Doba neslobody je legislatívny pojem, ktorý:

• podľa § 2 písm. j) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákona o pamäti národa) v znení neskorších predpisov označuje obdobie rokov 1939 – 1989, kedy „občania štátu^{[pozn 1]} nemali možnosť v tej dobe obvyklú v demokratických krajinách, rozhodovať slobodne o svojom štáte a o sebe, kedy je obmedzená alebo zrušená činnosť demokratických inštitúcií a kedy sú trvale a sústavne porušované ľudské práva“;^[1] doba neslobody podľa tohto zákona teda zahŕňa obdobie Slovenskej republiky rokov 1939 – 1945, ktorej vznik bol vyhlásený 14. marca 1939, obdobie tretej česko-slovenskej republiky a obdobie komunistického režimu v Československu až do Nežnej revolúcie,
• podľa čl. 1 ods. 2 vety druhej ústavného dekrétu prezidenta republiky č. 11/1944 Úr. vest. čsl. o obnovení právneho poriadku^[2] a § 1 vládneho nariadenia č. 31/1945, ktorým sa ustanovuje koniec doby neslobody pre odbor predpisov o obnovení právneho poriadku^[3] označuje obdobie od 30. septembra 1938 do 4. mája 1945. Doba neslobody v tomto kontexte znamená obdobie, „kdy československý lid byl zbaven své svobody“, v dôsledku čoho nemohli vznikať právne predpisy „ze svobodné vůle československého lidu“.^[4] Začína prijatím Mníchovskej dohody^{[pozn 2]}.

Poznámky

1. ↑ Myslí sa Česko-Slovensko.
2. ↑ Mníchovská dohoda bola datovaná 29. septembra, ale podpísaná až nadránom 30. septembra.

Referencie

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.