Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu alebo Istanbulský dohovor je medzinárodná zmluva Rady Európy posudzujúca predovšetkým všetky druhy násilia voči ženám ako formu historicky a kultúrne podmienenej diskriminácie. Dohovor sa zameriava na prevenciu, ochranu obetí a stíhanie páchateľov rodovo podmieneného násilia. Dohovor tiež nanovo definuje niektoré trestné činy (napríklad: mrzačenie ženských genitálií, vynútený sobáš, nebezpečné prenasledovanie (stalking), vynútený potrat a vynútenú sterilizáciu) a požaduje od štátov, aby ich zaviedli do svojho trestného poriadku. Dňa 14.3. 2012 ako prvý ratifikovalo dohovor Turecko, ku ktorému sa k marcu 2017 pripojilo ďalších 21 štátov. Do platnosti vstúpila 1. 8. 2014.

V piatok, 29. marca 2019 NR SR prijala uznesenie zaväzujúce Slovensko dohodu neratifikovať.^[1]

V utorok, 25. februára 2020 NR SR finálne odmietla dohovor^[2] (t.j. nevyslovila súhlas s dohovorom Rady Európy). Prezidentka Slovenskej republiky už nemôže uznesenie vrátiť späť do NR SR. Odo dňa podpísania uznesenia prezidentkou Slovenskej republiky sa bude Slovenská republika reprezentovať ako krajina, ktorá neprijala Istanbulský dohovor.

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálna stránky dohovoru (Rada Európy)
• Text dohovoru po slovensky (Rada Európy)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Úmluva Rady Evropy o prevenci a potírání násilí vůči ženám a domácího násilí na českej Wikipédii.