Alpha Jet
Alpha Jet počas letu na RIAT 2007
Typ	cvičné / ľahké bojové lietadlo
Výrobca	Dassault aviation Dornier Flugzeugwerke
Prvý let	26. október 1973
Zavedený	máj 1979
Charakter	vyradený
Hlavný používateľ	Francúzske vzdušné sily Portugalské vzdušné sily
Vyrobených	480
Portál letectvo

Alpha Jet je dvojmotorové lietadlo, ktoré je určené pre pokračovací výcvik pilotov stíhacích lietadiel. Integrácia výzbroje typu vzduch-zem umožňuje využitie stroja aj v úlohe ľahkého bojového lietadla.

Alpha Jet je výsledkom francúzsko-nemeckej spolupráce, ktorá reflektovala podobné požiadavky vzdušných síl oboch krajín.

Vznik a vývoj^[1]1">upraviť | upraviť zdroj

Začiatkom 60. rokov 20. storočia začali Británia a Francúzsko spolupracovať na vývoji nového nadzvukového bojového lietadla, ktoré malo zároveň slúžiť na výcvik pilotov. Výsledkom tejto spolupráce bol SEPECAT Jaguar, ktorý sa nakoniec dokonale osvedčil v úlohe ľahkého bojového stroja. Pôvodná požiadavka Francúzska na cvičné lietadlo sa tak nenaplnila. Preto začalo Francúzsko rozvíjať spoluprácu s vtedajším Západným Nemeckom (NSR), ktoré potrebovalo nahradiť svoje zastarané bojové stroje Fiat G.91. Technická špecifikácia nového stroja bola vytvorená v roku 1968 a v júli 1969 bola podpísaná dohoda o spoločnom vývoji a výrobe. Na základe dohody, mala každá z partnerých krajín zakúpiť 200 strojov, pričom výroba mala prebiehať v oboch štátoch. Výsledkom malo byť podzvukové lietadlo, ktorého pohon budú zabezpečovať motory SNECMA-Turbomeca Larzac. Nemecko malo negatívne skúsenosti spojené s haváriami svojich jednomotorovými Lockheed F-104 Starfighter, preto hneď od začiatku presadzovalo koncept dvojmotorového lietadla.

Svoje návrhy predložili tri skupiny výrobcov:

• Dassault, Breguet a Dornier prišli so strojom "TA501", ktorý bol vyvinutý zlúčením starších konceptov Breguet 126 a Dornier P.375,
• SNIAS a MBB predložili návrh lietadla s označením "E.650 Eurotrainer",
• VFW-Fokker predložil koncept s názvom "VFT-291".

Víťazom súťaže sa v júli 1970 stal návrh TA501 od tímu Breguet-Dassault-Dornier. V roku 1971 sa spoločnosti Dassault a Breguet zlúčili do Avions Marcel Dassault-Breguet Aviation, ktorá dostala za úlohu vyrobiť dva prototypy nového lietadla. Ďalšie dva prototypy postavil Dornier v Nemecku. Ako prvý sa do vzduchu vzniesol francúzsky prototyp dňa 26. októbra 1973 a jeho nemecký proťajšok ho nasledoval o necelé tri mesiace neskôr.

V máji 1979 začalo francúzske letectvo nahrádzať zastarané T-33 Silver Star a Mystère IV novými Alpha Jet E (E ako École, t. j. škola). Francúzsko nakoniec neobjednalo 200 lietadiel, ako pôvodne plánovalo. Znížilo tento počet na 176 kusov, ktoré boli dodané do roku 1985.

NSR nemalo záujem o lietadlá v cvičnej verzii. Preferovalo výcvik na amerických strojoch, ktorý nemeckí piloti podstupovali na amerických základniach. Dodávky bojovej verzie Alpha Jet A (A ako Appui Tactique, t. j. taktická podpora) začali v roku 1978 a boli ukončené o 5 rokov neskôr. Luftwaffe objednala celkovo 175 strojov.

Konštrukcia^[1]upraviť | upraviť zdroj

Alpha Jet je malé a ľahké lietadlo s krídlami umiestnenými v hornej časti trupu. Na nábežnej hrane krídel bol použitý tzv. "psí zub", čo je zárez, ktorý zlepšuje aerodynamické vlastnosti lietadla pri vzlete a pristátí. Krídla majú veľké Fowlerove klapky a po oboch stranách trupu pred chvostovými plochami sú brzdiace klapky. To účinne zvyšuje vztlak pri pristátí v malých rýchlostiach.

Trojbodový podvozok tvorí predná podvozková noha, ktorá sa zaťahuje dozadu a nohy hlavného podvozku, ktoré sa zaťahujú do gondol motorov.

V gondolách v spodnej časti trupu sú umiestnené dva prúdové motory SNECMA Turbomeca Larzac 04-C5 s ťahom 13,24 kN. Stroje Luftwaffe boli neskôr modernizované variantom Larzac 04-C20 s ťahom 14,12 kN.

Kabína má tandemové usporiadanie sedadiel a dva samostatné prekryty. Zadné sedadlo sa nachádza vo vyššej polohe, čo umožňuje inštruktorovi mať smerom vpred dobrý výhľad. Francúzsky Alpha Jet E bol vybavený vystreľovacími sedadlami Martin Baker AJRM4, zatiaľ čo nemecký Alpha Jet A mal sedadlá UPC/Stencel S-III-F3.

Francúzske lietadlá mali len základné avionické vybavenie, zatiaľ čo nemecké stroje disponovali pomerne sofistikovaným navigačno-bojovým systémom. Ten pozostával z inerciálneho navigačného systému Lear-Siegler, dopplerovského navigačného systému Litton a head-up displeja Kaiser/VDO.

Špecifikácieupraviť | upraviť zdroj

Technické údajeupraviť | upraviť zdroj

• Posádka: 2
• Dĺžka: 13,23 m^[2]
• Rozpätie: 9,11 m
• Výška: 4,19 m
• Nosná plocha : 17,5 m²
• Hmotnosť (prázdny): 3 515 kg
• Maximálna vzletová hmotnosť: 8 000 kg^[3]
• Pohonná jednotka: 2 × prúdový motor SNECMA Turbomeca Larzac 04-C5 s ťahom 13,24 kN

Výkonyupraviť | upraviť zdroj

• Maximálna rýchlosť: 1 000 km/h (Mach 0,8)
• Bojový rádius: 583 km
• Dostup: 14 630 m
• Stúpavosť: 57 m/s

Výzbrojupraviť | upraviť zdroj

• 1x kanón DEFA kalibru 30 mm s palebným priemerom 125 nábojov alebo 1x kanón Mauser kalibru 27 mm
• AIM-9 Sidewinder
• Matra Magic
• 2x raketnica, každá s 18 ks neriadených rakiet 68 mm SNEB
• AGM-65 Maverick
• bomby s hmotnosťou 250/400 kg

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Aero L-39 Albatros
• BAE Systems Hawk
• CASA C-101
• Micubiši T-2
• SIAI-Marchetti S.211

Referencieupraviť | upraviť zdroj

1. ↑ ^{a b} The Dassault-Dornier Alpha Jet & FMA Pampa
2. ↑ Dassault-Dornier Alpha Jet Advanced Trainer / Close-Support Aircraft
3. ↑ Alpha Jet, Dassault-Breguet/Dornier

Portál letectvo