A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Dejiny Berlína sú omnoho mladšie ako dejiny berlínskeho územia. Už v 6. storočí pred Kr. sa v priestore dnešného Berlína sporadicky objavujú prvé germánske kmene (Semnoni, Suevovia a Burgundovia). K nim sa od 6. storočia stále viac pridružujú Slovania: juhovýchodne od Berlína Lužickí Srbi (ich potomkovia dodnes žijú v Lužici) a najmä Havelania a Sprévania, ktorí okolo roku 720 dosahujú územie dnešného Berlína. Ďalšia vlna osídlenia germánskymi kmeňmi sa uskutočňuje od 12. storočia, a až z roku 1244 pochádza prvá zmienka o sídlisku Berlín.
Rast Berlína bol spočiatku pomalý, aj keď mesto bolo v ďalších storočiach často spájané s okolitými usadlosťami. Ešte roku 1648 mal Berlín len 6000 obyvateľov. Význam nadobudol po roku 1701, kedy si ho nový kráľ Fridrich I. vybral za hlavné mesto Pruska. Približne v dnešnej podobe existuje Berlín až od roku 1920, kedy došlo k poslednému rozšíreniu jeho územia; vtedy takzvaný Veľký Berlín mal 3,8 milióna obyvateľov.
Kronika
- 1197: Špandov (dnes Spandau, časť Berlína), bývalé slovanské osídlenie, sa spomína v historických prameňoch
- 1237: zmienka o sídlisku Cölln (dnes Neukölln, časť Berlína; dátum je niekedy uvádzaný ako založenie Berlína)
- 1244: prvá zmienka o Berlíne
- 1307: Berlín a Cölln sa stávajú jedným mestom
- 1471: Berlín sa stáva vládnym mestom brandenburských markgrófov a kurfirstov
- 1539: zavedenie reformácie v Berlíne
- po 1641: niekoľkonásobné rozšírenie mesta o okolité usadlosti
- po 1685: v Berlíne (a Brandenbursku) sa usídlujú hugenoti
- 1701: Fridrich I. si vyberá Berlín za hlavné mesto Pruského kráľovstva
- po 1730: prenasledovaní protestanti z Čiech sa usídľujú v Berlíne
- 1848: Marcová revolúcia (barikády a pouličné boje)
- 1871: Berlín sa stáva hlavným mestom novej Nemeckej ríše
- 1918, 9. november: pod vplyvom novembrovej revolúcie vyhlasujú s odstupom len niekoľkých hodín Philipp Scheidemann (SPD) a Karl Liebknecht (Spartakovci) republiku
- 1919, 15. január: zavraždenie Rosy Luxemburgovej a Karla Liebknechta (po potlačení takzvaného povstania Spartakovcov)
- 1920: zákon o Veľkom Berlíne (posledné veľké rozšírenie územia mesta)
- 1932: v novembrových voľbách do ríšskeho sneme získava Hitlerova NSDAP v Berlíne 26 % hlasov
- 1933, 30. január: ríšsky prezident Paul von Hindenburg menuje Hitlera kancelárom
- 1933, 27. február: Požiar Ríšskeho snemu
- 1936: olympijské hry v Berlíne
- 1938, 9. november: krištáľová noc – prenasledovanie židovského obyvateľstva, pálenie synagóg
- 1944, 20. júl: neúspešný atentát na Hitlera, v Berlíne sú popravení prví organizátori atentátu (okrem iných gróf von Stauffenberg)
- 1945, 2. máj: po tuhých bojoch dobýva Červená armáda Berlín (kapitulácia berlínskej posádky)
- 1945, 17. máj: vytvorenie Kontrolnej rady štyroch veľmocí ako budúceho vládneho orgánu Berlína; v Berlíne platí štvormocenský status
- 1948, 23. jún: počiatok blokády západných sektorov mesta (do 12. mája 1949), vzdušný most
- 1949, 7. október: vyhlásenie NDR s Východným Berlínom ako hlavným mestom
- 1953, 17. jún: povstanie pracujúcich vo Východnom Berlíne a NDR, vyhlásenie výnimočného stavu a potlačenie povstania[1] [2]
- 1961, 13. august: stavba Berlínskeho múru, faktické rozdelenie mesta
- 1963, 26. jún: americký prezident J. F. Kennedy predniesol pri návšteve múru vetu „Ich bin ein Berliner“ ("Som Berlínčan")
- 1967, 2. jún: študent Benno Ohnesorg je pri protestoch proti perzskému panovníkovi R. Pahlavímu v Západnom Berlíne zastrelený
- 1968, 11. apríl: atentát na Rudi Dutschkeho (Západný Berlín)
- 1969: Bola postavená známa berlínska televízna veža Fernsehturm vo Východnom Berlíne (veža má dnes výšku 368m)
- 1971, 3. september: podpísanie tzv. Štvormocenskej zmluvy o Západnom Berlíne medzi západnými mocnosťami a ZSSR (vstupuje v platnosť o rok neskôr)
- 1971, 17. december: podpísanie zmluvy o tranzite medzi NDR a SRN, o tri dni neskôr medzi Západným Berlínom a NDR o návštevách obyvateľov Západného Berlína v NDR
- 1989, 9. november: pád Berlínskeho múru
- 1990, 2. december: prvé spoločné voľby do celoberlínského senátu
Počet obyvateľov v Berlíne
- 1400: 8 000 obyvateľov (Berlín a Cölln)
- 1600: 16 000
- 1618: 10 000
- 1648: 6 000
- 1709: 60 000 (po pripojení 'Friedrichswerder', 'Dorotheenstadt' a 'Friedrichstadt')
- 1755: 100 000
- 1800: 172 100
- 1830: 247 500
- 1850: 418 700
- 1880: 1 124 000
- 1900: 1 888 000
- 1925: 4 036 000 (po zväčšení územia)
- 2003: 3 388 477
Referencie
- ↑ 17. Juni 1953 Bibliogr. database of the international literature
- ↑ Protikomunistické povstanie v NDR
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk