A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Dionýz Štúr | |
slovenský geológ a paleontológ | |
Narodenie | 2. apríl 1827 Beckov, Rakúske cisárstvo |
---|---|
Úmrtie | 9. október 1893 (66 rokov) Viedeň, Rakúsko-Uhorsko |
Odkazy | |
Commons | Dionýz Štúr |
Dionýz Štúr (* 2. apríl 1827, Beckov – † 9. október 1893, Viedeň) bol slovenský geológ a paleontológ, riaditeľ Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. Zaoberal sa geologickým mapovaním a fytopaleontológiou Rakúska, Čiech, Moravy a Slovenska.
Životopis
Mladosť
Narodil sa v Beckove v učiteľskej rodine Jozefa Štúra a Jany (Johanky) rodenej Riznerovej. Pokrstený bol ako Dionysus Rudolphus Josephus. Jeho otec Jozef pochádzal z trenčianskej rodiny Štúrovcov, bol synom Jána Štúra. Dionýzov otec Jozef Štúr bol bratranec Samuela Štúra, Dionýz a Ľudovít Štúr boli teda bratranci v druhom stupni príbuzenstva.[1] Dionýz mal viacerých starších súrodencov: Ľudovít Jozef (zomrel v novorodeneckom veku), Karolína (zomrela bezdetná v roku 1848), Karol (zomrel v novorodeneckom veku).[1]
Na strednú školu chodil v Modre, kam sa v 12 rokoch presťahoval s rodičmi a sestrou. Študoval aj na evanjelickom lýceu v Bratislave. V roku 1844 začal navštevovať viedenskú polytechniku, kde študoval matematiku, fyziku a chémiu. Neskôr, ovplyvnený prof. Viliamom Haidingerom sa začal zaujímať o prírodné vedy.[2]
Odborná činnosť
V roku 1846 nastúpil do múzea Dvornej komory pre mincovníctvo a baníctvo. V roku 1847 získal na základe svojej predošlej vedeckej činnosti štipendium a začal študovať na Banskej akadémii v Štiavnici. V tomto období uverejnil svoju prvú vedeckú prácu o geológii okolia Bratislavy a Modry.[3] Po absolvovaní akadémie sa vrátil naspäť do Viedne.
V roku 1849 bol založený Ríšsky geologický ústav, kde nastúpil v roku 1850. Hlavnou úlohou ústavu bolo prehľadné geologické mapovanie celej monarchie, na čom sa takmer 20 rokov podieľal aj Dionýz Štúr. Neskôr obrátil svoju pozornosť hlavne na fytopaleontológiu, v rámci ktorej dosiahol vysokú odbornosť najmä ako systematik a morfológ. V roku 1877 sa stal Štúr zástupcom riaditeľa Ríšskeho geologického ústavu[3]. Po ôsmich rokoch, v 1885 sa stal i jeho riaditeľom. Túto funkciu zastával až do roku 1892. Publikoval okolo 300 vedeckých prác. Presadzoval teóriu o premenlivosti druhov, i pred vydaním Darwinovho diela[2]. Viedol korešpondenciu s viacerými významnými vedcami svojej doby, ako bol Murchison, Lyell, Darwin, či Purkyňe alebo Palacký[4]. Zaujímal sa o problémy Slovákov, bol signatárom Memoranda slovenského národa, podieľal sa na zakladaní Matice Slovenskej i gymnázií[2]. Publikoval na Slovensku, odborné práce najmä vo Viedni. Písal aj pod pseudonymami Diviš Štúr a Škorpion.
Dionýz Štúr ako prvý rozpoznal geologickú pozíciu karpatských melafýrov. Do stratigrafie Karpát zaviedol dodnes používané termíny ako karpatský keuper, lunzské či grestenské vrstvy. V bradlovom pásme identifikoval a pomenoval púchovské sliene, orlovské vrstvy, upohlavské zlepence, súľovské zlepence a iné. Zaviedol tiež terminológiu pre pomenovanie krasových javov odvodenú z pomenovaní v Dalmácii, Chorvátsku a Slovinsku[4], mnohé tieto názvy sa používajú dodnes i vo svete. Bol tiež autorom pomenovania pohoria Nízke Tatry[5].
Záver života a rodinný život
V roku 1855 sa oženil s rakúskou Nemkou Cecíliou Artlovou, s ktorou však nemal žiadne deti[1].
Zomrel vo Viedni 9. októbra 1893 po dlhšej srdcovej chorobe. Časť jeho veľkého herbára, ktorý daroval Matici slovenskej, je v SNM v Bratislave. Pre chudobných slovenských študentov zanechal študijnú základinu 15 tisíc zlatých. Svoju písomnú pozostalosť poručil Národnému múzeu v Martine[2]. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne vo Viedni. Jeho manželka zomrela v roku 1895 v Modre, je pochovaná po boku manžela vo Viedni.
Ocenenia
V roku 1862 na Svetovej výstave v Londýne získali ním zostavované geologické mapy zlatú medailu[4].
Dielo
Výber jeho významných prác bol publikovaný v monografii Práce Dionýza Štúra Vybrané state (1960), Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava. K významným dielam zaoberajúcim sa územím dnešného Slovenska patria[6]:
- Geologische Übersichtsaufnahme des Wassergebietes der Waag und Neutra (slov. Správa o geologickom mapovaní povodia Váhu a Nitry) (1860)
- Beiträge zur kenntniss der flora, der susswaserquarze, der congerien- und ceritchein- schichten im Wiener un Ungarischen Becken (slov. Príspevok k poznaniu flóry sladkovodných kremencov, kongériových a crítitových vrstiev Viedenskej a Uhorskej panvy) (1867)
- Bericht über die geologische Aufnahme im oberen Waag- und Gran-Thale (slov. Zpráva o geologickom mapovaní na hornom Považí a Horehroní) (1868)
- Bericht über die geologische Aufnahme der Umgebungen von Schmöllnitz und Göllnitz (slov. Zpráva o geologickom mapovaní okolia Smolníka a Gelnice) (1869)
- Geologicko-geografická osnova polohopisu Slovenska (1862)
Pamiatky
- banské múzeum D. Štúra v Banskej Štiavnici (zal. 1927)
- Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave (zal. 1953)
- pamätná tabuľa na rodnom dome v Beckove (odhalená 1953)
Referencie
- ↑ a b c Horváth, P., 1983, Trenčín a rodina Štúrovcov. Pôvod rodiny Ľudovíta Štúra. Trenčianske múzeum, Trenčín, s. 61-64
- ↑ a b c d Vladár, J. a kolektív, 1981: Encyklopédia Slovenska V. zväzok R- Š. Veda, Bratislava, s. 773
- ↑ a b Barica, J., 2004: Malý slovenský panteón vedy a techniky. Úrad priemyselného vlastníctva SR, Bratislava, s. 81-82
- ↑ a b c Dionýz Štúr – Život a dielo . geology.sk, 6.9.2008. Dostupné online.
- ↑ Dionýz Štúr . osobnosti.sk, . Dostupné online.
- ↑ Dionýz Štúr . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, . Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk