Efemeridový čas, (ET, Ephemeris Time) je čas, ktorý sa od 1. januára 1960 používa na výpočet efemeríd. Plynie rovnomerne a je určený na presné merania.

Kým slnečný čas je daný rotáciou Zeme (pozri pohyb Zeme), efemeridový čas berie do úvahy geocentrický pohyb Slnka (alebo obeh Zeme okolo Slnka). Jeho základným parametrom je dĺžka Slnka vzhľadom na stredný jarný bod. Základnou jednotkou merania efemeridového času je tropický rok pre ekvinokcium 31. 12. 1899 (= 01. január 1900) o 12. h efemeridového času s dĺžkou 365,242 198 79 stredných slnečných dní. V tom istom čase mal tropický rok 31 556 925,974 7 s stredného slnečného času. V občianskej časomiere sa 1 s definuje ako 86 400. časť stredného slnečného dňa, ale i jej dĺžka sa mení, keďže sa mení dĺžka stredných slnečných dní. Preto bola v roku 1956 definovaná efemeridová sekunda ako 31 556 925,974 7. časť tropického roka 1900 0. januára o 12. h efemeridového času (Pojem nultý január sa zaviedol z praktických dôvodov: počet dní na začiatku roka súhlasí takto s dátumom a v priebehu pozorovacej noci sa nemení dátum.)

Zavedenie pojmu efemeridový meridián umožňuje presnejšie definovať efemeridový čas. Efemeridový meridián zaberá takú polohu v priestore, akú by mal základný poludník (greenwichský poludník alebo meridián) pri rovnomernej rotácii Zeme a jej otočení za jeden efemeridový deň. Potom sa efemeridový čas definuje ako hodinový uhol efemeridového stredného Slnka vzhľadom na efemeridový meridián plus 12 h. Rozdiel medzi efemeridovým časom a svetovým časom (ET - UT = ΔT) sa nazýva oprava efemeridového času; v roku 1984 vzrástol tento rozdiel na 55 s. Podľa rozhodnutia Medzinárodnej astronomickej únie sa od roku 1984 zaviedol v geocentrických efemeridách telies slnečnej sústavy namiesto efemeridového času terestrický dynamický čas (DČ, TDT), viazaný na atómový čas. Rozdiel medzi efemeridovým časom a TDT je okrem špeciálnych prípadov zanedbateľný.

Fyzikálny portál