Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Neutralita a nestrannosť tohto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná. Upravujte preto článok opatrne a predtým si, prosím, prečítajte diskusiu.

Tento článok je o dejinách Ukrajiny.

Začiatky osídľovania Ukrajiny

Prvé stopy po ľudských obydliach na území Ukrajiny sa datujú do obdobia pred 150 tisíc rokmi, kedy sa do tejto oblasti dostali neandertálci, ktorí sem prišli pravdepodobne z Kaukazu a Balkánskeho polostrova. Okolo 40 tisíc rokov pred Kr. sa v polovici posledného obdobia doby ľadovej na území Ukrajiny objavili kromaňonci (homo sapiens) – ľudia, z ktorých pochádza dnešný človek. Prispôsobujúc sa k chladnému podnebiu a k ťažkému získavaniu si potravy, si títo ľudia, ktorí sa živili lovom a zbieraním plodov, zostrojovali rôzne predmety a zbrane a obydlia z darov prírody. O 30 tisíc rokov neskôr (10 000 pred Kr.), keď ustúpil posledný ľadovec, ktorý zanechal po sebe dnešný charakterný profil Ukrajiny sa v období ukrajinského neolitu (6000 – 2000 pr. Kr.) ľudstvo na jeho území prešlo hlbšími zmenami ako pred 2 – 3 miliónmi rokov. Hoci to bolo obdobie doby kamennej, s kameňom malo málo čo do činenia. Revolučný význam neolitickej civilizácie spočíval hlavne v tom, že ľudia postupne vynachádzali rôzne spôsoby získavania obživy. Časom zistili, že zber plodov a lov môžu zameniť za výrobu svojich vlastných produktov.

Obydlia tripolcov

Predpokladá sa, že poľnohospodárstvo na území Ukrajiny vzniklo niekedy na prelome 5. – 4. storočia pred Kr. v oblasti riek Južný Bug a Dnester, keď nastal rozvoj prvých hospodárskych občín vo východnej Európe. V tomto období začali postupne obrábať svoje polia a od lovu prechádzali k pestovaniu plodín. Pri poliach časom vznikali prvé osady. Hospodárstvo, na rozdiel od lovu a zberu plodín, si však vyžadovalo pomerne veľkú pracovnú silu a tak postupne vznikali primitívne formy spoločensko-politických organizácií.

Ľud tripolskej kultúry

Najznámejšie hospodárske kmene na území dnešnej Ukrajiny sa spájajú s tzv. tripolskou kultúrou, ktorá sa rozvíjala v oblasti dolín Dnestra, Južného Bugu a Prutu a časom aj Dnepra. V období svojho najväčšieho rozkvetu (3500 – 2700 pred Kr.) žili ľud tripolcov v početných (600 – 700 ľudí) dedinách. Ich obydlia boli spravidla dlhé a úzke a každý člen rodiny mal v dome vlastnú izbu a pec. Ornament na hlinených miskách, ktorý predstavoval spojenie charakteristických plynulých vzorov žltej, čiernej a bielej farby, svedčí o magických rituáloch a viere v nadpozemské bytosti, ktoré boli súčasťou života ľudu tripolskej kultúry. Táto kultúra však mala aj praktické výhody. Práve tripolci bol strojcami prvého mechanického prístroja – vrtáku na výrobu dier – dnešnej vŕtačky. Veľký význam pre rozvoj hospodárstva malo vynájdenie dreveného pluhu, vďaka čomu sa obrábanie pôdy zrýchlilo. Okrem týchto výdobytkov začali tripolci používať aj meď.

Dnes je málo čo známe o úpadku ľudu tripolskej kultúry. Archeológovia však predpokladajú, že postupný rast obyvateľstva Ukrajiny časom vysunul kmene tripolcov, ktorí začali osídľovať nové územia. V roku 2000 pred Kr., keď si niektorých tripolcov asimilovali iné kmene a ostatní sa uchýlili do ukrajinských stepí, ako celok prestali existovať.

Kočovníci

Územie dnešnej Ukrajiny bolo pre svoju východnú geografickú polohu často centrom života kočovných kmeňov, ktoré do tejto oblasti prišli v roku 3000 pred Kr. Na prelome takmer dvoch tisícročí budúci kočovníci viedli polokočovný spôsob života a zaoberali sa pasením svojich stád na eurázijských stepiach a poľnohospodárstvom. Okolo roku 1000 pred Kr. sa z nich stali skutoční kočovníci a postupne začali osídľovať iné úrodné oblasti Ukrajiny s cieľom nájsť ďalšiu obživu a pastviny pre svoje stáda. Prechádzajúc z miesta na miesto, získali nové vlastnosti, medzi inými aj bojovnosť, ktorá bola životne dôležitou vlastnosťou, aby si mohli novonájdené pastviny pred častými potýčkami s nepriateľmi ubrániť.

Okolo roku 3000 pred Kr. sa na ľavom brehu Dnepra objavil ľud tzv. jamovej kultúry a po nich prichádzali ďalšie kmene. Stále migrácie kmeňov z oblasti Kaspického mora boli pre toto rané obdobie dejín Ukrajiny charakteristické. Silnejšie kmene vytláčali slabšie a tie sa postupne dostávali na perifériu Eurázijskej stepi.

Kimerovia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kimerovia

Medzi rokmi 1500 – 1000 pred Kr. sa človek naučil techniku jazdy na koni. Kimérijci – prví kočovní jazdci, ktorí prišli na ukrajinské územie, boli jej prvými po mene známymi obyvateľmi Ukrajiny v jej dejinách. Homér o nich vo svojej Odysei takto píše: „Zem na severnom pobreží Čierneho mora je zemou Kimérijcov.“ Toto Homérove svedectvo je pravdepodobne najstaršia písomná zmienka o Ukrajine. Ale nič viac, okrem názvu ľudí, ktorí obývali tieto územia, v tom čase pre Grékov známych ako „koniec sveta“ Homér nespomína. Veľa vedcov zastáva názor, že Kimérijci sa do oblasti Ukrajiny dostali z nižného Povolžia kočovným spôsobom cez pohoria Severného Kaukazu a okolo roku 1500 pred Kr. sa objavili na Ukrajine. Iní však vyvracajú hypotézu o migrácii a tvrdia, že Kimérijci boli pôvodným obyvateľstvom Ukrajiny. Pravda je však taká, že obývali medziriečie Dona a Dnestra do 7. storočia pred Kr. O niečo neskôr, v dôsledku tlaku iných kočovných kmeňov prichádzajúcich z východu, pobrali sa smerom k Malej Ázii.

Toto sú však len dve z mnohých hypotéz o zrode Kimérijcov. Vyčerpávajúca analýza všetkých možných zdrojov prinútila historikov k radu záverov:

• Kimérijci boli prví usadlíci na ukrajinskom území, ktorí prešli ku kočovnému spôsobu života.
• Kimérijci ovládali umenie jazdy na koni a ich vojsko sa skladalo z mnohých jazdcov.
• Vďaka kontaktom s majstrami kovu z oblasti Kaukazu začali na Ukrajine vyrábať železo.

Skýtski bojovníci

Skýti

Bližšie informácie v hlavnom článku: Skýti

Skýti, ktorí sa začiatkom 7. storočia pred Kr. objavili v ukrajinskej stepi, neostali bez povšimnutia a v kronikách sa o nich píše:

„Hľa ide národ zo severnej strany... v ruke drží luk a krátke kopije, sú krutí! S nikým sa neotáľajú! Hlas ich kričí ako hukot vĺn mora. Skáču na koňoch vystrojení ako jeden... všetci sú to ľudia chrabrí... národ zďaleka, národ dávny... jazyk ktorého ty nevieš. On spáli tvoju úrodu a chlieb tvoj, zničí tvojich synov a dcéry, pozabíja kravy a ovce tvoje, zahubí vinohrady a mečom poškodí tvoje mestá, do ktorých ty vkladáš svoju dôveru.“

Skýtsky jazdec

Spustošiac mnoho krajín Blízkeho východu sa Skýti nakoniec usadili v stepiach na severnom pobreží Čierneho mora a na území Ukrajiny založili prvý veľký politický zväz – Skýtsky štát. V 5. storočí pr. Kr. ich navštívil Herodotos a takto opísal ich obyvateľstvo:

„Bez pochyby to boli indoeurópania, predstavitelia raných kočovných kmeňov, ktoré tisíce rokov vládli Eurázijskej stepi.“

Skýtske obyvateľstvo tiež rozdelil na Pacharov a Cárskych Skýtov. Aby v sebe rozvíjali vojenský inštinkt, mali vo zvyku piť krv prvého zavraždeného nepriateľa a vyrábať si z lebiek mŕtvych nepriateľov čaše okrášlené zlatom a striebrom. Boli oddanými priateľmi a priateľstvo si veľmi cenili. Svojim obchodným partnerom predávali predmety, ktorými sa neskôr stala Ukrajina vo svete známa: vosk, meď, kožušiny, otrokov za čo dostali víno a klenoty. Za dní Skýtov sa Ukrajina stala dôležitou, hoci vzdialenou časťou antickej civilizácie Stredozemia. Cez grécke kolónie na pobreží Čierneho mora mali kontakt na civilizáciu starovekých Grékov, ktorú si veľmi vážili. Kontakty so svetom Stredomoria však prinášali aj konflikty. V roku 513 pred Kr. vojská Peržanov obsadili územia dnešnej Ukrajiny. Ale aj voči taktike vypálenia zeme sa Skýti vedeli ubrániť. Na prelome 5. – 4. storočia pred Kr. si podmanili Trákov v oblasti Dunaja. Toto víťazstvo však bolo pre nich nepotrebné, pretože ich doviedlo až k vlastnému koncu. V roku 339 pred Kr. ich Filip Macedónsky v bitke porazil. Bol to začiatok konca Skýtov.

Boj Skýtov so Slovanmi

Približne po sto rokoch väčšinu skýtskeho obyvateľstva asimilovali Sarmati – druhý najmocnejší kmeň kočovníkov z východu. Iba niekoľkým z nich sa na Krymskom polostrove podarilo prežiť do 3. storočia.

Sarmati

Bližšie informácie v hlavnom článku: Sarmati

V priebehu takmer 400 rokov (2. storočie pred Kr. – 2. storočie po Kr.) stepiam severného a východného pobrežia Čierneho mora vládli Sarmati, ktorí do tejto oblasti prišli od rieky Volga. Spočiatku sa pokojne zmiešavali so Skýtmi a Grékmi, ktorí žili na území severne od Čierneho mora. Časom však boli stále viac a viac agresívni a nakoniec si Skýtov podmanili. Keď ich však vojna nevedela uspokojiť Sarmati začali obchodovať. Ich karavany cestovali po ďalekých krajinách a odtiaľ do svojho hlavného mesta Tanais na rieke Don vozili čínsky hodváb, kaukazský kryštál a polodrahokamy z Iránu a Indie. Ako všetky kočovné kmene v ukrajinských stepiach, aj Sarmati boli výbojný kmeň so slabo rozvinutou zväzovou štruktúrou a častými bojmi medzi sarmatskými kmeňmi Jazigov, Roksolanov a Alanov. Každý z nich sa snažil ovládnuť ukrajinské územie. Keďže Ukrajina bola v tomto období v centre migračných procesov (Sťahovanie národov), Sarmati často súperili s inými kmeňmi, dokonca im aj odovzdávali moc. Poslednú porážku im uštedrili Huni, Germáni, Góti a Rimania v 2. storočí a skoncovali s ich existenciou.

Čoskoro Sarmatov na ukrajinskom území vymenili ďalšie kočovné kmene. Sarmati však boli posledným indoeurópskym národom, ktorý prišiel na územie Ukrajiny z východu. Po nich takmer na celé tisícročie Eurázijské stepi ovládli turecké národy.

Grécke kolónie na území Ukrajiny

Noví usadlíci neprichádzali na územie Ukrajiny iba stepou, ale aj po mori. Urobili tak aj Gréci, ktorí sa postupne usadzovali na pobrežiach Stredozemného, Egejského a Čierneho mora a kolonizovali ich zákutia. Podľa slov Platóna Gréci obsadili moria od Gibraltáru až po Kaukaz „ako žaby po daždi“. Na prelome 7. – 6. storočia pred Kr. založili mnoho miest v oblasti severného pobrežia Čierneho mora, ktoré vo 4. storočí pred Kr. zažili svoj najväčší rozmach (Olbia, Chersones, Feodosia, Tanais, Pantikapaion). Ich niekoľkoročný rozkvet však v 2. storočí pred Kr. vystriedali veľké ťažkosti. Zostrili sa sociálne štrajky medzi mestským obyvateľstvom, ktoré bolo prevažne zložené z bývalých otrokov a vrchnosťou miest. Navyše, posilnenie Ríma narušilo politickú rovnováhu vo svete starovekého Grécka. Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.