Denis Diderot - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Denis Diderot
Denis Diderot
francúzsky filozof, estetik a spisovateľ
Denis Diderot
Narodenie5. október 1713
Langres, Francúzsko
Úmrtie31. júl 1784 (70 rokov)
Paríž, Francúzsko
PodpisDenis Diderot, podpis (z wikidata)
Odkazy
Webstránkadenis-diderot.com
Projekt
Guttenberg
Denis Diderot
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Denis Diderot

Denis Diderot (* 5. október 1713, Langres, Francúzsko – † 31. júl 1784, Paríž) bol francúzsky filozof, estetik a spisovateľ, jeden z popredných osvietencov encyklopedistov, hlavný redaktor encyklopédie Encyclopédie ou Dictionnaire raisonné des sciences, des arts et des métiers.

Život

Narodil sa v Langres, Champagne vo Francúzsku. Jeho rodičia boli Didier Diderot (1685-1759), nožiar a Angélique Vigneron (1677-1748). Traja z piatich súrodencov sa dožili dospelosti, Denise Diderot (1715-1797), ich najmladší brat Pierre-Didier Diderot (1722-1787) a ich sestra Angélique Diderot (1720-1749). Podľa Arthura McCandlessa Wilsona, Denis Diderot veľmi obdivoval jeho sestru Denise, niekedy o nej hovoril ako o "ženskom Sokratovi".

Diderot začal jeho oficiálne štúdium na jezuitskej univerzite v Langres, kde získal magisterský titul vo filozofii v roku 1732. Potom nastúpil na Collège d'Harcourt na Parížskej univerzite. V roku 1735 sa zriekol nápadu vstúpiť do cirkvi a namiesto toho sa rozhodol študovať na Parížskej univerzite právo. Jeho štúdium práva, ale bolo krátkodobé a v skorých 40. rokoch 18. storočia sa rozhodol stať sa spisovateľom a prekladateľom. Kvôli tomu, že sa nechcel venovať ani jednej z profesií, ktoré vyštudoval, ho otec vydedil a nasledujúcich desať rokov žil bohémskym štýlom života. V 40. rokoch 18. storočia napísal veľa jeho najznámejších kníh, vrátane románu z roku 1748 Indiskrétne klenoty.

V roku 1742 sa spriatelil so Jeanom-Jacquesom Rousseauom, ktorého stretol počas sledovanie šachu a pitia kávy v Café de la Régence. V roku 1743 si ešte viac odcudzil svojho otca tým, že si zobral za ženu Antoinette Champion (1710-1796), zbožnú rímskokatolíčku. Pár bol považovaný za nevhodný kvôli nízkemu spoločenskému postaveniu Antoinette, jej slabému vzdelaniu, stavu bez otca a nedostatku majetku. Bola o približne tri roky staršia od Diderota. V októbri 1743 splodili ich prvé dieťa, dievča. Jej meno bolo Angélique, pomenovaná po Diderotovej mŕtvej mame a sestre. Smrť jeho sestry, mníšky, v kláštore asi ovplyvnilo jeho názor na náboženstvo. Je predpokladané, že ona bola jeho inšpiráciou na napísanie románu Mníška, v ktorom znázorňuje ženu, ktorá je nútená vstúpiť do kláštora, kde trpí v rukách ostatných mníšok.

Diderot väčšinu jeho kariéry zápasil s financiami a získal veľmi málo uznania za jeho zásluhy, vrátane členstva vo Francúzskej akadémii. Jeho bohatstvo sa podstatne polepšilo v roku 1766, keď Katarína II., ktorá počula o jeho problémoch s majetkom, mu zaplatila 50 000 frankov, aby sa stal jej knihovníkom. V tejto pozícii zostal dokonca jeho života a zostal pár mesiacov v Svätopeterskej pevnosti v Petrohrade v rokoch 1773 a 1774.

Filozofické dielo

Diderot vytvoril filozofiu prírody, v ktorej sa prejavuje jeho zmysel pre konkrétne javy a experimentálne bádanie. S tým súvisí jeho záujem o biologické vedy – až do tej miery, že matematika uňho stráca prvoradé postavenie, ktoré mala u Reného Descarta.

Diderot bol spočiatku deista, nakoniec však vyznáva materialistický monizmus, podľa ktorého jednota hmoty spočíva v kontinuite, ktorá spája najjednoduchšie spôsoby existencie s najzložitejšími.

V roku 1751 Diderot spoluvytvoril so Jeanom Le Rond d'Alembertom Encyclopédie ou Dictionnaire raisonné des sciences, des arts et des métiers. Bola to prvá encyklopédia, ktorá obsahovala články od mnohých prispievateľov a bola prvá, ktorá opísala mechanické umenie. Jej svetský charakter, ktorý zahrňoval skeptické články o Ježišových zázrakoch, nahneval aj náboženské aj vládne orgány; v roku 1758 bola zakázaná katolíckou cirkvou a v roku 1759 aj francúzskou vládou, ale tento zákaz nebol striktne presadzovaný. Mnoho z pôvodných prispievateľov odišlo z tohto projektu ako výsledok všetkých jeho kontroverzií a niektorí boli dokonca uväznení. d'Alembert odišiel v roku 1759, čím spravil Diderota jediným redaktorom. Diderot sa taktiež stal jej hlavným redaktorom s okolo 7 000 článkami. Pokračoval s týmto projektom až do roku 1765. Koncom jeho angažovania v jej písaní bol čoraz viac zúfalý a cítil, že celý tento projekt bol strata času. Napriek tomu je Encyclopédie ou Dictionnaire raisonné des sciences, des arts et des métiers považovaná za jedného z predchodcov Francúzskej revolúcie.

Diderotova reputácia v literatúre spočívala hlavne na jeho hrách a jeho účasti na vytvorení Encyclopédie. Mnoho z jeho diel, vrátane diel Jakub fatalista, Rameauov synovec, Hercov paradox a D'Alembertov sen, bolo vydaných až po jeho smrti.

Dielo (v prekladoch)

  • Setkání s filozofem (Výbor z díla). Praha : Mladá fronta, 1984. 192 s.

Iné projekty

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Denis Diderot na anglickej Wikipédii.


Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Denis Diderot

Émile Durkheim
Československo
Človek
Človek rozumný
Ľubomír Lipták
Ľudová kultúra
Škola Annales
Štát
Štátny
Štefan Polakovič (filozof)
Štruktúra
Štrukturalizmus
Štrukturalizmus (architektúra)
Žáner
Život
Adorno
Alfred Adler
Alfred Kroeber
Altamira (jaskyňa)
Alterglobalizmus
Alternatívna kultúra
Alvin Toffler
Al Gore
Anna Freudová
Antická filozofia
Antikapitalizmus
Antonio Gramsci
Anton Hykisch
Antropológ
Antropológia
Aristoteles
Arnold Joseph Toynbee
Arthur Schopenhauer
Auguste Comte
Barbar
Barok
Baruch Spinoza
Benátky (mesto)
Bioetika
Biofília
Biokulturológia
Birminghamská škola
Carl Gustav Jung
Cech
Charles Fourier
Chemikália
Cirkev
Civilizácia
Claude Lévi-Strauss
Cnosť
Cyklus
Dalimír Hajko
Dav
David Hume
Davisti
Dejiny umenia
Denis Diderot
Denis McQuail
Descartes (Indre-et-Loire)
Dialóg
Dialektická metóda
Dialektický
Dieťa
Diskurzívny
Dominik Tatarka
Duša
Duch
Duchovné vedy
Editor
Edward Burnett Tylor
Ekológia
Ekonómia
Ekonomika
Empirizmus
Erasmus Rotterdamský
Erich Fromm
Ernst Bloch
Esej
Estetický
Estetika
Etický
Etnografia
Etnológia
Etológia
Európa
Evolucionizmus
Existencializmus
Fernand Braudel
Film
Filmológia
Filmová kritika
Filozof
Filozofia
Filozofia 20. storočia
Filozofia dejín
Florencia
Fourierizmus
François Marie Charles Fourier
François Rabelais
Francúzsko
Francis Bacon
Francis Fukuyama
Frankfurtská škola
Frankfurt nad Mohanom
Freud
Friedrich Engels
Friedrich Schiller
Friedrich Wilhelm Ostwald
Fundamentalizmus
Futurológia
Geert Hofstede
Gender (rod)
George Berkeley
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Germánia
Gilles Deleuze
Giordano Bruno
Giovanni Battista Vico
Globalizácia
Gottfried Wilhelm Leibniz
Gotthold Ephraim Lessing
Gréci
Grécke jazyky
Gustav Klemm
György Lukács
Harry Stack Sullivan
Hegel
Heidegger
Heinrich Rickert
Henri de Saint-Simon
Herbert Marcuse
Hermeneutika
História
Historiografia
Hlbinná psychológia
Hodnota
Hodnota (filozofia)
Homér
Hra
Hrad
Hrdinovia
Identita
Igor Hrušovský
Immanuel Kant
Inštitúcia
Indivíduum
Informácia
Inovácia
Ján Bakoš
Ján Jesenius
Ján Lajčiak
Ján Smrek
Jürgen Habermas
Jacob Burckhardt
Jacques Derrida
Jacques Le Goff
James Cook
Jan Amos Komenský
Jan Keller
Jazyk
Jean-François Lyotard
Jean-Jacques Rousseau
Jean Bodin
Jean Jacques Rousseau
Jednotlivec
Jestvovanie
Johann Christoph Adelung
Johann Gottfried von Herder
John Locke
John Naisbitt
José Ortega y Gasset
Josef Šmajs
Jozef Škultéty
Julien Offray de La Mettrie
Juraj Kučírek
Kant
Kapitalizmus
Karl Marx
Karol Marx
Katolicizmus
Kláštor
Kníhtlač
Knižnica
Kognitívny
Kolektívne nevedomie
Kolumbus
Komunikácia
Konrad Lorenz
Kontinuita
Kontrakultúra
Konzervativizmus
Konzument
Kostol
Kríza
Kresťan
Kresťanstvo
Kultúra
Kultúra (spoločenské vedy)
Kultúrna antropológia
Kultúrna ekológia
Kultúrne dedičstvo
Kultúrne univerzálie
Kultúrny pluralizmus
Kultúrny systém
Kulturológia
Laco Novomeský
Ladislav Hanus
Ladislav Hohoš (filozof)
Latinčina
Legislatívny proces
Lenin
Leslie White
Liberálna demokracia
Lineárny
Lingvistika
Literárna kritika
Literatúra
Logoterapia
Louis Althusser
Lucien Febvre
Ludwig Wittgenstein
Média
Móric Beňovský
Mýtus
Machiavelli
Manažment (činnosť)
Marco Polo
Marcus Tullius Cicero
Marc Bloch
Martin Rázus
Marxistická filozofia
Marxizmus
Masa
Masmédium
Masová kultúra
Materiál
Matka
Max Horkheimer
Max Weber
Mešťan
Mentalita
Michel de Montaigne
Michel Paul Foucault
Mikuláš Kuzánsky
Miláno
Moderna
Monadológia
Montesquieu
Morálka
Mrav
Mučeník
Multikulturalizmus
Muzikológia
Náboženský kult
Náboženstvo
Nacionalizmus
Nadácia
Nekrofília
Neokolonializmus
Neoliberalizmus
Neomarxizmus
Nietzsche
Noetika
Norbert Elias
Norma
Normatívny systém
Novotomizmus
Občianske združenie
Obyčaj
Ontogenéza
Organizácia
Osveta
Osvietenská filozofia
Osvietenstvo
Oswald Spengler
Ouroboros
Písmo
Paradigma
Patricia Aburdeneová
Patristika
Paul Heinrich Dietrich von Holbach
Permakultúra
Peter Liba
Pico della Mirandola
Pierre Bourdieu
Pitirim Alexandrovič Sorokin
Platón
Podvedomie
Pojem
Polis
Politika
Politológia
Populárna kultúra
Postštrukturalizmus
Postmarxizmus
Postmoderna
Potreba
Pozitivizmus
Poznanie
Práca
Právo
Príroda
Prírodné vedy
Prax
Presvedčenie
Produkt
Psychoanalýza
Psychológia
Rím
Rítus
Rómológia
Racionalizmus
Racionalizmus (filozofia)
Raymond Aron
Reč
Realita
René Descartes
René Girard
Renesančný platonizmus
Renesancia
Rituál
Roland Barthes
Rovnosť
Rozum
Súčasná filozofia
Súkromné vlastníctvo
Samuel Phillips Huntington
Sankcia
Scholastika (filozofia)
Sedem slobodných umení
Semiotika
Sen
Senát
Sigmund Freud
Sociálna skupina
Sociológia
Sociológia kultúry
Sofisti (filozofia)
Solipsizmus
Spoločenská veda
Spoločnosť
Stredovek
Stredoveká filozofia
Subkultúra
Svätý
Symbol
Tabu
Tacitus
Talcott Parsons
Teatrológ
Technokracia
Technokratizmus
Thomas Hobbes
Thomas More
Tommaso Campanella
Tradícia
Triedny boj
Tvorba
Umberto Eco
Umenie
Utilitarizmus
Výchova
Výskum
Výtvarná kritika
Veľká francúzska revolúcia
Veda
Vergilius
Viera
Vitalizmus
Vladimír Clementis
Voltaire
Walter Benjamin
Wilhelm Reich
Wilhelm Wundt
Zákon
Zvyk




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk