A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Drozofila obyčajná | |
Samica a samec | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Drosophila melanogaster J. Meigen, 1830 | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Drozofila obyčajná alebo aj vínna a ovocná muška[1] (Drosophila melanogaster) je druh muchy z čeľade drozofilovité. S ľuďmi zdieľa až 60% DNA. Za výskum s drozofilou (hlavne Drosophila melanogaster, ale aj s inými druhmi) bolo do roku 2018 udelených osem Nobelových cien.[2][3]
Bola prvým živočíchom vo vesmíre. 20. februára 1947 Američania vypustili raketu V2 z White Sands Missile Range. Drozofila bola použitá na skúmanie pôsobenia žiarenia vo veľkých výškach.[4]
Rozšírenie
Pôvodom je z tropickej západnej Afriky[5] (iný zdroj uvádza centrálnu Afriku[6]). Je ľudský komenzál, čo je dôvod jej rozšírenia po celom svete. Vyvinuli sa približne pred 3,4 miliónmi rokov.[6]
Opis
Má žltohnedú farbu a červené oči (môžu mať hnedé oči alebo aj žiadne[7]). Bruško má čierne priečne pruhy. U tohto druhu je prítomný sexuálny dimorfizmus, samica je veľká 2,5 mm, samec je menší a má tmavšie bruško.
Muška kladie vajíčka hlavne do hnijúceho ovocia, vína, piva, octu a ďalších kvasiacich látok[8]. Žijú aj v rozkladajúcich sa hubách, kaktusoch aj zdochlinách.[7] Niekedy sú zodpovedné aj za prenos hubových ochorení na rastliny.[7] Väčšinou netrpia chorobami, v laboratóriu však môžu mať problémy s roztočmi, hubami alebo baktériami.[9]
Vývoj
Je to holometabolný hmyz. Vývoj je ovplyvnený teplotou - pri 18 °C 19 dní, pri 29 °C 9 dní od vajíčka po dospelého.[9] Dospelé jedince žijú v priemere 45 dní, maximálne 80 dní. Môžu sa páriť 10 hodín po premene na imágo[9]. Samica dokáže za život naklásť až 2 000 vajíčok.[10] Larvy po vyliahnutí požierajú kvasnice a baktérie. Má tri larválne štádiá do kukly. Po zakuklení sa dospelý jedinec objaví za cca 4 dni.
Samice výrazne preferujú rozmnožovanie so svojimi bratmi. Navyše, samice sa nevyhýbajú páreniu so svojimi otcami a samce sa nevyhýbaju páreniu so svojimi sestrami, čo podporuje príbuzenské rozmnožovanie.[11]
Výskum
Už viac ako storočie[12] slúži drozofila obyčajná ako modelový organizmus vo viacerých výskumoch, hlavne v molekulárnej a evolučnej biológii, genetike[5], neurovede[12]. Je malá s krátkym a lacným životným cyklom, má iba štyri páry chromozómov a kladie veľa vajíčok, preto je veľmi vhodná na výskum.[10] Jej genóm je ľahko manipulovateľný pomocou rôznych genetických techník.[5]
S výskumom ako prvý začal pravdepodobne T. H. Morgan, keď v roku 1910 vznikol pri výskume dedičnosti prvý mutant s bielymi očami. Jeho študent Alfred Sturtevant v roku 1913 vytvoril prvú genetickú mapu, kde demonštroval lineárne radenie génov.[13] Morgan preukázal, že genetická informácia sa prenáša pomocou chromozómov, za čo získal v roku 1933 Nobelovu cenu.[14] Hermann Joseph Muller (tiež Morganov študent[15]) v roku 1927 experimentoval s vplyvom röntgenového žiarenia na dedičnosť. Zistil, že u múch, ktoré boli tomuto žiareniu vystavené sa zvýšilo množstvo mutácii. Neskôr v roku 1946 za svoj výskum získal Nobelovu cenu. George Wells Beadle a Edward Lawrie Tatum 1958 dostali Nobelovu cenu za výskum génov. Max Delbrück, Alfred D. Hershey a Salvador E. Luria použili drozofilu na výskum v oblasti mechanizmov replikácie a genetiky vírusov, čo im prinieslo Nobelovu cenu. V roku 1995 bola udelená ďalšia Nobelova cena, Edward B. Lewis, Christiane Nüssleinová-Volhardová a Eric F. Wieschaus ju získali za svoj objav týkajúci sa genetického ovládania skorého embryonálneho vývoja drozofily.[16] a na svoj výskum použili práve drozofilu obyčajnú. V roku 2000 bol jej kompletný genóm sekvenovaný.[17]
Referencie
- ↑ Jarošová, Alexandra; Buzássyová, Klára, edi. (2011), „drozofila“, Slovník súčasného slovenského jazyka, A – G, Bratislava: Veda, ISBN 978-80-224-1172-1
- ↑ Nobel Prizes . animalresearch.info, . Dostupné online.
- ↑ Robin McKie. Six Nobel prizes – what’s the fascination with the fruit fly?. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2017-10-07. Dostupné online . ISSN 0261-3077.
- ↑ Animals and man in space. A chronology and annotated bibliography through the year 1960.. US Naval School of Aviation Medicine, 1962. Dostupné online . Archivované 2015-08-11 na Wayback Machine
- ↑ a b c RESH, Vincent H.; CARDÉ, Ring T.. Encyclopedia of Insects. : Academic Press, 2003. 1266 s. ISBN 978-0-12-586990-4. (po anglicky)
- ↑ a b CAPY, Pierre; GIBERT, Patricia; BOUSSY, Ian. Drosophila melanogaster, Drosophila simulans: So Similar, So Different. : Springer Science & Business Media, 2012. 293 s. ISBN 978-94-007-0965-2.
- ↑ a b c ARNETT, Ross H.; JACQUES, Richard L.. Simon and Schuster's Guide to Insects. : Simon and Schuster, 1981. 512 s. ISBN 978-0-671-25014-0. S. 338. (po anglicky)
- ↑ Ross H. Arnett, Jr.. American Insects (A Handbook of the Insects of America North of Mexico, Second Edition). : CRC Press, 2000. 1024 s. ISBN 978-0-8493-0212-1. S. 901. (po anglicky)
- ↑ a b c Drosophila melanogaster: Practical Uses in Cell and Molecular Biology. : Academic Press, 1995. 755 s. ISBN 978-0-08-085942-2. S. 20, 23, 25. (po anglicky)
- ↑ a b REEVE, Eric C. R.; BLACK, Isobel. Encyclopedia of Genetics. : Taylor & Francis, 2001. 952 s. ISBN 978-1-884964-34-3. (po anglicky)
- ↑ Incestuous Sisters: Mate Preference for Brothers over Unrelated Males in Drosophila melanogaster . misuse.ncbi.nlm.nih.gov, 2012, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Tsuda. 100 years of Drosophila research and its impact on vertebrate neuroscience: a history lesson for the future . Nat Rev Neurosci, 2010, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Gary Rubin, Edward B. Lewis: A brief history of Drosophila's contributions to genome research. In: Science. 2000, 287, S. 2216 – 2218.
- ↑ Drosophila melanogaster . animalresearch.info, . Dostupné online.
- ↑ Nobel prize for the fruit fly Das S - J Pract Cardiovasc Sci . j-pcs.org, . Dostupné online.
- ↑ The Nobel Prize in Physiology or Medicine 1995 . Nobel Media AB, cit. 2019-02-15. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ The Genome Sequence of Drosophila melanogaster online. Science, 2000, cit. 2019-02-15. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Drozofila obyčajná
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Drozofila obyčajná
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk