A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Druh alebo species alebo spécia (lat. species) je taxonomická kategória s úrovňou nižšou ako rod (resp. podrod či naddruh) a vyššou ako poddruh (subspecies).
Definícia
Samotná definícia druhu je sporná. Podľa tradičnej, tzv. biologickej definície druhu, druh predstavuje skupinu prírodných populácií, ktoré sa môžu navzájom krížiť vo voľnej prírode a sú reprodukčne izolované od ostatných skupín. Ak sú druhy od seba oddelené geografickou alebo biologickou bariérou, po dlhom čase sa začnú vyvíjať odlišným spôsobom až postupne dospejú do štádia, v ktorom kríženie medzi nimi nie je možné a vznikajú nové druhy (tieto už nereagujú napr. na sexuálne správanie druhu, z ktorého vznikli).
Proces vzniku nových druhov sa nazýva speciácia (lat. species – druh).
Pomenovanie
V rámci mien organizmov sa rozoznáva vedecké meno a národné (t.j. v prípade Slovenska slovenské) meno.
Vedecké meno
Binomická nomenklatúra
Pri pomenúvaní druhov organizmov (okrem vírusov) sa používa tzv. binomická nomenklatúra, čiže dvojslovné pomenovanie. Názov druhu sa teda skladá z dvoch slov - prvé slovo udáva rod a volá sa rodové meno, druhé (spolu s prvým) udáva druh a volá sa druhové meno (Pozor na zámenu: "meno druhu" či "názov druhu" je dvojslovný názov, ale "druhové meno" či "druhový názov" je len druhé slovo tohto dvojslovného názvu).
Autor a rok
V úplnej podobe je dvojslovný názov ešte doplnený menom autora a rokom vydania práce autora názvu (pričom rok vydania sa niekedy vynecháva). Napríklad vo vedeckom názve Quercus robur Linnaeus, 1753 je slovo Quercus rodové meno, slovo robur je druhové meno, Linnaeus je meno autora (v tomto prípade Linné) a 1753 je rok, kedy tento autor tento druh prvýkrát pod týmto názvom opísal. Mená autora sa často píšu formou zaužívaných skratiek, napríklad namiesto Linnaeus sa píše "L.".
V prípadoch, kde definícia druhu aj druhové meno ostáva také isté ako u autora prvého opisu, ale rodové meno sa medzičasom zmenilo (t.j. druh bol preradený do iného rodu) sa meno autora prvého opisu spolu s rokom píše do zátvorky (a prípadne sa za zátvorku pridá meno a rok autora preradenia do iného rodu): napríklad Homo erectus (Dubois, 1892), Weidenreich, 1940 treba čítať takto: druh Homo erectus, ktorý prvýkrát v roku 1892 opísal Dubois s iným rodovým menom než Homo, a ktorý Weidenreich v roku 1940 presunul do rodu Homo, čiže ho nazval Homo erectus; časť za zátvorkou sa ale môže vynechať, takže za úplný sa považuje aj zápis Homo erectus (Dubois, 1892). Pre zaujímavosť možno dodať, že Dubois tento druh v roku 1892 konkrétne opísal pod názvom Anthropopithecus erectus.
Uvádzanie autora a roka je vo vedeckých textoch veľmi dôležité, lebo veľmi často rôzni autori vedome či nevedome používajú jedno a to isté pomenovanie rôznym spôsobom (t.j. buď pre dva úplne rozdielne druhy alebo pre ten istý ale rôzne široko definovaný druh), t.j. uvedenie autora a roka je v praxi jediný spôsob ako rozlíšiť rôzne významy takýchto jazykovo rovnakých pomenovaní.
Pravopis a jazyk
Vedecké rodové meno sa píše vždy s veľkým písmenom, kým vedecké druhové meno sa píše vždy s malým začiatočným písmenom. Okrem toho sa celé vedecké meno má správne písať kurzívou (teda Quercus robur namiesto Quercus robur).
Vedecké meno je v zásade latinské - môže síce pochádzať aj z iného jazyka (často pôvodne napr. z gréčtiny), ale obyčajne sa považuje za latinské; v pravidlách botanickej nomenklatúry je aj explicitne predpísané, že vedecké názvy sa považujú za latinské bez ohľadu na ich skutočný pôvod.
Priorita
Základným pravidlom platnosti vedeckých názvov je zákon prvenstva (priority), čiže prednosť má v zásade vždy ten názov druhu, ktorý bol publikovaný skôr (ale nie skôr ako Linného práce v 50. rokoch 18. storočia, čiže Linného názvy sú vlastne východiskom celého súčasného biologického názvoslovia). Existujú však aj výnimky - určité svetové organizácie smú v určitých prípadoch stanoviť, že platné bude pomenovanie, ktoré nebolo publikované ako prvé.
Slovenské meno
V slovenčine rozlišujeme ľudové (prípadne hovorové) názvy a odborné názvy.
Ľudové
Slovenské ľudové (hovorové) názvy sa tvoria rôzne, môžu byť jednoslovné či viacslovné, pričom viacslovné majú na rozdiel od odborných názvov (pozri nižšie) prirodzený slovosled (napr. červený melón, nie melón červený).
Odborné
Slovenské odborné názvy (mená) dnes v zásade kopírujú systém tvorby vedeckých názvov v tom zmysle, že sú dvojslovné, na prvom mieste je rodové meno a na druhom je druhové meno. Rozdiely voči vedeckému názvu sú najmä tieto:
(1) Meno autora za druhovým menom sa pri slovenských odborných názvoch spravidla neuvádza.
(2) Slovenské rodové meno sa na rozdiel od vedeckého píše s malým začiatočným písmenom. Napríklad v názve dub letný je slovo dub písané s malým d (hoci vo vedeckom názve Quercus robur je slovo Quercus písané s veľkým Q). Druhové meno sa síce píše podobne ako vo vedeckých menách v zásade s malým začiatočným písmenom, ale v prípadoch, kde ide o privlastňovacie prídavné meno odvodené od mena osoby, sa píše s veľkým písmenom (napr. hrúz Kesslerov, ktorého vedecké meno znie Romanogobio kesslerii).
(3) Slovenské rodové aj druhové meno sa na rozdiel od vedeckého nepíše kurzívou - napríklad: slovenský odborný názov je dub letný, kým vedecký názov je Quercus robur.
(4) U niektorých autorov je v určitých prípadoch namiesto dvojslovného názvu prípustný (len alebo aj) jednoslovný a (najmä u rastlín) aj troslovný názov druhu. Príklady:
- vedecké meno: Panthera leo - slovenské odborné meno: lev púšťový alebo u niektorých autorov len lev.
- vedecké meno: Cephalanthera damasonium - slovenské odborné meno: prilbovka biela alebo u niektorých autorov vtáčia prilba biela (t.j. rodové meno je v tomto prípade buď jednoslovné - "prilbovka" alebo je dvojslovné - "vtáčia prilba", druhové meno je v oboch prípadoch jednoslovné - "biela").
(5) Nie vždy zodpovedá jednému vedeckému rodovému menu jedno slovenské rodové meno. Veľmi často sa stáva, že viacerým vedeckým rodovým menám (a teda rodom) zodpovedá jedno spoločné slovenské rodové meno: napríklad slovenské rodové meno slon sa používa pre vedecký rod Loxodonta aj pre vedecký rod Elephas, a teda názvy druhov sú napr. slon africký (Loxodonta africana) a slon indický (Elephas maximus); ďalšie príklady pozri napr. v článku ďateľ (rodové meno) (rodové meno ďateľ) či myšorodé (napr. rodové meno myš). V prípade živočíchov či rastlín, ktoré sú na Slovensku veľmi známe, sa však občas vyskytuje aj opačný prípad - jednému vedeckému rodovému menu (a teda rodu) zodpovedá viacero slovenských rodových mien: napríklad pozri článok Corvus (rod), kde je vedecké rodové meno (a teda rod) Corvus "rozdelené" na 3 slovenské rodové mená (vrana, krkavec, havran).
(6) Neplatí vyššie spomínané pravidlo priority. Dokonca by sa dalo povedať, že v praxi platí skôr jeho opak: názvy publikované ako prvé sú už často zriedkavé či zabudnuté a najbežnejší býva názov publikovaný neskôr, často najmä ten, ktorý bol publikovaný ako posledný.
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Astrobiológia
Biochémia
Bioetika
Biofyzika
Biogeografia
Biológia podľa štátu
Biológovia
Biologická literatúra
Biologická terminológia
Biologické databázy
Biologické teórie
Biologické výhonky
Biologické zoznamy
Biologický odpad
Biomasa
Biomatematika
Ľudský jedinec
Živá bytosť
Živá fosília
Živá hmota
Živina
Život
Životný cyklus
Abiotickosť
Abnormita
Abortácia
Abortovaný orgán
Abysál
Abysofóbny
Abysofilný
Abysopelagiál
Acidofília
Actio immanens
Aerób
Analógia (biológia)
Anorganizmus
Apetitus
Asimilácia (biológia)
Astrobiológia
Atavizmus
Bentos
Binomická nomenklatúra
Biocenológia
Biodiverzita
Bioelektrina
Biofília
Biogénia
Biogénny
Biogenealógia
Biogenetický
Biogenetický zákon
Biokulturológia
Biológia
Biologická antropológia
Biologická evolúcia
Biologický pohyb
Biomolekula
Bionómia
Biotechnológia
Boj o život
Chemická evolúcia
Chemosyntéza
Choanocyt
Cytológia
Cytosól
Disimilácia (biológia)
Druh (taxonómia)
Embryológia
Endemit
Epigenéza (biológia)
Evolučná teória (veda)
Exoskelet
Fenológia
Fotobiologický jav
Fotoperiodizmus
Fylogenéza
Geneticky modifikovaný organizmus
Genetika
Histológia
Hlava (anatómia)
Hlboko-širkomorský
Homológia (biológia)
Hypertrofia
Hypotéza zriedkavej Zeme
Invázny druh
Jednobunkový organizmus
Kmeň (taxonómia)
Kognitívna biológia
Konchológia
Kopulácia (párenie)
Kutikula
Mäsožravosť
Masa (prírodoveda)
Matka (biológia)
Mnohobunkový organizmus
Morfológia (biológia)
Morfologické vedy
Napodobovanie
Nekrofágia (biológia)
Organogenéza (embryogenéza)
Pach (vnem v biológii)
Patogén
Patológia
Pigment (biológia)
Podtvar
Pohlavný styk
Polygenéza
Populácia (biológia)
Populácia (ekológia)
Portál:Biológia
Potreba (biológia)
Premenlivosť (biológia)
Priebežná rovnováha
Probiont
Protozoológia
Rad (taxonómia)
Rast (biológia)
Rodič
Rod (taxonómia)
Rudiment
Saprofytizmus
Sexuálny dimorfizmus
Siláž
Somatotyp
Spánok
Stres (biológia)
Symbióza
Systém živých organizmov
Systém lovec-korisť
Taxonómia (biológia)
Teoretická biológia
Trávenie (biológia)
Transkripčný faktor
Trieda (taxonómia)
Trifid (botanika)
Turgor
Uhlíková metóda C14
Vývin (rast)
Všeobecná biológia
Vajce
Vdych
Vitamín
Vodný potenciál
Vzájomné vzťahy medzi organizmami
Západonílsky vírus
Zdravie
Zinkový prst
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk