A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Slovo genetika pochádza z gréckeho genno čo v preklade znamená “dať pôvod”.
Pred-Mendelovské idey o dedičnosti
Človek si už od pradávna uvedomoval podobnosť na svojich rodičov. Ľudia boli schopní výberom a krížením vhodných jedincov tvoriť rôzne plemená, ktoré mali požadované vlastnosti. Dedičnosť nadobudnutých čŕt bola tiež súčasťou skorých Lamarckových názorov na evolúciu.
Mendel
V roku 1865 rakúsky kňaz Gregor Mendel, nazývaný aj „ otec genetiky“, publikoval svoju prácu s krížením hrachových sadeníc. Vytvoril súhrn zákonov o dedičnosti nazývaných ako Mendelovská dedičnosť. Podľa svojich štatistických analýz Mendel definoval alelu ako základnú jednotku dedičnosti. V Mendelových časoch bola alela synonymom pre gén, no dnes slovo alela označuje špeciálnu časť génu.
Objavy po Mendelovi
Mendelova práca bola uverejnená v prestížnych vedeckých časopisoch, no zo strany vedeckej komunity sa nedočkala žiadnej odozvy. Namiesto toho sa začali diskusie o dedičnosti, ktoré by dopĺňali Darwinovu evolučnú teóriu. Stará Darwinova teória dedičnosti (pangenesis) nebola veľmi vyhovujúca. Neskôr bola zdokonalená na biometrickej (biometrika – používanie metód matematickej štatistiky pri štúdiu premenlivosti živých organizmov, bioštatistika) škole dedičnosti Darwinovým bratrancom Fracisom Galtonom. Galtonov nástupca Karl Pearson sa snažil vytvoriť štatistické modely dedičnosti a evolúcie, ale nemal veľký úspech.
Klasická genetika
Mendelova práca našla pochopenie až v 20. storočí. Vedci začali vychádzať z jeho výskumu a pracovali na podobných problémoch ako predtým on. Boli to: Hugo de Vries, Carl Correns a Erich von Tschermak.
- 1903 bol objavený chromozóm, ako jednotka dedičnosti
- 1905 britský biológ William Bateson prvýkrát použil termín genetika (v liste Adamovi Sedgwickovi)
- 1910 Thomas Hunt Morgan dokázal, že súčasťou chromozómov sú gény
- 1913 Alfred Sturtevant vytvoril prvú génovú mapu chromozómu
- 1918 R. A. Fisher publikoval O vzájomnom vzťahu medzi domnienkami Mendelovskej dedičnosti – zhrnutie poznatkov genetiky a evolučnej biológie
- 1927 fyzikálne premeny v génoch sa začali volať mutácie
- 1928 Frederick Griffith zistil, že dedičný materiál mŕtvej baktérie môže byť včlenený do živej baktérie
- 1931 Crossing over je definovaný ako príčina rekombinácie
- 1941 Edward Lawrie Tatum a George Wells Beadle zobrazili gény ako kódy z proteínov
Éra DNA
- 1944 Oswald Theodore Avery, Colin McLeod a Maclyn McCarty izolovali genetický materiál
- 1952 Hersley Case uskutočnil experiment, ktorým dokázal, že genetická informácia bakteriofága, (ale aj ostatných organizmov) je dezoxyribonukleová kyselina (DNA)
- 1953 James O. Watson a Francis Crick objavili dvojzávitnicovú štruktúru DNA
- 1956 Albert Levan stanovil počet ľudských chromozómov na 46
- 1958 Matthew Stanley Meselson, Franklin William Stahl uskutočnili experiment s izotopmi dusíka, ktorý demonštroval, že DNA je replikovaná semikonzervatíne
- 1961 dokázalo sa, že genetický kód je usporiadaný v trojiciach
- 1964 Howard Temin objavil RNA-vírusy
Éra genómu
- 1977 Fred Sanger a Walter Gilbert – DNA bola prvýkrát usporiadaná. Sangerovo laboratórium „prečítalo” celý genetický kód bakteriofága.
- 1983 Kary Banks Mullis objavil jednoduchú polymerizačnú reakciu a to dalo možnosť jednoduchému rozšíreniu DNA
- 1989 Francis Collins a Sap-Chee Tsui „prečítali” po prvýkrát ľudský gén
- 1995 genóm baktérie Homeophilus influenzae bol prvý „prečítaný” genóm voľne žijúceho organizmu
- 1996 genóm Saccharomyces cerevisiae bol prvý „prečítaný” eukaryotický genóm
- 1998 bol prečítaný genóm mnohobunkového eukaryotického organizmu
- 2001 boli prečítané prvé časti ľudského genómu
- 2003 ľudský genóm bol "prečítaný" na 99,99 %
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
1865
1869
1909
1920
1944
1951
1953
1966
1969
1970
1973
1976
1977
1978
1981
1983
1984
1988
1990
1993
1996
1998
2000
Alotyp (imunológia)
Anatómia
Antigénový drift
Bázový pár
Biochémia
Biofor
Biológia
Biotechnológia
Chémia
Chimérizmus
Chromatín
Cytogenetika
Dedičnosť
Dejiny genetiky
Deoxyribonukleová kyselina
Didiploid
Ekológia
Epistáza
Etika
Fenotyp
Francis Harry Compton Crick
Fylogenetika
Fyziológia
Gén
Genetická dominanta štruktúry
Genetická metóda
Geneticky modifikovaný organizmus
genetika
Genetika človeka
Genotyp
Gregor Mendel
Historicko-porovnávacia metóda
Human Genome Project
Imunita
Klonovanie
Kodominancia
Kolicín
Kvasinka
Lokus (genetika)
Mitochondriálna Eva
Molekulárna genetika
Molekulárne klonovanie
Nukleotid
Operón
Oprava DNA
Organizmus
Plastidová DNA
Plazmid
Ploidia
Premenlivosť
Prión
Pribnowov box
Proteosyntéza
Rakovina
Rastlina
Sociobiológia
Transkripčný faktor
Transkripcia (genetika)
Translácia (genetika)
Veda
Zinkový prst
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk