Dušan Kuzma

	Dušan Kuzma
	slovenský architekt a pedagóg
Dielo
Významné stavby	Pamätník SNP v Banskej Bystrici
Osobné informácie
Narodenie	17. marec 1927
	Mestečko (okres Púchov), Česko-Slovensko
Úmrtie	17. jún 2008 (81 rokov)
	Bratislava, Slovensko
Alma mater	FA SVŠT
Deti	Pavol Kuzma
Odkazy
	Dušan Kuzma; (multimediálne súbory na commons)
	Architektonický portál; Biografický portál

Prof. Ing. arch. Dušan Kuzma (* 17. marec 1927, Mestečko (okres Púchov) – † 17. jún 2008, Bratislava) bol slovenský architekt, pedagóg a zaslúžilý umelec. Je autorom pamätníka SNP v Banskej Bystrici.

Životopis

Narodil sa Michalovi Kuzmovi, riaditeľovi školy a Elene Kuzmovej, žene v domácnosti. Architektúru začal študovať na FA SVŠT v Bratislave kde bol postupne pod pedagogickým dohľadom Eugena Kramára, Emila Belluša a Vladimíra Karfíka. Počas štúdia bol na prázdninovej praxi u Augusta Perreta kde sa venoval predovšetkým téme – programové tvorivé smerovanie k organickej architektúre a jej syntéza s výtvarným umením.

Vysokoškolské štúdium úspešne ukončil v roku 1952. Ďalšie dva roky pôsobil na FA SVŠT ako asistent prof. Emila Belluša. V rokoch 1954 – 1960 pracoval v štátnej správe ako vedúci odboru architektúry a výstavby. Od roku 1960 bol vedúci katedry architektúry na VŠVU v Bratislave, ktorú aj sám založil. Počas svojej tvorby a pedagogickej kariéry na VŠVU programovo sledoval spojenie architektúry s výtvarným umením. Vo vlastnej sochárskej tvorbe sa sochársky tvarovanými objemami usiloval, ako sám hovoril, „dať architektúre určitú zdielnosť“. Nevyhýbal sa však ani spolupráci s výtvarníkmi. Najvýraznejšie sa jeho vzťah ku skulpturálnym formám a túžba po expresívnejšej reči architektúry prejavili práve na jeho najvýznamnejšom diele, na Pamätníku SNP v Banskej Bystrici. Toto jedinečné brutalistické dielo vytvoril spolu so sochárom Jozefom Jankovičom. Okrem Jankoviča spolupracoval s Antonom Cimmermannom, s Jánom Kulichom a mnohými ďalšími architektmi a umelcami. Patrí k slovenským architektom, ktorí sa významne pričinili k formovaniu kvalitnej slovenskej architektúry predovšetkým v období socializmu.

Vzdelanie

FA SVŠT, 1952 – profesori: Eugen Kramár, Emil Belluš, Emanuel Hruška, Vladimír Karfík

Zamestnanie

Autorizovaný architekt – pedagóg

1952 – 1954: FA SVŠT, asistent prof. Emila Belluša
1954 – 1956: Povereníctvo kultúry, vedúci odboru architektúry
1956 – 1960: Slovenský výbor pre výstavbu, vedúci odboru
1960 – 1990: VŠVU, vedúci katedry architektúry

Diela

1954: Náhrobok Jána Levoslava Bellu, Bratislava, (s Ladislavom Majerským)
1953 – 1956: Budova Výskumné ústavu zváračského na Račianskej ulici, Bratislava
1957: Náhrobok Ferdiša Kostku, Stupava
1957: Pomník Andreja Sládkoviča, Krupina, (so Fraňom Štefunkom)
1963: Konzervatórium, Bratislava, (s Antonom Cimmermannom), súťaž – 1. cena
1967: Náhrobok Frica Kafendu, Bratislava
1964 – 1969: Pamätník SNP v Banskej Bystrici, (s Jozefom Jankovičom)
1973 – 1974: Pamätník SNP, Bratislava, (s Jánom Kulichom)
1962 – 1975: Nová budova Matice slovenskej, Martin, (s Antonom Cimmermannom)
1982: Torzo areálu VŠVU, Bratislava

Ceny

1964: Za zásluhy o výstavbu
1970: Cena Dušana Jurkoviča
1975: Národná cena SR
1984: Zaslúžilý umelec

Literatúra

MATÚŠ, Dulla; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Kto je kto v architektúre na Slovensku. Bratislava : Informačné stredisko architektúry Spolku architektov Slovenska, 1995. ISBN 8088791006.
MATÚŠ, Dulla; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart, 2002. ISBN 8071456845.
MATÚŠ, Dulla. Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 8080463662.

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.