d | 3f |
N | 4s | 4p | 4d | 4f |
O | 5s | 5p | 5d | 5f |
P | 6s | 6p | 6d | 6f |
Pravidlá zaplňovania orbitálov elektrónmi
Poznáme 3 princípy, ktoré opisujú, akým spôsobom je elektrónový obal zaplňaný elektrónmi: výstavbový princíp, Pauliho princíp a Hundovo pravidlo.
Výstavbový princíp
Orbitály s nižšou energiou sa zaplnia elektrónmi skôr ako orbitály s vyššou energiou. Energia orbitálu sa zvyšuje s rastúcou hodnotou súčtu hlavného (n) a vedľajšieho kvantového čísla (l). Ak majú dva rôzne orbitály rovnaký súčet n + l, potom je rozhodujúca hodnota hlavného kvantového čísla. Orbitál, ktorého hodnota n je menšia, má nižšiu energiu, a preto sa zaplní elektrónmi rýchlejšie.
1s | 2s | 2p | 3s | 3p | 4s | 3d | 4p | 5s | 4d | 5p | 6s | 4f | 5d | 6p |
Pauliho princíp
V každom orbitáli môžu byť najviac dva elektróny, ktoré sa líšia spinovým kvantovým číslom.
Hundovo pravidlo
Hundovo pravidlo sa niekedy označuje i ako pravidlo maximálnej multiplicity. Hundových pravidiel je v skutočnosti viac, och záverom ale je, že orbitály s rovnakou energiou sa obsadzujú najskôr každý po jednom elektróne.
Znázorňovanie orbitálov
Znázorňovanie orbitálov pomocou priestorových tvarov je veľmi zdĺhavé a graficky náročné. Preto boli zavedené nasledujúce postupy:
Zápis orbitálu pomocou vedľajšieho a hlavného čísla
Jednotlivé orbitály je možné zapísať pomocou hlavného a vedľajšieho kvantového čísla. Hlavné kvantové číslo sa zapisuje pomocou veľkého arabského čísla za ktorým nasleduje malé písmenko, ktoré opisuje typ orbitálu (s, p, d, f), určený je pomocou vedľajšieho kvantového čísla l. Počet elektrónov v orbitáloch sa zapisuje pomocou exponentu.[2]
typ orbitálu | s | p | d | f |
---|---|---|---|---|
vedlajšie kvantové číslo I | 0 | 1 | 2 | 3 |
Zápis orbitálu pomocou rámčekov
V znázorňovaní orbitálov pomocou rámčekov sa všetky orbitály znázorňujú rovnako veľkými rámčekmi.
Jednotlivé elektróny sa znázorňujú pomocou šípiek:
Znázornenie 1 elektrónu sa značí 1 šípkou:
Znázornenie 2 elektrónov sa značí dvom šípkami:
Referencie
- ↑ ŠIS chémia - Učebné texty - Atóm a jeho zloženie . kekule.science.upjs.sk, . Dostupné online.
- ↑ Aleš Mareček – Jaroslav Honza: Chemie pro čtyrletá gymnázia, Nakladatelství Olomouc 1988, ISBN 80-7182-055-5
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Častica alfa
Častica J/psí
Časticový horizont
Časticovo-vlnový dualizmus
Československá komisia pre atómovú energiu
3. kozmická rýchlosť
Abampér
Abbeho číslo
Abcoulomb
Acta Physica Slovaca
Adiabatický invariant
Aerodynamický tresk
Aeronómia
Agrofyzika
Akustika
Alternátor
Amorfná látka
Amplitúda
Anóda
Anión
Anizotropia
Anomália vody
Antigravitácia
Antirezonancia
Avogadrova konštanta
Balistika
Baryón
Baryón delta
Becquerel (jednotka)
Bezrozmerná veličina
Bimetalový teplomer
Bohrov magnetón
Boseho-Einsteinov kondenzát
Bozón W a Z
Chaotická rotácia
Chemiluminiscencia
Curie (jednotka)
Dĺžka dráhy
Daltonov zákon
Destilácia (chémia)
Difúzia (fyzika)
Difúzne svetlo
Diracov fermión
Dislokácia (kryštalografia)
Dozimeter
Drell-Yanov proces
Druhá termodynamická veta
Efektívny výkon
Elektrónová konfigurácia
Elektrónový obal
Elektrické pole
Elektrické pole Zeme
Elektrický jav
Elektrický oblúk
Elektrický obvod
Elektrický odpor
Elektrický ohrev
Elektrický potenciál
Elektrina
Elektroluminiscencia
Elektromagnetická indukcia
Elektromagnetická interakcia hmotných objektov
Elektromagnetizmus
Elektroslabá interakcia
Emisia častice
Energia vákua
Extrémne ultrafialové žiarenie
Faradayova konštanta
Farba (kvantová fyzika)
Feynmanov diagram
Flexná krivosť čiary
Fonón
Fosforescencia
Froudeho číslo
Fyzik
Fyzikálna sústava
Fyzikálny dej
Fyzikálny jav
Fyzikálny stav
Fyzikálny zákon
Galileiho transformácie
Gluón
Gravitačná hmotnosť
Gray (jednotka)
Gromovov-Wittenov invariant
Hadrón
Hamiltonova funkcia (fyzika)
Hamiltonov operátor (Hamiltonovej funkcie)
Henry (jednotka)
Hmlová komora
Hmotný bod
Hmotnostný spektrograf
Hořavova-Wittenova doménová stena
Hundovo pravidlo maximálnej multiplicity
Hutnosť
Huygensov princíp
Hydrodynamika
Hydrostatická rovnováha
Hydrostatika
Hyperón
Hypotetická častica
Ideálna kvapalina
Index toku
Inerciálna sústava súradníc
Inerciálna vzťažná sústava
Inflačný vesmír
Intenzita gravitačného poľa
Intermediálna častica
Ionizačná komora
Izbová teplota
Izobara (termodynamika)
Izochora
Izolovaná sústava
Izoterma (termodynamika)
Izotropia
Jadrová fyzika
Jadrová reakcia
Jednosmerný prúd
Jednotkový vektor
Jednotná teória poľa
Kaón
Kalória
Kandela
Kapacita kondezátora
Kaustika (optika)
Kilopond
Klasická fyzika
Kmitňa
Koeficient tepelnej vodivosti
Koherencia
Koherentné vlnenie
Kubický meter za sekundu
Kvázičastica
Kvant
Kvantová chromodynamika
Kvantová elektrodynamika
Kvantová gravitácia
Kvantový počítač
Kvarkovo-gluónová plazma
Kyvadlo
Látka (fyzika)
Lambert
Lenzov zákon
Lumen naturale
Luminiscencia
Míľa
Magnetický monopól
Magnetostatika
Maxwellovo-Boltzmanovo rozdelenie
Mechanická vlastnosť
Mechanické napätie
Mechanické vlnenie
Mechanika kontinua tuhej fázy
Mechanika tekutín
Medzinárodná štandardná atmosféra
Megahertz
Mnohosvetová interpretácia
Moderátor (reaktor)
Modrý posun
Modul pružnosti
Molekulová dynamika
Molekulová mechanika
Molekulový orbitál
Motor
Nefelometria
Neinerciálna vzťažná sústava
Neutrón
Newton meter
NIST-F1
Normálne podmienky
Objemový prietok
Odraz vlnenia
Ohmov zákon
Opakovateľnosť merania
Optické žiarenie
Optické zobrazenie
Optické zobrazovanie
Optický hranol
Otvorená sústava (fyzika)
Pauliho vylučovací princíp
Peltierov článok
Peltierov jav
Perióda (fyzika)
Pevnosť v ťahu
Pión
Piezoelektrický jav
Pilotná vlna
Planckova konštanta
Plošná rýchlosť
Plošné zrýchlenie
Plynový teplomer
Poissonov zákon (adiabatický dej)
Pokojová hmotnosť
Polarimetria
Polarizácia
Polohrúbka materiálu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk