O rovnomennej slovenskej hudobnej skupine pozri Dezinformácia (skupina).

Dezinformácia (angl. disinformation) je pojem pochádzajúci z ruského dezinformatsiya, termín je spájaný s bývalou tajnou službou bývalého Sovietskeho zväzu – KGB. Používal sa na falšovanie a iné techniky zdiskreditovania vlády, osôb alebo politiky.^[1]

Definície

Dezinformácia je:

• viac alebo menej zámerne vytvorená skreslená alebo chybná informácia – chce mýliť, zavádzať adresáta. Dezinformácia vedie k nesprávnym záverom alebo rozhodnutiam.^[2]
• chybná správa alebo posolstvo inkorporované do určitého informačného systému, spravidla s cieľom zmeniť ho a dosiahnuť inhibíciu/excitáciu zvolených mienkotvorných tém v populačnom prostredí.^[3]
• úmyselne nesprávna či skreslená informácia tajne implantovaná do informačnej sústavy oponenta so zámerom ovplyvniť potrebným smerom jeho aktivity (názory).^[4]
• nástrojom tzv. psychologickej vojny – čiernej propagandy.^[4]
• pojem, ktorý zahŕňa nie len vecný obsah “informácie”, ale i proces jej rozširovania a recepcie adresátom.^[4]

Dezinformácia by sa nemala zamieňať s nesprávnou informáciou, ktorá je nesprávna neúmyselne.

Informáciu je možné rozdeliť na užitočnú (aditívnu) a redundantnú. Užitočná informácia akceleruje/urýchľuje zmenu. Redundantná informácia ju obmedzuje. Ak je príjem redundantnej informácie v potrebnom čase neprerušovaný a opakovaný, stáva sa z nej dezinformácia, vrcholiaca negatívnou zmenou. To je nesporne jedna z najpresnejších definícií “opakovanej lži” ako historicky najosvedčenejšej metódy i praktiky informačnej manipulácie.^[5]

Zámer dezinformácie

Cielená dezinformácia je bežná najmä v nekalom súperení politických strán a v spravodajských hrách medzi znepriatelenými štátmi alebo civilizačnými systémami, v utajovaných formách ju veľmi často sprevádza porušovanie zákonov i základných ľudských práv. Dezinformácia, ktorá je zacielená na individuálneho príjemcu predstavuje prvok vojenského a politického súperenia.^[3] Médiá, a teda masová komunikácia vyvolali rozvoj propagandistickej dezinformácie so zámerom vzbudzovať tlak na politické, náboženské, vojenské a hospodárske elity.^[4]

Účelom dezinformácie je oklamať protivníka a doviesť ho k dezinformátorom plánovanej orientácii v tematike. Často apeluje na oponentovo národné, vlastenecké či kultúrne cítenie alebo náboženské presvedčenie. Moderná dezinformačná kampaň cielená na verejnosť začína obvykle publikovaním "škandálneho" materiálu v niektorom menej známom médiu a ak je úspešná, dochádza ku kumulovaniu a preberaniu materiálu ďalšími médiami.^[4]

V širšom poňatí sa medzi dezinformačné zaraďujú aj hospodárske alebo kultúrne aktivity, napr. reklama. V niektorých prípadoch má použitie pojmu odkázať na väčšinou spravodajskú dysfunkciu média.^[4]

Dezinformácia ako nástroj

Dezinformácia predstavovala vyhľadávaný nástroj domácej a zahraničnej politiky vo všetkých režimoch. V komunistickom Česko-Slovensku pracovali mnohí dezinformátori pod novinárskym krytím.^[4]

Hlavné typy tvorby dezinformácie podľa spravodajských materiálov:

• falšovanie (úplne nepravdivé, bez možnosti overenia),
• obohrávanie (čiastočne nepravdivé, ak je potrebné priviesť pozornosť protivníka na iný cieľ),
• dezinformácia opaku (celkom pravdivé, dotyčnému je poskytnutá pravdivá informácia s predpokladom, že ju bude považovať za nepravdivú).

Za hlavné techniky dezinformácie sú považované:

• zveličenie (zjednodušenie) javu,
• zmena jej povahy alebo okolností (času, miesta),
• úplná zmena javu na iný.

Podmienky úspešnosti dezinformácie:

• dezinformácia musí vychádzať z pravdivých zdrojov,
• musí byť prispôsobená kultúrnemu kontextu protivníka,
• musí byť šírená viacerými kanálmi.

Dezinformačné kampane

Dezinformačné kampane sprevádzali obidve svetové vojny. Jednou z najznámejších bola dezinformácia, že chorobu AIDS vyvinuli vedci v USA pre vojenské účely, ktorá sa šírila v 80-tych rokoch 20. storočia. Medzi známe domáce dezinformačné kampane možno zaradiť objavenie truhlíc s nacistickými materiálmi na dne Čierneho jazera v roku 1964. Dezinformačnej aktivite tajných služieb bol vystavený domáci aj zahraničný odboj. Dezinformačné kampane významne podporili rozhodovanie o okupácii Česko-Slovenska v roku 1938 aj v roku 1968. Dezinformácia sprevádzala aj česko-slovenský prevrat v roku 1989.^[4]

Referencie