A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Dušan Roll | |
slovenský spisovateľ, ilustrátor, režisér, osobnosť kultúrneho života | |
Na veľtrhu Svět knihy v roku 2013 | |
Iné mená | Juraj Háj, J. Háj |
---|---|
Narodenie | 28. január 1928 Martin, ČSR |
Úmrtie | 29. júl 2021 (93 rokov) |
Národnosť | slovenská |
Alma mater | Univerzita Komenského |
Rodičia | Belo Roll Ľudmila, rod. Haľamová |
Manželka | Anna, rod. Sopóciová (1957 – 2021) |
Deti | Fedor, Milan |
JUDr. Dušan Roll (* 28. január 1928, Martin – † 29. júl 2021[1]) bol slovenský spisovateľ, ilustrátor, režisér a popredná osobnosť slovenského kultúrneho života. Je spoluzakladateľom viacerých významných inštitúcií a podujatí, ako napríklad Bienále ilustrácií Bratislava či medzinárodný filmový festival Agrofilm v Nitre. Istý čas pracoval aj ako redakčný tajomník vo vydavateľstve Osveta a Mladé letá a štyri roky pôsobil ako riaditeľ Slovenskej filmovej tvorby. Za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky mu prezident Ivan Gašparovič udelil Pribinov kríž II. triedy.[2]
Životopis
Narodil sa v Martine v roku 1928 otcovi Belovi Rollovi (riaditeľovi Tatrabanky) a matke Ľudmile rodenej Haľamovej.[3] Po absolvovaní gymnázia v Martine, pokračoval v rokoch 1947 až 1953 v štúdiu na Právnickej fakulte UK a Vysokej škole stavebnej v Bratislave. Od roku 1953 pôsobil na rôznych pozíciách ako redakčný tajomník, vedúci výroby a šéfredaktor Vydavateľstva Osveta v Martine a v Bratislave (1953 – 1959). Okrem redakčnej práce mal na starosti aj tvorbu pre najmenšie deti, tzn. leporelá, maľovanky či vystrihovačky. Po zrušení Osvety sa v roku 1959 presunul do vydavateľstva Mladé letá, kde pôsobil ako zástupca šéfredaktora a dostal na starosť predškolskú a výtvarnú redakciu (1959 – 1978).[4] Mladé letá vydávali knižky pre deti, vyhľadávali a podnecovali spisovateľov píšucich detskú literatúru a veľkú pozornosť venovali aj ilustráciám a ilustrátorom. Počas svojho pôsobenia vo vydavateľstve Mladé letá vytvoril pod pseudonymom Juraj Háj rad leporel a maľovaniek, ktoré vyšli aj vo viacerých cudzojazyčných vydaniach.[5]
Práve na pôde Mladých liet vznikol nápad prezentovať diela českých a slovenských výtvarníkov pred svetom a zároveň priniesť do Bratislavy diela ilustrátorov zo zahraničia. Pri zrode myšlienky stáli okrem Dušana Rolla aj vtedajší výtvarný redaktor Mladých liet Ján Švec, Miroslav Cipár, Albín Brunovský a ďalší.[5] Za pomoci profesora Bambergera sa mu následne v roku 1967 podarilo vytvoriť medzinárodné podujatie Bienále ilustrácií Bratislava. To následne, ako jeho generálny sekretár, priviedol ku vysokému medzinárodnému postaveniu a súčasne jeho prostredníctvom pomáhal začleňovať slovenskú ilustračnú školu do medzinárodného kontextu.
V rokoch 1978 – 1981 bol riaditeľom Slovenskej filmovej tvorby, následne bol pracovníkom Úradu vlády (1981 – 1990), a od roku 1990 do roku 1993 aj Ministerstva kultúry SR v Bratislave, potom pôsobil v BIBIANE, medzinárodnom dome umenia pre deti. V roku 1981 založil medzinárodný filmový festival Agrofilm v Nitre. Okrem toho sa autorsky podieľal na realizácii niekoľkých knižných publikácií, zostavených z výtvarných diel Kolomana Sokola a z veršov M. Haľamovej.[4] V rokoch 2000 – 2008 bol predsedom predstavenstva vydavateľstva Tranoscius.[3]
V roku 1954 sa oženil s Annou, rodenou Sopóciovou. Majú synov Fedora a Milana.[3]
Činnosti v kinematografickej oblasti
Riaditeľ slovenskej filmovej tvorby
Najvýznamnejším pôsobiskom Dušana Rolla v slovenskej kinematografii je jeho funkcia riaditeľa Slovenskej filmovej tvorby v rokoch 1978 – 1981. Za jeho pôsobenia bolo v ateliéroch na Kolibe založené štúdio animovaného filmu (bábkový film), Dom zvuku a k réžii sa vrátili tvorcovia proskribovaní počas normalizácie, ako Dušan Hanák, Juraj Jakubisko a Peter Solan.[5] V období riaditeľovania Dušana Rolla tak môžeme badať isté uvoľnenie pomerov v kinematografii. Svedčia o tom aj posledné trezorované diela spred roka 1989 ako Ja milujem, ty miluješ (1980) Dušana Hanáka a Tam a späť (1981) Fera Feniča, či ideológmi neskôr kritizované filmy ako Postav dom, zasaď strom (1979) Juraja Jakubiska, Tri tony šťastia (1979) Vlada Balca, alebo Citová výchova jednej Dáše (1979) Jána Zemana, ktorá sa do kín dostala až po 29 dodatočných zmenách.[6] Na prelome 70. a 80. rokov sa tiež udiala rozhodujúca premena v rámci samotných dramaturgických skupín, kde dostala priestor nová generácia dramaturgov, ako Jozef Heriban, Karol Hlávka, Gabriel Halmo, Jozef Filo, Slavomír Rosenberg a Zuzana Tatárová,[7] ale aj niektorí režiséri, ako napr. Ján Zeman.[6]
Na druhú stranu však toto obdobie i samotného Dušana Rolla, ktorého Václav Macek označil v Dejinách slovenskej kinematografie za spoľahlivý nomenklatúrny káder, môžeme stále považovať za normalizované. Autori mohli nakrúcať len uprostred pevných ideologických mantinelov a formálna i ideologická radikálnosť a slobodomyseľnosť diel 60. rokov bola nenávratne preč. Základnou ambíciou už síce nebola izolácia, ale úspech v zahraničí, avšak vždy s istotou, že to neohrozí postavenie vedenia. V hranej tvorbe tiež mali významné postavenie spoľahliví komunisti a funkcionári, ako Pavel Gejdoš, Pavol Kuzma či Martin Ťapák.[6]
Agrofilm
Ďalším významným projektom v oblasti kinematografie bolo založenie filmového festivalu Agrofilm. Myšlienka, organizovať medzinárodný filmový festival venovaný agropotravinárskej problematike, vznikla už v roku 1981. Na pardubický festival Technofilm a ostravský Ekofilm sa prihlasovalo stále viac diel z oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva, a tak organizátori uvedených festivalov v Krátkom filme Praha navrhli organizovať samostatný festival pod názvom Agrofilm. Ako miesto organizovania bola vybraná Nitra, v ktorej sa vytváralo centrum poľnohospodárskej vedy, odbornej výchovy a výstavníctva.[8] Samotný Dušan Roll opisuje situáciu takto: „Raz za mnou prišiel riaditeľ Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre Ján Plesník a hovorí mi: „Vieš, boli by sme veľmi radi, keby sa v Nitre zorganizuje agropotravinársky filmový festival. Ale máme problém, keďže Agrokomplex je v Nitre i v Českých Budějoviciach. My to chceme predchytiť a dostať do Nitry.” Potrebovali štatút, tak som sa do toho pustil. Lenže ja som nevedel, že oni ma súčasne poveria tým, aby som robil predsedu a aby som zložil porotu. Myslel som, že ostanem na jednu sezónu, dve, aby sa to zabehalo. Nakoniec som v Nitre riadil 22 porôt pre Agrofilm!“[5]
Za uplynulé obdobie bolo na festivale prezentovaných takmer 4000 filmov. Agrofilm množstvo z tých filmov uskladňuje a dnes má obrovský archív v Nitre, ktorý neexistuje nikde inde na svete.[8] Zásluhu na tom má aj Dušan Roll: „Podarilo sa nám dostať do štatútu, že všetky filmy, ktoré sa dostanú do výberu, ostanú v archíve. A tie, ktoré dostanú cenu, sa môžu premietať.“[5]
Spomedzi ďalších jeho činností v oblasti kinematografie treba spomenúť námet na film Varila myšička kašičku (1974) Vlastimila Herolda[9] a organizáciu premietania Jánošíka za účasti Jaroslava Siakeľa v Blatnici.[5]
Ostatné organizačné iniciatívy
Bienále ilustrácií Bratislava
Azda najvýznamnejšou činnosťou Dušana Rolla v oblasti slovenského umenia bolo založenie a organizovanie Bienále ilustrácií Bratislava (BiB). Už začiatkom 60. rokov bol záujem i snaha predstaviť sa v medzinárodnom meradle a dostať sa na veľtrhy. Prvým krokom k vytvoreniu BiBu bolo zriadenie československej sekcie medzinárodnej mimovládnej organizácie UNESCA s názvom International Board on Books for Young People (IBBY). Prezidentom bol v tom období Richard Bamberger, vďaka ktorému sa podarilo zabezpečiť, aby bola v roku 1965 zvolaná prvá prípravná komisia, zložená zo zástupcov organizácií UNESCO a UNICEF. Tá mala za úlohu zistiť, či sa v Bratislave môže takáto akcia zrealizovať. Keď v tom istom roku schválili štatút a organizačný poriadok, dohodlo sa, že sa prvé bienále uskutoční v roku 1967. Medzi jeho zakladateľov patria, okrem Dušana Rolla, aj akademickí maliari Miroslav Cipár a Albín Brunovský.[5] Bienále sa koná pod záštitou UNESCO a IBBY, s podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Hlavným organizátorom je medzinárodný dom umenia pre deti BIBIANA. Na prvom ročníku sa zúčastnilo 320 ilustrátorov z 25 krajín a BIB sa tak stalo jedným z najväčších nekomerčných podujatí svojho druhu na svete.[10]
Nešlo pritom len o vytvorenie možnosti prezentácie najlepších diel z krajín s bohatou knižnou kultúrou v oblasti ilustrácií pre deti, ale aj o poskytnutie priestoru ilustrátorom z rôznych krajín a možnosť prezentovať svoje diela odborníkom a vydavateľom zo sveta. Podstatou podujatia sa tak stala pestrosť, čo potvrdzuje aj výber poroty: „Porota sa skladá, a to bol unikát vo vtedajšom socialistickom svete, zo zástupcov organizátorov. Mali sme zásadu, že porota musí byť pestrá. To znamená niekto z románskej oblasti – Španielsko, Portugalsko, Francúzsko, jedna časť germánska – teda Angličania, Nemci a tak, potom Južná Amerika... Vždy bolo asi 12 členov a oni si zo svojho kruhu volili predsedu.“[5] Nezanedbateľným zámerom je od vzniku bienále pritiahnuť pozornosť detských divákov. V priebehu 48 ročnej existencie BIB a jeho 27 ročníkov sa tu prezentovalo 8 369 ilustrátorov zo 112 krajín s 65 573 originálmi ilustrácií a vyše 10 000 kníh.[10]
Činnosti na medzinárodnej scéne
Dušan Roll ako jeho generálny sekretár priviedol Bienále ilustrácií Bratislava k vysokému medzinárodnému postaveniu a súčasne jeho prostredníctvom pomáhal začleňovať slovenskú ilustračnú školu do medzinárodného kontextu. Na základe tohto úspechu ho IBBY prizvala na spoluprácu na svojich projektoch a na kongrese v Tokiu ho v roku 1986 zvolili aj za prezidenta. V roku 1978 ho tiež zvolili za predsedu poroty pre udeľovanie Ceny H. Ch. Andersena, akejsi Nobelovej ceny pre detské knihy, ktorej víťazi v priebehu BIB prezentujú svoju tvorbu samostatnou výstavou.[4]
Detská tvorba
Počas svojho pôsobenia vo vydavateľstve Mladé letá vytvoril rad leporel a textovaných maľovaniek, ktoré vyšli aj vo viacerých cudzojazyčných vydaniach, ako Letíme vesmírom, Na tom našom dvore, Skúpy Macko, Kolo, kolo mlynské, Čo sa sníva mrožovi, Išiel Capko na jarmok, Medzi vtákmi, Medzi zvieratkami, Nakreslím si dom a Moja škôlka.[4] Fascinujúce je predovšetkým leporelo Letíme vesmírom z roku 1959 s ilustráciami Vojtěcha Kubaštu, v ktorom sa skvelo snúbi informatívny a vedecko-fantastický rozmer. Ilustrácie Vojtěcha Kubaštu, považovaného za priekopníka detskej priestorovej knihy, vynikajú farebnou, prepracovanou komiksovou kresbou, ktorej futuristické nápady a dobrodružný nádych dodnes nezostarli.[11] Dodnes predávané je leporelo Nakreslím si dom z roku 1978 s kresbami Heleny Zmatlíkovej a básňou samotného Rolla. Pôvabná kratučká detská knižka zobrazuje jednotlivé izby a spolu s tým aj ľudských či zvieracích členov rodiny.
Ocenenia (výber)
- 2008 – prezident SR Ivan Gašparovič mu za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky udelil Pribinov kríž II. triedy
- 2008 – mesto Snina mu udelilo čestné občianstvo[12]
- 2012 – obdržal sošku Schöne Náciho pre slušného Bratislavčana od Spoločnosti Ferdinanda Martinenga[13]
- 2018 – galéria v BIBIANe bola premenovaná na Galériu Dušana Rolla[14]
Referencie
- ↑ SITA. Vo veku 93 rokov zomrel Dušan Roll, zakladateľ Bienále ilustrácií Bratislava. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2021-07-30. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
- ↑ Pribinov kríž, II. trieda . Bratislava: Kancelária prezidenta SR, . Dostupné online.
- ↑ a b c Kondolencia predsedníctiev ECAV pri úmrtí Dušana Rolla . ecav.sk, . Dostupné online.
- ↑ a b c d Dušan Roll . Bratislava: Literárne informačné centrum, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h Dušan Roll - Oral history - Projekty - KAS VŠMU . kas.vsmu.sk, . Dostupné online.
- ↑ a b c Macek, Václav; Paštéková, Jelena (1997), Dejiny slovenskej kinematografie, Martin: Vydavateľstvo Osveta (vyd. 1996), str. 391, ISBN 80-217-0400-4
- ↑ Macek a Paštéková 1997, s. 393
- ↑ a b MICHALOVA, Nina. História festivalu . agrofilm.sk, . Dostupné online.
- ↑ Varila myšička kašičku . Bratislava: Slovenský filmový ústav, . Dostupné online.
- ↑ a b História . bibiana.sk, 2016-03-31, cit. 2021-12-31. Dostupné online.
- ↑ brusel expo '58 online. expo58.blogspot.com, cit. 2021-12-31. Dostupné online.
- ↑ (kor). Sninčania slávili dni mesta. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2008-10-13. Dostupné online cit. 2021-12-31. ISSN 1335-4418.
- ↑ TASR. Dušan Roll je ďalší držiteľ sošky Schöne Náciho. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2012-09-07. Dostupné online cit. 2021-12-31. ISSN 1335-4418.
- ↑ Galéria Dušana Rolla online. bibiana.sk, 2018-03-05, cit. 2021-12-31. Dostupné online.
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Dušan Roll na LIC
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudmila Šinalová-Kopecká
Ľudmila Podjavorinská
Ľudo Ondrejov
Ľudo Zúbek
Ľudo Zelienka
Štefánia Pártošová
Štefan Žáry
Štefan Balák
Štefan Kasarda
Želmíra Gašparíková
Alfonz Bednár
Alta Vášová
Andrea Gregušová
Andrej Chudoba
Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)
Andrej Plávka
Andrej Sládkovič
Anita Tešovičová
Anton Baláž
Anton Bielek
Anton Emanuel Timko
Anton Habovštiak
Anton Hykisch
Anton Marec
Belo Kapolka
Benjamín Tinák
Blažej Krasnovský
Božena Mačingová
Boris Filan
Ctibor Štítnický
Dana Podracká
Daniel Hevier
Dušan Dušek
Dušan Roll
Dušan Taragel
Elena Čepčeková
Elena Lacková
Emil Svetoň
Erik Groch
Ferdinand Gabaj
Fraňo Kráľ
František Kreutz
František Lipka
Františka Svobodová-Goldmannová
Gabriela Spustová Izakovičová
Hana Gregorová (spisovateľka)
Hana Ponická
Hana Zelinová
Helena Križanová-Brindzová
Igor Otčenáš
Ivan Čajda
Ivan Hudec
Ján Štrasser
Ján Andel
Ján Balko
Ján Beňo (spisovateľ)
Ján Bodenek
Ján Domasta
Ján Juraj Korenko
Ján Kostra
Ján Lenčo
Ján Motulko
Ján Navrátil
Ján Pohronský
Ján Poničan
Ján Poničan (prozaik)
Ján Smrek
Ján Solovič
Ján Stacho
Ján Tužinský
Július Satinský
Jana Šrámková (1942)
Jana Bodnárová
Jarmila Štítnická
Jaroslava Blažková
Jaroslav Kejzlar
Jela Mlčochová
Jozef Žarnay
Jozef Cíger-Hronský
Jozef Horák
Jozef Mokoš
Jozef Repko
Jozef Tatár
Jozef Telgársky
Jozef Urban (básnik)
Juraj Kuniak
Kamil Peteraj
Katarína Habovštiaková
Katarína Lazarová
Klára Jarunková
Kristína Royová
Krista Bendová
Ladislav Švihran
Mária Ďuríčková
Mária Rázusová-Martáková
Maša Haľamová
Marína Čeretková-Gállová
Marek Vadas
Margita Figuli
Margita Kováčová (spisovateľka)
Marianna Grznárová
Marta Hlušíková
Martin Hranko
Martin Miloš Braxatoris
Martin Vanek
Mieroslav Pinka
Mikuláš Kasarda
Mikuláš Kočan
Mikuláš Kováč
Milan Ferko
Milan Lechan
Milan Rúfus
Miroslav Saniga
Miroslav Válek
Nataša Tanská
Nora Baráthová
Pavel Mučaji
Pavol Dobšinský
Pavol Michal Kuzmány
Peter Ševčovič
Peter Andruška
Peter Glocko
Peter Holka
Peter Kováčik
Peter Prídavok
Peter Sever
Peter Stoličný
Rehor Uram Podtatranský
Roman Brat
Rudolf Čižmárik
Rudolf Fabry
Rudolf Sloboda
Rudo Moric
Sibyla Mislovičová
Silvester Lavrík
Stanislav Rakús
Toňa Revajová
Tomáš Janovic
Veronika Šikulová
Viera Handzová
Viera Markovičová-Záturecká
Viliam Klimáček
Vincent Šikula
Vladimír Ferko
Vladimír Reisel
Vlado Bednár
Vojtech Kondrót
Vojtech Mihálik
Zdena Orgoníková
Zlata Solivajsová
Zlatko Klátik
Zuzana Csontosová
Zuzana Kuglerová
Zuzana Mojžišová (filmová kritička)
Zuzka Zguriška
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk