A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Dehetník | |
prírodná pamiatka | |
Pohľad na podmáčanú lúku, ktorá tvorí prírodnú pamiatku
| |
Štát | Česko |
---|---|
Región | Juhočeský kraj |
Okres | Okres Písek |
Lokalita | Líšnice, Milevsko |
Nadmorská výška | 456 - 462 m n. m. |
Súradnice | 49°25′49″S 14°22′32″V / 49,43028°S 14,37556°V |
Rozloha | 1,07 ha |
Vznik | 1. február 1986[1] |
- Vyhlásil | Okresný národný výbor Písek |
Správa | AOPK ČR |
Kód AOPK ČR | 988 |
Poloha na mape Česka
| |
Wikimedia Commons: Dehetník | |
Webová stránka: BioLib.cz | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dehetník je prírodná pamiatka ležiaca 900 metrov[2] severozápadne od obce Líšnice u Sepekova v okrese Písek. Bola vyhlásená pre ochranu vlhkej lúky s bohatou kvetenou prevažne ostricovitého a ostricovorašeliníkového porastu[3] a tône[4] slúžiace ako refúgium obojživelníkov. Prírodná pamiatka je 1,07 hektára veľká a okolo nej sa nachádza ochranné pásmo do vzdialenosti 50 metrov[5] a celkovej veľkosti 2,65 hektára.[4]
Na území pamiatky sa nachádzajú chránené rastliny ako napríklad vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata), ostrica oblastá (Carex diandra), valeriána dvojdomá (Valeriana dioica) a veronika štítovitá (Veronica scutellata),[6] zo živočíchov kunka červenobruchá (Bombina bombina), skokan krátkonohý (Pelophylax lessonae), pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra), močiarnica mekotavá (Gallinago gallinago), trasochvost žltý (Motacilla flava) a ľabtuška lúčna (Anthus pratensis).[7] Pamiatka je voľne prístupná po náučnom chodníku Kolem Milevska vedúcom po poľnej ceste z Milevska smerom na obec Líšnice.
Lokalita
Dehetník leží 1 kilometer juhovýchodne od okraja mesta Milevsko a 900 metrov severozápadne od obce Líšnice.[2] Pamiatka spadá do sústavy Českomoravskej vrchoviny, geomorfologického celku Táborskej pahorkatiny, do podcelku Píseckej pahorkatiny a do okrsku Milevskej pahorkatiny.[3] Terén tu je takmer plochý s nepatrným úklonom k východu, prevýšenie je iba 5 metrov[3] (však iný zdroj uvádza 10 metrov, konkrétne 455 až 465 m n. m..[2]). Lúka samotná leží v malom údolí,[2] ktorým preteká bezmenný potok z rybníka Opršál do rybníka Pytlák. Tento bezmenný potok tvorí severnú hranicu územia. Na západe sa pamiatka približuje železničnej trati Písek-Tábor, ale až do jej bezprostrednej blízkosti nezasahuje. Na juhu voľne prechádza do poľnohospodárskeho poľa, a na východe tvorí hranicu poľná cesta.
Na území Dehetníku sa v roku 2006 nachádzala jedna malá tôňa s rozmerom približne dvoch metrov štvorcových. Tôňa je výrazne zarastená.[8]
História
Prírodná pamiatka bola vyhlásená 4. decembra 1985 s účinnosťou od 1. februára 1986 vyhláškou plenárneho zasadnutia Okresného národného výboru v Písku.[9] Pôvodne sa pamiatka rozkladala na ploche 1,20 ha,[10] ale 19. júla 2011 došlo Radou Juhočeského kraja k znovuvyhláseniu pamiatky na menšom území, a to konkrétne na ploche 1,07 ha.[4] Znovuvyhlásenie bolo nutné preto, že v čase pôvodného založenia bola pamiatka vytýčená podľa vtedajšej pozemkovej mapy so snahou zahrnúť celé parcely.[11] Hranice pôvodnej prírodnej pamiatky ale nezodpovedali aktuálnej veľkosti pozemkov, preto v roku 2006 muselo dôjsť k revízii, premerania pozemkov a následnému prehláseniu podľa skutočných hraníc parciel.[11]
Územie Dehetníku bolo dlhodobo extenzívne hospodársky využívané s tým, že dochádzalo jedenkrát ročne ku koseniu. V dobe reálneho socializmu bola kosená len tá časť lúky, ktorá umožňovala nasadenie mechanizácie. Predtým bola pamiatka väčšia, pretože k nej spadala aj západná časť svahu priliehajúca k železničnej trati. Táto oblasť nebola udržiavaná, a tak zarástla drevinami. V tejto časti dochádzalo k uskladneniu slamy a sena, ktoré zahnívali. Neskôr došlo k vylúčeniu tejto časti z rozlohy pamiatky a teda k jej zmenšeniu.[12]
Podľa záznamu z revíznej knihy k chránenému územiu je zrejmé, že v roku 1995 došlo k vyhrnutiu bahna z otvorenej melioračnej stoky (potoka) tvoriaceho severnú hranicu Dehetníka. Bahno bolo vyhrnuté na územie prírodnej pamiatky.[13] Medzi rokmi 2003 a 2004 nie sú žiadne záznamy o starostlivosti o pamiatku, pravdepodobne z dôvodu rušenia okresných úradov a prevádzania právomocí na kraje.[13] Od roku 2005 bola starostlivosť opäť obnovená, a to pravidelným jednoročným kosením lúky s využitím mechanizácie.[14]
Prírodné pomery
Z celkovej rozlohy 1,07 ha prírodnej pamiatky pripadá približne 1 ha na trvalo zatrávnené porasty, cca 0,01 ha na ornú pôdu, cca 0,04 ha na vodné toky a približne 0,02 ha na ostatné plochy (napr. pozemné komunikácie).[15] Povodím spadá Dehetník pod Milevský potok.[3] Podnebie na lokalite je mierne vlhké s priemerným úhrnom zrážok okolo 600 mm.[3] Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 7 °C.[3]
Geológia a pôdy
Podložie tvoria horniny porfyrické amfibol-biotitové melanokrátne žuly. Jedná sa o súčasť stredočeského plutónu. Ale horniny samotné nevystupujú na povrch, pretože sú prekryté deluviofluviálnymi hlinitopiesčitými sedimentami holocénneho obdobia.[2]
Pôda je reprezentovaná kambizemou pseudoglejovou a glejom typickým. V niektorých častiach sa nachádza organozem glejová.[2]
Flóra
Väčšinu lokality pokrýva mozaikový porast vlhkomilného lúčneho spoločenstva kultúrneho charakteru. Dominantným druhom tohto spoločenstva je psiarka lúčna (Alopecurus pratensis), ďalej sa tu vyskytuje aj krvavec lekársky (Sanguisorba officinalis), iskerník prudký (Ranunculus acris), štiav kyslý (Rumex acetosa) a pichliač močiarny (Cirsium palustre).[2]
Keďže na južný okraj pamiatky prilieha poľnohospodársky využívané pole, sú tu časté splachy živín dažďom. Tým dochádza k zmene spoločenstiev v južnej časti, kde sa vyvinuli nitrofilné vysokobylinné lemy, v ktorých prevláda trebuľka lesná (Anthriscus sylvestris).[2] Naproti tomu najcennejšia východná časť Dehetníka je tvorená ostricovým rašelinnými spoločenstvom zväzu Caricion fuscae, s prechodmi k chudobným na živiny ostricovorašeliníkovým fytocenózám zväzu Sphagno recurvi-Caricion canescentis. Táto najvlhkejšia oblasť zaberá približne 4% územia.[16] Vrámci tejto časti rastú malé populácie chránenej vachty trojlistej (Menyanthes trifoliata). Ďalej sa tu nachádza ostrica oblastá (Carex diandra), ostrica čierna (C. nigra), ostrica prosová (C. panicea) , ostrica sivastá (C. canescens),[6] valeriána dvojdomá (Valeriana dioica), popolavec kučeravý (Tephroseris crispa), fialka močiarna (Viola palustris), páperník úzkolistý (Eriophorum angustifolium), veronika štítovitá (Veronica scutellata) a vŕbovka močiarna (Epilobium palustre).[2]
Fauna
Zo zástupcov bezstavovcov má bohaté zastúpenie dvojkrídly hmyz. Z významnejších druhov ide o pestricu Geomyza martineki.[2] Ríšu obojživelníkov tu zastupuje kunka červenobruchá (Bombina bombina) a skokan krátkonohý (Pelophylax lessonae).[3]
Z vtáctva tu hniezdia pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra) a ľabtuška lúčna (Anthus pratensis).[3][2] V krovinách okolo Dehetníka ďalej penica popolavá (Sylvia curruca), penica obyčajná (S. communis) a sedmohlások obyčajný (Hippolais icterina).[2] Plán starostlivosti o pamiatku ďalej zmieňuje močiarnicu mekotavú (Gallinago gallinago) a trasochvosta žltého (Motacilla flava) .[3]
Ochrana
V rámci ochrany lokality bol v roku 2007 schválený plán starostlivosti o prírodnú pamiatku na obdobie 2007 až 2016.[16] Rizikom je prevažne splachovanie živín a hnojív z poľa priliehajúceho na južný svah Dehetníka (ale poľnohospodárska pôda sa nachádza ako na južnom tak aj na severnom okraji pamiatky). Splachom živín z polí spôsobujú ruderalizáciu (prevažne v južnej časti územia),[12] ktorá sa prejavuje expanziou smlzu kroviskového (Calamagrostis epigejos). Ten postupuje od severovýchodného okraja Dehetníka, čím redukuje množstvo pôvodných druhov v oblasti.[12] Ďalšie nebezpečenstvo predstavujú náletové dreviny, ktoré sa šíria v časti oblasti železničnej trate. To je spôsobené dlhodobým nekosením tejto časti lokality.[2]
V rámci starostlivosti dochádza raz ročne k pravidelnému koseniu (v auguste),[2][8] ktoré prebieha mechanizáciou. Avšak do miest, kam sa mechanizácia nedostane, sa odporúča dokosenie pomocou krovinorezu.[8] Plán starostlivosti taktiež spomína vhodnosť vybudovať na lokalite nové tône, ktoré by zvýšili atraktivitu územia pre chránené druhy, prevažne obojživelníky. Tône by mali podľa plánu vzniknúť na východnom okraji, kde sa nachádzajú staré skruže. Odporúčaná hĺbka je do pol metra s veľkosťou maximálne 5 × 5 metrov.[8]
Turizmus
Oblasť je voľne dostupná po poľnej ceste vedúcej z Líšnice do Milevska. Tá prechádza na východnom okraji pamiatky.[2] Pre návštevníkov je tu vybudovaná informačná tabuľa.[17] Taktiež sa tu nachádza výklenková kaplnka z roku 1897 zasvätená Panne Márii Sepekovskej.[18]
Referencie
- ↑ Stránky AOPK ČR . AOPK ČR, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o ALBRECHT, Josef a kol. Chráněná území ČR VIII., Českobudějovicko. 1. vyd. Praha : AOPK ČR, 2003. ISBN 80-86064-65-4. S. 277.
- ↑ a b c d e f g h i Plán starostlivosti, str. 8.
- ↑ a b c NAŘÍZENÍ JIHOČESKÉHO KRAJE č. 31/2011, kterým se zřizuje přírodní památka Dehetník . Juhočeský kraj, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ Záměr nově vyhlásit PP Dehetník . . Dostupné online.
- ↑ a b Plán starostlivosti, str. 12 a 13.
- ↑ Plán starostlivosti, str. 6.
- ↑ a b c d Plán starostlivosti, str. 12.
- ↑ Plán starostlivosti, str. 2.
- ↑ PP Dehetník . AOPK ČR, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b Plán starostlivosti, str. 3.
- ↑ a b c Plán starostlivosti, str. 9.
- ↑ a b Plán starostlivosti, str. 11.
- ↑ Plán starostlivosti, str. 18.
- ↑ Plán starostlivosti, str. 5.
- ↑ a b Plán péče o památku Dehetník mezi lety 2007 až 2016 . Jihočeský kraj, . Ďalej len: Plán starostlivosti. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Plán starostlivosti, str. 17.
- ↑ HLADKÝ, Jiří. Kapličky, boží muka, výklenkové kapličky a zvoničky na Milevsku a Písecku. 2. vyd. Praha : Svazek obcí Milevska za podpory města Milevska., 2011. S. 52.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dehetník
Externé odkazy
- ONV Písek - Vyhláška o chránených prírodných výtvoroch (po česky)
- Na stránke BioLib.cz (po česky)
- Jihočeský kraj - Plán starostlivosti o pamiatku Dehetník medzi rokmi 2007 až 2016 (po česky)
Literatúra
- ALBRECHT, Josef a kolektív. Chráněná území ČR VIII. - Českobudějovicko. Praha : , 2003. 807 s. ISBN 80-86064-65-4. Kapitola Kopaniny, s. 283. (po česky)
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dehetník na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čenkovička (prírodná pamiatka)
Čermákovy louky
Čertoryje (národná prírodná rezervácia)
Šafářka
Šejval
Špilberk (prírodná pamiatka)
Štěrbů louka
Žďár (prírodná pamiatka)
Žebětín (prírodná pamiatka)
Anenské údolí (prírodná pamiatka)
Búrová
Bezourek
Biskoupská hadcová step
Brániska
Branty
Chebzí (prírodná pamiatka)
Chuchelská stráň
Díly u Lhotky
Deštenské pastviny
Dehetník
Dobrá Voda (prírodná pamiatka)
Dobročkovské hadce
Dolejší drahy
Domorazské louky
Dvořiště (prírodná rezervácia)
Farská louka
Galovské lúky
Hluboček
Horská louka u Háje
Hovoranské louky
Hrádek (prírodná pamiatka, okres Zlín)
Hubský
Hvožďanská louka
Irů dvůr
Jalovcová stráň
Javorůvky
Jazevčí
Junácká louka
Kačení louka
Kejtovské louky
Kelské louky
Klučovský kopec
Kobylinec (prírodná pamiatka)
Kopáčovská
Krasovský kotel
Kudlačena
Lúčky - Roveňky
Lačnov (prírodná pamiatka)
Libina - U Černušků
Lipovské úpolínové louky
Louka Na Miroslavi
Louka pod Rančem
Louka u Šnajberského rybníka
Louka u Staré Huti
Louka vstavačů u Černýše
Louky pod Štípou
Louky pod Skalami
Louky u Černého lesa
Louky u Polomu
Louky v Jeníkově
Luňáky
Machová (prírodná rezervácia)
Malý Kosatín
Maršálka
Mastnice
Miliovy louky
Mokřiny u Vomáčků
Moravanské lúky
Morgenland
Návesník
Návesní niva
Nad Vápenkou
Na hůrkách
Na Kozénku
Na Ostrážné
Na Volešku
Novozámecké louky
Očovské louky
Okřešické louky
Ostražka
Přemyslovské sedlo
Pahorek u Vržanova
Pančice-V řekách
Pazderna (prírodná pamiatka, okres Třebíč)
Pernovka
Pivovařiska
Pláně (prírodná pamiatka)
Plané loučky
Pod Cigánem
Pod Juráškou
Pod Kamenným vrchem
Pod Ostrou Horou
Pod Panským lesem
Pod Sviňovicemi
Pod Templem
Pohorská louka
Porážky
Prlov (prírodná pamiatka)
Prosenka
Protivanov (prírodná pamiatka)
Ptačí ostrovy
Růžděcký Vesník
Rašelina (prírodná pamiatka)
Rašelinná louka u Proseče-Obořiště
Radomilická mokřina
Rudlické kopce
Sklenské louky
Slaná louka u Újezdce
Slatinná louka u Liblic
Slatinná louka u Velenky
Slunečný dvůr
Sucháčkovy paseky
Suché kopce
Svaté Pole (prírodná pamiatka)
Těšice (prírodná pamiatka)
Uherčická louka
Upolíny
Upolíny u Kamenice
Urbánkův palouk
U žlíbku
U Bezděkova
U Hamrů
U Slatinného potoka
Vlčí louka
V chaloupkách
V Morávkách
Zahrady pod Hájem
Zbrankova stráň
Zlámanec (prírodná pamiatka)
Zlatá louka
Zubří (prírodná rezervácia)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk