Dominát je etapa rímskeho cisárstva, ktorá nasledovala po principáte, štátna forma Rímskej ríše od 3. stor. do 5. stor. utvorená Diokleciánovými reformami, ktoré zavŕšil Konštantín I. Veľký.

Význam dominátu

Cisár (dominus et deus = pán a boh) sa stal neobmedzeným vládcom. Jeho moc neobmedzovala žiadna inštitúcia, dokonca ani senát, preto Rím prestal byť hlavným sídelným mestom cisárov. Panovník bol najvyšším veliteľom vojska, jediným zákonodarcom a najvyšším sudcom. Cisárovu neobmedzenú moc a jeho odstup od ostatných ľudí v ríši reprezentoval nový ceremoniál na dvore, keď si museli všetci pred cisárom pokľaknúť. Dominát sa začína nástupom Diokleciána, ktorý uskutočnil veľký počet reforiem.

Koniec dominátu

Od 4. storočia útočili na Rímsku ríšu rôzne barbarské kmene, ktoré spôsobili jej definitívny pád. Roku 395 sa ríša rozdelila na Východorímsku ríšu a Západorímsku ríšu, ktoré mali v nasledujúcich obdobiach rozdielny vývoj. Koniec dominátu sa spája so zánikom Západorímskej ríše roku 476.

Pozri aj

• Principát

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• BUDAJ, M. 2013. Dejiny sveta od A po Z. Príroda Bratislava 2013. ISBN 978-80-07-02138-9

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.