Dojča je označenie pre vývojové štádium dieťaťa vo veku od 29. dňa až do 1 roku života. Predchádzajúcim vývojovým štádiom je novorodenec, nasledujúcim štádiom je batoľa. V dojčenskom období sa vytvárajú kompetencie, ktoré sú základom pre ďalší rozvoj dieťaťa a jeho vzájomné interakcie so svetom.

Motorika novorodenca sa obmedzuje čisto na reflexívne pohyby za účelom ochrany a prežitia. Pri prechode z novorodenca na dojča dieťa získa nad niekoľkými ranými reflexy určitú kontrolu.

Rovnako ako novorodenec dojča väčšinu dňa prespí, ale sú tu už dlhšie časové úseky, kedy je aktívny. Vie na malú chvíľu sledovať očami veľký svetlý či lesklý predmet a na tichý pokojný hlas reaguje upokojením. Na bruchu udrží o niečo dlhšie zdvihnutú hlavu, ale inak sa zásadnejšie nelíši od zrelého novorodenca.

Dojča je schopné krátko zdvihnúť dolné končatiny nad podložku. Keď sa matka nakloní nad dojčatá, dokáže dieťa krátko nadviazať očný kontakt a usmiať sa (reaktívny sociálny úsmev). Dojča začína fixovať a sledovať predmet – voľne otáča hlavu za predmetom. Spozorní na hlas, zvukový podnet – silný zvuk ho vyľaká.

Dojča sa zaujíma o okolie (živo sleduje, reaguje). Na chrbte je stabilný, čulo sa pohybuje, hlavu spontánne otáča k obom stranám. Dlane má už prevažne otvorené (päste sa objavujú len pri plači, strachu či neistote). Začína sa hrať s rukami. V polohe na brušku udrží hlavu už dlho zdvihnutú, voľne s ňou otáča za smerom motivácia (zvuk hrkálky a pod.). Na zvuk sa upokojí, na silný zvukový podnet sa vyľaká a reaguje prudkým pohybom celého tela.

V 4. mesiaci si zvládne dojča na chrbte prezerať obe ruky, hrať sa s nimi, dávať ich do úst. Začína si brať hračky, uchopuje hračky oboma rukami, nohy dvíha vysoko nad podložku. Sleduje pohyb v miestnosti. Začína sa pretáčať na boky. Vyhľadá zdroj zvuku, čiže cielene otáča hlavu za zvukom, neskôr vyhľadá zdroj aj len očami. Hlasno sa smeje, výska, moduluje hlas, vyžaduje kontakt s okolím.

Dojča v tomto mesiaci vyžaduje pozornosť, rozoznáva osoby okolo seba, rozozná láskavý a prísny tón reči aj mimiky. Dáva si hračky do úst a pod zrakovou kontrolou si ich preberá z ruky do ruky. V bdelom stave môžeme u dieťaťa pozorovať jemné krúživé pohyby v zápästí, ale aj na ďalších častiach tela. Zároveň sa začína priťahovať do sedu, prevracia sa z chrbta na bok a začína aj na bruško. Na bruchu sa hrá s hračkami. Začína odlišovať cudzie osoby.

V polohe na chrbte sa dojča môže hrať s dolnými končatinami, uchopuje si prsty na nohách. Aktívne trasie hrkálkou, podáva si veci z ruky do ruky, všetko si dáva do úst a hryzie. Otáča sa z chrbta na brucho a späť na chrbát, vytiahne sa do sedu. Dokáže sa krátkodobo udržať v pasívnom sede, ale samo sa nepostaví. V polohe na chrbte sa dokáže otáčať okolo vlastnej osi. Dokáže si udržať svoju telesnú hmotnosť, ak je umiestnené na nohách a podopreté o pazuchy. Aj slabý, tichý zvuk upúta jeho pozornosť.

Dojča sa na chrbte hrá s nohami, začína si byť isté v polohe na boku (v 6. mesiaci je táto poloha ešte neistá). Začína sa plaziť – spočiatku dozadu, až neskôr dopredu so striedaním horných a dolných končatín. Začína sa dostávať do polohy na štyri, v ktorej sa hojdá. Z polohy na štyroch sa už môže začať dostávať do šikmého sedu, ktorý je však ešte nestabilný.  

V polohe na chrbte je dojča počas dňa už úplne minimálne, väčšinou iba v spánku. Z chrbta sa okamžite pretáča na brucho, kde sa plazí, vie sa dostať na štyri a hojdá sa, začína liezť po štyroch. Začína sa sám posádzať cez šikmý sed. Keď má oporu, vie dostať do vzpriameného kľaku. Udrží sa v stoji, pokiaľ sa niečoho drží. Pri úchope oddeľuje prsty, najmä palec a ukazovák. Sám si drží fľašu, vie uchopiť jedlo a začína ho samostatne jesť. Napodobňuje zvuky (kašeľ a pod.) a gestá, začína rozumieť reči – otočí sa na zavolanie menom. Má bohatú mimiku.  

Dojča opäť v polohe na chrbte dlho nevydrží, hneď sa otáča na bruško, dostáva sa na štyri, sadá si a snaží sa vytiahnuť do stoja. Dojča sa sám posadí, sed je už istý. Tiež lezenie je už isté a koordinované. Niektorí dojčatá skôr stoja, než lezú. Z polohy na štyroch sa začína sám postavovať pri nábytku pomocou rúk s nakročením jednej dolnej končatiny. Váhu tela udrží s držaním za jednu ruku alebo pri nábytku, bez opory stoj väčšinou ešte nezvládne. Začína uchopovať drobné predmety palcom a ukazovákom. Skúma priestor a aktívne cielene púšťa predmety z ruky (vyhadzuje hračky, vyťahuje predmety zo zásuviek a pod.).

Dojča sa postaví pri nábytku a začína chodiť úkrokmi okolo nábytku s držaním za obe ruky a našľapovaním na chodidlá. V úchope s použitím palca sa zdokonaľuje. Rozumie jednoduchým pokynom a na výzvu vykoná pohyb. Na výzvu „daj mi“ podá predmet, ale nepustí. Učia sa detské hračky („paci paci“ a pod.), odkryje „schovanú“ hračku. Pije z hrnčeka s pomocou. Začína spolupracovať pri obliekaní (dvíha nohy, ruky).

Stojí s oporou, v stoji uvoľňuje jednu ruku k inej ako opornej činnosti. Chôdza sdržaním je opäť na plných chodidlách a je stabilná. Niektorí dojčatá začínajú sami chodiť (prvé samostatné neisté krôčiky). V 11. mesiaci zvládne dojča vyliezť na schod, podať a ukázať niekoľko známych predmetov. Uchopí drobný predmet (napr. guľôčku) medzi špičku ukazováka a palca.²

Dojča obratne a rýchlo lezie po schodoch, na nábytok a pod. Niektorí dojčatá lezú ako „medveď“ (po rukách a chodidlách, nie po kolenách). Začínajú sa sami stavať v priestore bez opory. Objavujú sa prvé samostatné kroky (12. – 15. mesiac) – jedná sa o primitívnu nezrelú chôdzu, špičky chodidiel ľahko smerujú k sebe, našľapujú na plné chodidlá. Kroky sú krátke (kratšie ako dĺžka chodidla). Chôdza nie je stabilná, časté sú pády. Učia sa sami jesť lyžičkou. Reagujú na oslovenie, vedia detské hračky. Ukážu svoje priania, začínajú byť schopní zapojiť sa do kooperatívnej hry (napr. s loptou a pod.).²

V prvom roku života dieťa postupne ovláda svoje telo tak, že je schopné vzpriameného postoja, dokáže uchopiť a púšťať zámerne veci, rozvíja svoju praktickú inteligenciu, je pripravené na začatie rečovej komunikácie a nadväzuje špecifické vzťahy k ľuďom, ktorí sa o ne starajú.³

V druhom a treťom mesiaci je dieťa aktívnejšie a snaží sa sledovať, čo sa deje v jeho blízkosti. Začína pomaly rozpoznávať niektoré farby, a to hlavne žltú a červenú. človeka. Od 6. mesiaca sa dojča začína viac pohybovať a sedieť aj z brucha na chrbát, čo prispieva nielen k zrakovej, ale aj pohybovej koordinácii.

Základom pre rozvoj reči je obdobie do jedného roka.³

Od druhého mesiaca veku sa veľmi rýchlo rozširujú možnosti dojčaťa dorozumievať so sokolím. V rečovnom prejave sa objavujú jednotlivé dlhé samohlásky. Dojča už nevydáva len neutrálny reflexný krik, pomocou svojho hlasu vyjadruje svoju vôľu.²³

• mäkké – spokojné mrmlanie  
• tvrdé – plač ³  

Od 6. mesiaca sa dojčatá snažia napodobniť zvuky, ktoré okolo seba počujú. Nastáva veľmi rýchly rozvoj – deti si viac pohmkávajú, džavotajú (otvorené slabiky (ba, da…), húkajú. Rozumejú, čo sa okolo nich rozpráva a ukladajú si to do pamäte. V 7. mesiaci vyslovujú slabiky, začínajú ich zdvojovať, v 9. mesiaci dojča rozumie spojenie a na výzvu urobí prvé detské slovné hry („paci-paci“, „pá-pá“ a pod.).²³

Akonáhle začne opakovať jeden zvuk v rovnakej situácii, pre rovnakú vec, prichádza jeho prvé slovo. U každého dojčaťa je táto doba individuálna.³ 

Cvičenia, ktoré napomáhajú jemnej motorike (pohyblivosti) hovoridiel:  

• vyplazovanie jazyka  
• mrskanie jazyka zo strany na stranu  
• olizovanie pier do kruhu  
• špulenie pier³ 

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kojenec na českej Wikipédii.