Ľudovít VII. bol jedným z hlavných protagonistov druhej križiackej výpravy

Druhá križiacka výprava (1147-1149) bola vojenská výprava vedená francúzskym kráľom Ľudovítom VII. a nemeckým kráľom Konrádom III.. Vo svojich kázaniach podporoval vyslanie výpravy aj Bernard z Clairvaux.

Po obsadení Edessy Seldžukmi (sultánom z Mosulu) v roku 1144 sa uskutočnila druhá križiacka výprava pod vedením francúzskeho kráľa Ľudovíta VII. a nemeckého kráľa Konráda III. (české pramene uvádzajú aj české knieža Vladislava II.), ktorá sa vcelku skončila neúspešne.

Hlavnú časť nemeckej armády porazil pri Dorylaione sultán z Ikonionu v októbri 1147, zvyšok tejto hlavnej časti sa pri Nikaii pridal k Francúzom tiahnúcim pri pobreží mora. Konrád sa vybral späť smerom na Carihrad. Pešiaci vedení biskupom Ottom z Freisingu boli porazení koncom roku 1147 juhovýchodne od Antiochie. V roku 1148 sa nemecký a francúzsky kráľ stretli v Jeruzaleme, odkiaľ podnikali spoločné výpravy proti Damasku a Askalonu. Obaja boli neúspešní a vrátili sa domov (Konrád v septembri 1148 a Ľudovít v apríli 1149).

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Druhá križiacka výprava

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.