Disociácia je proces rozkladu elektrolytu na ióny (vo vode alebo tavenine) podľa rovnice:

A_aB_b (aq) → aA^b+ (aq) + bB^a- (aq)

V roztoku sa z daného množstva látky len časť molekúl štiepi na ióny, ostatné zostávajú nedisociované. Pri kyselinách a zásadách, ktoré môžu byť rozpustené aj v nedisociovanej forme, udávamé tzv. disociačnú konštantu K_A pre kyseliny a K_B pre zásady, odvodenú od rovnovážnej konštanty, ktorá udáva pomer koncentrácie disociovanej a nedisociovanej formy.

Príklady disociácie

Disociovať môžu napr. kyseliny, hydroxidy, soli, voda a iné molekuly.

2H₂O → H₃O⁺ + OH^-

H₂SO₄ → 2H⁺ + SO₄^2-

Ba(OH)₂ → Ba²⁺ + 2OH^-

(NH₄)Cl → (NH₄)⁺ + Cl^-

Mieru sily kyselín a zásad vyjadruje hodnota ich disociačných konštánt.

Disociačné konštanty

Disociačná konštanta závisí len od teploty.

Disociačná konštanta silných kyselín

Ich disociácia prebehne skoro úplne.

Príklady kyselín: HClO₄, HI, HBr, HCl, HNO₃, H₂SO₄

Hodnota ich disociačných konštánt je HA > 10^-2

Disociačná konštanta slabých kyselín

Slabé kyseliny uvoľňujú protóny ťažko, preto ich disociácia je len čiastočná.

Príklady slabých kyselín: HCN, CH₃-COOH, H₂SO₃, H₂S

Hodnota ich disociačných konštánt je KA(HA) > 10^-4

Disociačná konštanta zásad závisí od sily kyselín. Čím je disociačná konštanta kyselín väčšia, tým je disociačná konštanta zásad menšia a naopak.

Fyzikálny portál Chemický portál

Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.