Desatinná čiarka - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Desatinná čiarka

Desatinná čiarka je matematické znamienko (resp. znak v texte) oddeľujúce celú a desatinnú časť čísla.

V niektorých krajinách sa namiesto desatinnej čiarky používa desatinná bodka. Pri konverziách údajov je potrebné to mať na pamäti. Použitie oddeľovania desiatkových rádov sa vyvinulo praxou z pozičného desiatkového systému používaného Sumermi v 18. storočí pr. n. l. Systém umožňuje rozdelenie zápisu a tak vzniklo oddelenie celočíselnej časti a zlomkovej neceločíselnej časti hodnoty. Zápis vyzeral podobne ako dnešný zmiešaný zápis so zlomkami, teda napr. 123 35/100. Pri použití desatinného zápisu bol časom vynechaný menovateľ zapisovaný v desatinnej časti a časť za (vtedy ešte nejestvujúcou desatinnou čiarkou) sa odlišovala len rozdielnosťou zápisu celej a desatinnej časti čísla (napr. zápis dnešných 123,35 vyzeral takto 12335, v stredoveku sa v Európe používal zápis s čiarkou nad desatinnou časťou, v staročínskej matematike sa používal zápis v podobe 12335).

V r. 1593 použil Christophorus Clavius vo sínusových tabuľkách a v r. 1595 Bartholomäus Pitiscus vo svojom diele „Trigonometria“ bodku ako oddeľovač desatinných miest. V roku 1617 v práci „Rabdologiae seu numeratio per virgulas libri duo“ použil John Napier – považovaný za objaviteľa logaritmov – prvý raz čiarku a neskôr bodku vo svojich logaritmických tabuľkách, ktoré sa rozšírili do sveta a s nimi i oddeľovanie desatinných miest v podobe, akej ho viac-menej poznáme dnes. Vyskytli sa ešte i historické obdobia, keď sa používala najmä v krajinách Britského impéria tzv. „mid dot“ · – bodka vertikálne v strede riadka – na jednoznačné odlíšenie od čiarky a bodky používanej v niektorých krajinách na oddeľovanie tisícov a miliónov. Sústava SI – Système International (d’Unités) však túto značku pri zjednocovaní zápisov a mier neakceptovala.

Popri oddelení desatinných miest sa používa vo svete okrem desatinnej čiarky alebo bodky na uľahčenie čitateľnosti veľkých čísel oddelenie trojice rádov pomocou medzery. Zápis číslic je rozdelený do trojíc oddelených medzerou, vyzerá takto 1 256 354,02.

Hoci sa na uľahčenie čitateľnosti veľkých čísel používa formát čísla s medzerami medzi tisíckami, miliónmi atď. medzi ľuďmi sa udomácnili zjednodušené zmiešané zápisy, v ktorých sa namiesto medzery vyskytuje čiarka alebo bodka. V krajinách so systémom zápisu, používajúcim na oddelenie celej a desatinnej časti desatinnú bodku, používajú ľudia doplnkovo čiarku na oddelenie tisícov, prípadne miliónov (napr. 1,256,354.02 alebo 1'256'354.02). V európskych krajinách, prevažne používajúcich systém zápisu s desatinnou čiarkou, naopak, používajú ľudia na oddelenie tisícov, resp. miliónov zasa bodku (napr. 1.256.354,02).

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Desatinná čiarka

Podporte znalostnú spoločnosť na Slovensku...
čítajte viac na tomto odkaze: Matematika

Číselný koeficient
Číslo zapísané písmenom
Čiara
1 (číslo)
2D
Abelovská grupa
Absolútna geometria
Abstrakcia (logika)
Algebrická geometria
Algebrická nezávislosť
Algebrická topológia
Algebrické číslo
Algebrický počtový výraz
Analýza hlavných komponentov
Analytická geometria
Analytická teória čísel
Analytická veta
Aplikovaná matematika
Appellova postupnosť
Aritmetická funkcia
Aritmetika
Asociatívnosť
Asociatívny grupoid
Asymptota
Axiomatický systém
Banachova algebra
Bod (geometria)
Bravaisov-Pearsonov korelačný koeficient
Camille Jordan
Cantorova-Bernsteinova veta
Cauchyho postupnosť
Chromatické číslo
Chromatický index
Ciferný súčet
Cyklomatické číslo grafu
Cyklometria
Dĺžka
D’Alembertovo kritérium
Delenec
Delenie čísiel
Delenie (matematika)
Deliteľ nuly
Desatinná čiarka
Desiatková číselná sústava
Deskriptívna geometria
Diferenciálna geometria
Diferenciálna topológia
Dobre založená relácia
Dodeciliarda
Doplnková trieda
Dotyčnicový štvoruholník
Dvadsaťsten
Dvojčlen
Dvojstredový štvoruholník
Dyadický zlomok
Efektívnosť algoritmu
Ekvivalentná úprava rovnice
Ekvivalentná transformácia formúl
Elementárna aritmetika
Elipsa
Erlangenský program
Eukleides z Alexandrie
Euklidovská geometria
Eulerova-Mascheroniova konštanta
Evolúta
Evolventa
Excentricita (astronómia)




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk