Slovo genetika pochádza z gréckeho genno čo v preklade znamená “dať pôvod”.

Pred-Mendelovské idey o dedičnosti

Človek si už od pradávna uvedomoval podobnosť na svojich rodičov. Ľudia boli schopní výberom a krížením vhodných jedincov tvoriť rôzne plemená, ktoré mali požadované vlastnosti. Dedičnosť nadobudnutých čŕt bola tiež súčasťou skorých Lamarckových názorov na evolúciu.

Mendel

V roku 1865 rakúsky kňaz Gregor Mendel, nazývaný aj „ otec genetiky“, publikoval svoju prácu s krížením hrachových sadeníc. Vytvoril súhrn zákonov o dedičnosti nazývaných ako Mendelovská dedičnosť. Podľa svojich štatistických analýz Mendel definoval alelu ako základnú jednotku dedičnosti. V Mendelových časoch bola alela synonymom pre gén, no dnes slovo alela označuje špeciálnu časť génu.

Objavy po Mendelovi

Mendelova práca bola uverejnená v prestížnych vedeckých časopisoch, no zo strany vedeckej komunity sa nedočkala žiadnej odozvy. Namiesto toho sa začali diskusie o dedičnosti, ktoré by dopĺňali Darwinovu evolučnú teóriu. Stará Darwinova teória dedičnosti (pangenesis) nebola veľmi vyhovujúca. Neskôr bola zdokonalená na biometrickej (biometrika – používanie metód matematickej štatistiky pri štúdiu premenlivosti živých organizmov, bioštatistika) škole dedičnosti Darwinovým bratrancom Fracisom Galtonom. Galtonov nástupca Karl Pearson sa snažil vytvoriť štatistické modely dedičnosti a evolúcie, ale nemal veľký úspech.

Klasická genetika

Mendelova práca našla pochopenie až v 20. storočí. Vedci začali vychádzať z jeho výskumu a pracovali na podobných problémoch ako predtým on. Boli to: Hugo de Vries, Carl Correns a Erich von Tschermak.

• 1903 bol objavený chromozóm, ako jednotka dedičnosti
• 1905 britský biológ William Bateson prvýkrát použil termín genetika (v liste Adamovi Sedgwickovi)
• 1910 Thomas Hunt Morgan dokázal, že súčasťou chromozómov sú gény
• 1913 Alfred Sturtevant vytvoril prvú génovú mapu chromozómu
• 1918 R. A. Fisher publikoval O vzájomnom vzťahu medzi domnienkami Mendelovskej dedičnosti – zhrnutie poznatkov genetiky a evolučnej biológie
• 1927 fyzikálne premeny v génoch sa začali volať mutácie
• 1928 Frederick Griffith zistil, že dedičný materiál mŕtvej baktérie môže byť včlenený do živej baktérie
• 1931 Crossing over je definovaný ako príčina rekombinácie
• 1941 Edward Lawrie Tatum a George Wells Beadle zobrazili gény ako kódy z proteínov

Éra DNA

• 1944 Oswald Theodore Avery, Colin McLeod a Maclyn McCarty izolovali genetický materiál
• 1952 Hersley Case uskutočnil experiment, ktorým dokázal, že genetická informácia bakteriofága, (ale aj ostatných organizmov) je dezoxyribonukleová kyselina (DNA)
• 1953 James O. Watson a Francis Crick objavili dvojzávitnicovú štruktúru DNA
• 1956 Albert Levan stanovil počet ľudských chromozómov na 46
• 1958 Matthew Stanley Meselson, Franklin William Stahl uskutočnili experiment s izotopmi dusíka, ktorý demonštroval, že DNA je replikovaná semikonzervatíne
• 1961 dokázalo sa, že genetický kód je usporiadaný v trojiciach
• 1964 Howard Temin objavil RNA-vírusy

Éra genómu

• 1977 Fred Sanger a Walter Gilbert – DNA bola prvýkrát usporiadaná. Sangerovo laboratórium „prečítalo” celý genetický kód bakteriofága.
• 1983 Kary Banks Mullis objavil jednoduchú polymerizačnú reakciu a to dalo možnosť jednoduchému rozšíreniu DNA
• 1989 Francis Collins a Sap-Chee Tsui „prečítali” po prvýkrát ľudský gén
• 1995 genóm baktérie Homeophilus influenzae bol prvý „prečítaný” genóm voľne žijúceho organizmu
• 1996 genóm Saccharomyces cerevisiae bol prvý „prečítaný” eukaryotický genóm
• 1998 bol prečítaný genóm mnohobunkového eukaryotického organizmu
• 2001 boli prečítané prvé časti ľudského genómu
• 2003 ľudský genóm bol "prečítaný" na 99,99 %