Dogoni (úplné alebo čiastočné synonymá: Dogon, Dagom, Tombo, Hambde, Makbe, Kado) sú etnikum v južnom Mali a severnej Burkine zaoberajúce sa prevažne roľníctvom. Hovoria dogonskými jazykmi (donedávna považovanými za jeden jazyk).

Dogoni veria, že boli pôvodnými obyvateľmi údolia rieky Niger. Boli objektom pozorovania mnohých antropologických štúdií a ich umelecká práca je oceňovaná zberateľmi na celom svete. Počas tisícročí Dogoni obývali obydlia vytesané do útesu na dĺžke 200 kilometrov nazývané Bandiagara. Hoci väčšina z 200 000 Dogónov sa premiestnilo z ich ochranných útesových obydlí na rovinu trochu nižšie, staroveké dediny stále zdobia útesy. Najlepšou a najpopulárnejšou turistickou cestou do dogonských dedín je cesta pozdĺž útesu.

Náboženstvo

Kľúčovými postavami v dogonskom náboženstve sú dvojčatá Nummo a Nommo (často stotožňovaní ako jeden), prapôvodní duchovia dogonských predkov, niekedy chápaní ako božstvá.^[1] Ide o hermafroditné vodné tvory, nazerané obdobne ako vodné božstvá (to-vodun) v západoafrickom vodune; môžu byť znázorňovaní s ľudským telom a rybím chvostom.^[2] Nommo má byť prvý živý tvor stvorený najvyšším bohom Ammou.^[3] Krátko po svojom stvorení sa Nommo rozmnožil do štyroch párov dvojčiat, pričom jeden pár sa vzoprel rádu založenému stvoriteľom. Pre obnovenie rádu boh Amma obetoval ďalšieho tvora, ktorého telo rozrezal a rozptýlil po celom stvorení – na každom mieste, kam dopadol fragment tela, mala byť postavená svätyňa.^[4] Kľúčový význam má v dogonskom náboženstve problematika dvojčiat: rozpráva sa, že prapôvodne sa tvorovia rodili ako dvojčatá a každý bol hermafroditný, na svet však prišiel šakal, ktorý sa narodil sám; tým sa porušilo stvorenie a začali sa rodiť jedinci s jedným pohlavím. Väčšina bádateľov sa zhoduje, že v dogonskom náboženstve existuje vedomie dávnej udalosti, ktorá onedlho po stvorení spôsobila narušenie harmónie, poruchu štruktúry stvorenia.^[5] Preto je šakal (podľa inej verzie líška piesočná) spájaný so smrťou a je mu zasvätený významný náboženský festival Sigi. Dualita má v dogonskom náboženstve centrálne postavenie, aj nebeské sily majú duálny charakter: najvyšší boh Amma má mužské i ženské charakteristiky.^[6] Narodenie dvojčiat je oslavované zvláštnym náboženským rituálom, pretože dvojčatá odkazujú k pôvodnej duálnej štruktúre stvorenia ak harmónii medzi pozemským a nebeským. Existuje mýtus o pôvode dogonského vedenia, alebo (podľa inej verzie) dokonca Dogonov samých, na hviezde Sirius (prípadne Sirus B či ďalšej neznámej hviezde v ich okolí). Tento kontroverzný mýtus verejnosti odovzdal etnograf Marcel Griaule.^[7] Väčšina bádateľov tento mýtus považuje za vymyslený Griaulom.^[8]

Referencie

1. ↑ SCHULZ, Dorothea E.. Culture and Customs of Mali. 1. vyd. Westport : Greenwood Press, 2012. S. 68.
2. ↑ DORAY, Shannon. The Master of Speech: Dogon Mythology Reveals. 1. vyd. Toronto : Trafford Publishing, 2003. S. 13.
3. ↑ SIEDLAK, Monique J.. Vodun: West Africa´s Spiritual Life. 1. vyd. Saint Augustine : Oshun Publications, 2021. S. 11-23.
4. ↑ HAVELKA, Ondřej. Dogonské náboženství: problematika výzkumu. Dingir, 2021, roč. 24, čís. 4, s. 112-115. Dostupné online.
5. ↑ TAIT, David. An Analytical Commentary on the Social Structure of the Dogon. Africa: Journal of the International African Institute, roč. 20, čís. 3, s. 175-199.
6. ↑ HAVELKA, Ondřej. Dogonské náboženství: kontroverze při útesu Bandiagara . Dingir, . Dostupné online. (po česky)
7. ↑ GRIAULE, Marcel. DIEU D’EAU: entretiens avec Ogotemmêli. 1. vyd. Paris : Librairie Arthème Fayard, 1948. S. 3.
8. ↑ CRAWFORD, P. I.; DOUGLAS, M.; LANE, P.. Dogon Restudied: A Field Evaluation of the Work of Marcel Griaule. Current Anthropology, roč. 32, čís. 2, s. 139-167.