Eduard Bass

	Eduard Bass
Osobné informácie
Narodenie	1. január 1888
	Praha, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	2. október 1946 (58 rokov)
	Praha, Česko-Slovensko
Národnosť	česká
Zamestnanie	spisovateľ, novinár
Odkazy
	Eduard Bass; (multimediálne súbory na commons)
	Literárny portál; Biografický portál

Eduard Bass, vlastným menom Eduard Schmidt (* 1. január 1888, Praha – † 2. október 1946, Praha) bol český spisovateľ, novinár, spevák, fejtonista, herec, recitátor, konferencier a textár.

Životopis

V roku 1910 vystúpil ako recitátor a spevák v kabarete Bílá labuť. Bass bol spolutvorcom kabaretu Červená sedma. Spolupracoval so satirickými časopismi a spolu s niekoľkými karikaturistami vydával Letáky. V rokoch 1921 – 1942 pôsobil ako fejtonista, reportér, súdničkár a divadelný kritik. Vydával kabaretné texty v edícii Syrinx a satirický časopis Šibeničky. Neskôr bol riaditeľom v pražských kabaretoch Červená sedma a Rokoko. V rokoch 1921 – 1933 pôsobil ako redaktor Lidových novin. Od roku 1933 bol ich šéfredaktorom až do roku 1942. S obdobím po roku 1939 je spojený nútený odchod židov z Lidových novin. Bass s tým pravdepodobne nesúhlasil, ale nepostavil sa proti tomu ani nerezignoval na svoju funkciu. Niektorí kritici Lidových novin tohto obdobia naznačujú, že aktivita prepúšťania bola väčšia, ako bolo potrebné – čo Bass ako šéfredaktor mohol ovplyvniť, iní sa domnievajú, že Bass robil čo bolo v jeho silách.^{[chýba zdroj}

Dielo

Jak se dělá kabaret? – 1917
Náhrdelník: Detektivní komedie o jednom aktu – 1917
Letáky, 1917-19 – 1920
Klapzubova jedenáctka – 1922, príbeh otca, ktorý má jedenásť synov, z ktorých vytvorí profesionálny, neporaziteľný futbalový tým. Bass sa tu humornou formou zamýšľa i nad etikou a profesionalitou športu.
To Arbes nenapsal, Vrchlický nezbásnil – 1930, literárne paródie, ktoré sa stretli s veľkým ohlasom.
Umělci, mecenáši a jiná čeládka – 1930
Fanynka a jiné humoresky
Případ v čísle 128 a jiné historky
Šest děvčat Williamsonových
Potulky pražského reportéra
Holandský deníček
Divoký život Alexandra Staviského – 1934
Čtení o roce osmačtyřicátém – 1940
Potulky starou Prahou – vychádzali v rokoch 1921 – 1941
Cirkus Humberto – Cirk Umberto 1941, román bol zamýšľaný ako povzbudenie českého národa, vyzdvihované sú v ňom spravodlivosť, priamosť, ctižiadostivosť,.... Bass na pozadí cirkusu sleduje tri generácie cirkusákov. Ústrednou postavou je Vašek Karas, syn šumavského murára, ktorý odíde k cirkusu, nakoniec sa ožení s dcérou riaditeľa a sám sa neskôr stane riaditeľom cirkusu, predtým však vystrieda mnoho činností pri cirkuse.
Lidé v Maringotkách – Tiež Lidé z maringotek 1942, súbor poviedok z cirkusového prostredia. Takzvaný cirkusový dekameron.
Kázáníčka – 1946

Posmrtne

Křižovatka u Prašné brány – 1947

Celý rad jeho poviedok vyšiel posmrtne, ako väčšinou ešte nepublikovaná tvorba:

Povídky – 1956
Rozhlásky – 1957
Pražské a jiné historie – 1968
Na lodi za pohádkou – 1969
Kukátko – 1970, obsahuje:
- Kukátko
- Rozmarná vyprávění
- Staropražské motivy
Postavy a siluety – 1971
Moje kronika: Vzpomínky a korespondence – 1985

Bass je autorom celého radu šansónov, skečov a kupletov – niektoré z nich zľudoveli (napr. Nešťastný šafářův dvoreček)

Pozri aj

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Eduard Bass
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eduard Bass

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.