Dobrovoľníctvo je altruistická aktivita na podporu dobra alebo zlepšovania ľudského života. Recipročne, táto činnosť môže u dobrovoľníka vytvárať pocit vlastnej hodnoty a rešpektu.

Jednotlivec nemá pri vykonávaní dobrovoľníctva žiadny finančný zisk. Dobrovoľníctvo je cenené pre rozvoj zručností, socializácie a zábavu. Je určené aj na nadviazanie kontaktov pre prípadné budúce zamestnanie. Mnohí dobrovoľníci sú špeciálne vyškolení v oblastiach, v ktorých pracujú, ako je medicína, vzdelanie alebo mnohé iné.

Etymológia a história

Slovo dobrovoľník bolo prvý raz použité v roku 1755 z výrazu "ten, kto ponúka sám seba k výkonu vojenskej služby," (M.Fr. Voluntaire).^[1] Výraz dobrovoľníctvo má viac mladších použití — stále však prevažne vojenských — zhodných s frázou „komunitný servis“.^[2] Vo vojenskom kontexte je dobrovoľnícka armáda orgán, ktorého vojaci sa rozhodli vstúpiť do služby, rozdielnej od tej do ktorej boli odvedení. Takíto dobrovoľníci nerobia "zadarmo" ale majú pravidelný plat.

19. storočie

V tomto období zažili Spojené štáty búrlivé sociálne zmeny. Ľudia si začali viac všímať chudobných, čo viedlo k založeniu hnutia proti otroctvu. Mladší ľudia začali pomáhať chudobným v ich komunitách. V roku 1851 začala v USA fungovať prvá organizácia YMCA, o sedem rokov neskôr prvá YWCA. Počas Americkej občianskej vojny ženy dobrovoľne obetovali svoj čas šitím pre vojakov a “Anjel bojiska” Clara Bartonová a jej tím dobrovoľníkov začal poskytovať vojakom pomoc. Bartonová založila v roku 1881 Americký Červený kríž a začala mobilizovať dobrovoľníkov pre odstraňovanie následkov katastrof, vrátane pomoci pre obete záplav z mesta Johnstown v roku 1889.

20. a 21. storočie

Armáda spásy je jedna z najstarších a najväčších organizácií pracujúcich pre znevýhodnené osoby. Táto charitatívna organizácia od svojho založenia organizovala množstvo dobrovoľníckych projektov.^[3] Do 19. storočia existovalo iba niekoľko formálnych charitatívnych organizácií na pomoc ľuďom v núdzi.

V prvých dekádach 20. storočia bolo založených množstvo dobrovoľníckych organizácií, napríklad Rotary International, Kiwanis International, Association of Junior Leagues International a Lions Clubs International. Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch 20. storočia viedla ku koordinácii dobrovoľníctva pre jednotlivé potreby. Počas 2. svetovej vojny tisícky dobrovoľníckych kancelárií pod dohľadom dobrovoľníkov pomáhali potrebám armády na domácom fronte, zásobovali ich, bavili vojakov na dovolenke a starali sa o zranených.^[3]

Po 2. svetovej vojne ľudia presunuli ťažisko svojich altruistických snažení do iných oblastí, vrátane pomoci chudobným a dobrovoľníctvu v zahraničí. Veľkým posunom bol vznik Mierových zborov v roku 1960 v USA. Keď prezident Lyndon B. Johnson vyhlásil vojnu chudobe v roku 1964, dobrovoľnícke aktivity sa začali rozširovať. Postup pre zapojenie sa do dobrovoľníckej práce sa stal formálnejším, formovalo sa viacero dobrovoľníckych centier a nové cesty pre vzájomnú spoluprácu cez World Wide Webe.^[3]

Rozdelenie

Zručnosti založené na dobrovoľníctve

Využitie špecializovaných zručností a nadania jednotlivcov posilňuje infraštruktúru neziskových organizácií, pomáha im budovať a udržať si schopnosť úspešne dosiahnuť stanovené ciele.^[4] Je to v kontraste s tradičnými dobrovoľníctvom, kde špeciálny tréning nie je nutný.

Dobrovoľníctvo v rozvojových krajinách

Stále populárnejší je tento typ dobrovoľníctva hlavne medzi mladými ľuďmi, ktorí si radi spravia prestávku v štúdiu, cestujú po svete do rôznych komunít, kde sa pridávajú k množstvu dobrovoľníckych projektov. Medzi najpopulárnejšie aktivity patrí výuka cudzích jazykov, práca v detských domovoch, rekonštrukčné práce a iné. Medzinárodné dobrovoľníctvo poskytuje mnoho zručností, vedomostí a zážitkov na celý život. Niektorí kritici však tvrdia, že dobrovoľníctvo v niektorých komunitách prináša viac škody ako osohu.^[5][6]

Virtuálne dobrovoľníctvo

Nazývané tiež e-dobrovoľníctvo alebo online dobrovoľníctvo, je termín, ktorý opisuje dobrovoľníka pomáhajúceho úplne alebo čiastočne mimo sídla dobrovoľníckej organizácie alebo miesta, ktorému sa pomáha. Využíva sa k tomu internet na domácom, školskom, či pracovnom počítači alebo iných internetových zariadeniach ako PDA alebo smartfóny. Virtuálne dobrovoľníctvo zahŕňa tiež cyber service, telementoring a teletutoring a pod. Virtuálny dobrovoľník pracujúci doma nie je platený.^[7][8]

Dobrovoľníctvo pre životné prostredie

Dobrovoľníctvo životného prostredia označuje dobrovoľníkov, ktorí sa podieľajú na starostlivosti o životné prostredie a ochranu prírody. Dobrovoľníci vykonávajú celý rad aktivít, vrátane monitorovania životného prostredia, ekologickú obnovu a ochranu ohrozených druhov zvierat.^[9]

Dobrovoľníctvo v školách

Zdroje chudobných škôl po celom svete sa spoliehajú na vládnu podporu alebo úsilie dobrovoľníkov a súkromných darcov, aby ich bolo možné efektívne prevádzkovať.^[10] Pre dobrovoľnícke aktivity existuje v školských systémoch veľa možností.

Medzinárodné pracovné tábory

Medzinárodné pracovné tábory je medzinárodný dobrovolnícky projekt, v rámci ktorého sa účastníci z rôznych krajín môžu stretnúť, žiť, pracovať, učiť sa a vymieňať si informácie s miestnymi ľuďmi o ochrane životného prostredia, kultúrneho dedičstva, sociálnej spravodlivosti, rozvoja vidieka a ľudských zdrojov, atď.

Medzinárodné pracovné tábory dobrovoľníkov možno rozdeliť do krátkodobých dobrovoľníckych projektov (STV), dlhodobých alebo strednodobých projektov dobrovoľníckej činnosti (LMTV). Projekty STV sú medzinárodné pracovné tábory na menej ako dva mesiace, projekty LMTV trvajú dva a viac mesiacov.

Kritika

V roku 1960 Ivan Illich ponúkol vo svojom prejave nazvanom "Do čerta s dobrými úmyslami" analýzu úlohy amerických dobrovoľníkov v Mexiku. Spolu s kritikmi, ako Paulo Freire a Edward Said, má obavy so spájania altruizmu ako rozšírenia kresťanskej misijnej ideológie. Navyše spomína pocit zodpovednosti/povinnosti ako faktor, ktorý poháňa koncept noblesse oblige - prvýkrát rozvinutý francúzskou aristokraciou ako morálna povinnosť odvodená z bohatstva. Jednoducho povedané, má obavy z rozšírenia moci a autority nad domorodými kultúrami po celom svete.
Súčasná kritika dobrovoľníctva pochádza od Westmiera a Kahna (1996). Tiež Georgee (2012) kritizuje vplyv neoliberalizmu na medzinárodné dobrovoľníctvo. Oblasť cestovného ruchu (s odkazom na dobrovoľníkov, ktorí cestujú do zahraničia poskytovať zdravotnú starostlivosť) v poslednej dobe pri porovnaní s alternatívnymi koncepciami trvalo udržateľného rozvoja, teda práce vykonanej v rámci dlhodobej, lokálnej, a zo zahraničia podporovanej infraštruktúry, priťahuje negatívnu kritiku. V poslednej dobe podobnú kritiku publikovali i mainstreamové médiá.^[11][12][13]

Pozri aj

• Hobby
• Dobrovoľný spolok

Literatúra

• Brumovská Tereza, Májková Gabriela: Mentoring – výchova k profesionálnímu dobrovolnictví, Portál Praha 2010
• Kolektív autorov: Dobrovoľníctvo v oblasti kultúry, zostavila PhDr. Svetlana Chomová. Autori: PhDr. Svetlana Chomová, Doc. Tatiana Matulayová, PhD., PhDr. Veronika Vasilová, Bc. Kristína Sláviková – vyd. NOC Bratislava 2011, ISBN 978-80-7121-334-5:
• Průvodce dobrovolnictvím v zemích globálního Jihu

Referencie