Ekologizmus je nový prístup v navrhovaní architektúry 20. storočia. Opiera sa o myšlienku trvalej udržateľnosti, ktorá sa v dôsledku globálneho otepľovania, zvyšujúcim sa cenám energií a novému postoju ľudí k životnému prostrediu stala mimoriadne aktuálnou.

V minulosti pochádzali tieto prístupy zo skúsenosti. Príkladom sú ľudové stavby, využívajúce miestne stavebné postupy a materiály, ktorých formy sa prispôsobili prostrediu. V súčasnosti existujú technológie, pomocou ktorých sa dá simulovať budúce správanie budovy. Projektanti sa tak môžu presvedčiť, ako forma, orientácia a materiály zodpovedajú požiadavkám návrhu. Pri navrhovaní takýchto objektov sa zohľadňujú konkrétne fyzikálne danosti, ako klimatické podmienky, zemepisná šírka a konfigurácia okolitého terénu. Riešenie takýchto objektov je technický náročnejšie, s dôrazom na kvalitné riešenie a vyhotovenie detailov. Charakteristické je použitie netradičných materiálov, stavebných postupov a spôsobov získavania energie. Estetika ekologickej architektúry je veľmi rôznorodá. Tvaroslovie reaguje na ekologické princípy a takéto stavby nesú svoje charakteristické znaky, ako sú veľké južné zasklenia, využitie solárnej energie a kompaktnosť. Taktiež vnútorná dispozícia sa podriaďuje teplotnému zónovaniu.

• Edward Cullinan
• Norman Foster
• Michael Hopkins
• Renzo Piano

• Melvin J.: .. izmy, ako rozumieť architektúre, Slovart, 2006