A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Daniel Okáli | |
slovenský politik, právnik, spisovateľ a literát | |
Štát pôsob. | Československá socialistická republika |
---|---|
Narodenie | 9. marec 1903 Liptovský Mikuláš, Rakúsko-Uhorsko |
Úmrtie | 23. november 1987 (84 rokov) Bratislava, Slovensko |
Zamestnanie | právnik, vedecký pracovník SAV, podpredseda Matice slovenskej |
Známy vďaka | DAV |
Alma mater | Filozofická fakulta Karlovej univerzity |
Profesia | literárny kritik, politik, estetik, básnik |
Manželka | Marta Bodická (sesternica Vladimíra Clementisa) |
Deti | Ivan Okáli, ekonóm |
Daniel Okáli (* 9. marec 1903, Liptovský Mikuláš – † 23. november 1987, Bratislava)[1] bol slovenský právnik, politik, literát, literárny kritik, prvý podpredseda Matice slovenskej. Patril medzi zakladateľov skupiny DAV, teda združenia ľavicovo orientovaných spisovateľov a politikov.[1]
Životopis
Daniel Okáli vyštudoval právo na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.
Na Okáliho svetonázor malo vplyv tiež pražské prostredie, kde študoval a spolu s Vladom Clementisom a Jánom Poničanom založil Voľné združenie študentov-socialistov zo Slovenska, čo bol projekt, ktorý vyústil do vzniku skupiny DAV. Daniel Okáli dal časopisu DAV predovšetkým kultúrno-kritický, resp. literárno-kritický rozmer.[2]
Pôsobil ako advokátsky koncipient v Nových Zámkoch a Bratislave, neskôr ako advokát v Skalici. Peter Kerecman k tomu dodáva, že Daniel Okáli ako advokát nadviazal na tradičné hodnoty advokácie, patril ku kultúrnej elite národa svojej doby. Práve advokátske povolanie mu umožnilo účinne a právnymi prostriedkami vplývať na vývoj spoločnosti, hoci spoločnosť možno viac vnímala jeho pôsobenie umelecké a neskôr politické.[3]
V roku 1935 bol členom volebnej komisie v Bratislave za Komunistickú stranu Československa spolu s významným bratislavským architektom Fridrichom Weinwurmom.
Počas druhej svetovej vojny bol aktívnym členom protifašistického odboja v Skalici.
Po skončení vojny najprv zastával funkciu predsedu Československej presídľovacej komisie so sídlom v Budapešti, ktorá uskutočňovala výmenu obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom.
Po ukončení výmeny obyvateľstva nahradil vo funkcii povereníka vnútra SNR Gustáva Husáka. K jeho najvýznamnejším politickým rozhodnutiam patrí prijatie vyhlášky A-311/16-II/3-1948 slovenského povereníctva vnútra z 11. júna 1948, ktorým sa premenovali názvy 710 miest, obcí a osád na Slovensku. Šafárikovo, Kolárovo, Kalinčiakovo, Kalinkovo, Hamuliakovo, Palárikovo, Nálepkovo či Hurbanovo[4][5] sú niektoré z mnohých, ktoré vďačia za svoje nové meno povereníkovi vnútra Danielovi Okálimu.
Na povereníctve vnútra pôsobil aj počas prípravy a uskutočnenia Akcie K – kláštory (tiež známej ako „barbarská noc“). Mužské mníšske rády boli zrušené a v noci z 13. na 14. apríla 1950 bolo internovaných 1180 rehoľníkov žijúcich v 76 kláštoroch z 15 reholí.
V roku 1951 bol Okáli zatknutý a v roku 1954 vo vykonštruovanom takzvanom Procese s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku odsúdený k trestu odňatia slobody na 18 rokov (pôvodný trest bol 25 rokov). Oficiálne obvinenia boli zo špionáž proti Maďarsku či obhajoba sionizmu.[2]
Neskoršie rehabilitovaný, pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave.
Po rehabilitácií zastával aj funkciu prvého podpredsedu Matice slovenskej, venoval sa literárnej tvorbe a kritike.
Zomrel v roku 1987 v Bratislave.
Tvorba
Daniel Okáli písal poéziu a venoval sa predovšetkým estetike, literárnej a kultúrnej kritike. Analyzoval medzivojnovú literatúru a propagoval tiež literatúru povojnovú.
Kultúrna kritika a estetika
Okáli bol značne ovplyvnený kritikom Karolom Teigem, Barbussom, Wolkerom, Šaldom, Erenburgom, Majercholdom či Majakovským. Okáli písal esteticky a kultúrno-kriticky orientované texty o minulom i súdobom umení. Písal o Wolkrovi, Tolstom, Remarquovi, Gorkom, Wilderovi, ale aj Kukučínovi, Guothovi, Lukáčovi, Nižňanskom, Kráľovi, Hečkovi, Jilemnickom, Urbanovi, Poničanovi, Novomeskom, Rázusovi, Jégém, Vansovej.[2]
Okáli chápe podstatu umenia ako zhmotňovanie určitých duševných zážitkov, ktoré sú podkladom pre tvorivú činnosť. Literatúra podľa Okáli podlieha rozumovosti a je najkonkrétnejšia. Maliarstvo kolíše medzi dvoma brehmi umeleckého tvorenia (ideológia a odpútavanie sa od skutočnosti). Aj hudba môže podľa Okáliho sprostredkúvať večné pravdy (uvádza Beethovena ovplyvneného Francúzskou revolúciou, Wagnerove pokusy o zmaterializovanie filozofických myšlienok prastarých povestí či Smetanove zachytenie zápasu davov v Libuši či Daliborovi). Podľa Okáliho umelecká tvorba závisí od svojho vyjadrovacieho prostriedku, pomocou ktorého formuje duševné zážitky.[2]
Je autorom kníh Výboje a súboje (1973), Výboje a súboje 2 (1983), Literárna teória a kritika davistov (1976), Burič Gejza Vámoš (1971), Kritik Ján Igor Hamaliar (1974), Konfrontácie s Michalom Považanom (1978) či O prekonávaní krízy v našej literatúre (1981).
Poézia
Okáliho debut Ozvena krvi a zápasov vychádza v roku 1932. Okáli patril k sociálne ladeným poetom, ktorých tvorba bola angažovaná v kontexte jeho sociálneho myslenia. Ján Hamaliar o Okáliho poetickej tvorbe ako zmyslovej dravosti a rozbesnenej živelnosti spojenej s rozvážnou a ukáznenou melódiou srdca i dumavého a pochybujúceho intelektu.[2]
120 rokov od narodenia
Matica slovenská v spolupráci s Inštitútom ASA usporiadali v roku 2023 pri príležitosti 120. rokov narodenia Daniela Okáli spomienkové podujatie za účasti syna Ivana Okáliho a dcéry Ivana Horvátha (rodinných priateľov Okáliovcov) spojené s vedeckým seminárom na ktorom vystúpil kulturológovia Jozef Leikert a Lukáš Perný.[6] Z podujatia existuje videozáznam.[7]
Referencie
- ↑ a b Daniel Okáli . Bratislava: Slovenské literárne centrum, 2019-03-11, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e PERNÝ, Lukáš. Davista, ktorý pomenoval mestá po národných dejateľoch. Slovo (Bratislava: Klub Nového slova), 2023-03-09. Dostupné online . ISSN 1336-2984.
- ↑ KERECMAN, Peter. Naša advokácia, Daniel Okáli . www.nasaadvokacia.sk, . Dostupné online.
- ↑ https://watson.sk/NZONLINE/docs/A_31116_II3_1948.pdf
- ↑ JESENSKÝ, Mikuláš. Spravili z neho nadčloveka aj lumpa. Aký bol kapitán Nálepka naozaj?. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2013-11-16. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
- ↑ SCHVANTNER, Peter. 120. výročie narodenia prvého podpredsedu MS Daniela Okáliho . 2023-03-17, . Dostupné online.
- ↑ REDAKCIA. Daniel Okáli - 120 rokov od narodenia . 2023-03-26, . Dostupné online.
Externé odkazy
- Vyhláška A-311/16-II/3-1948
- Článok zo zdrojov SITA: Dnes uplynie 60 rokov od barbarskej noci
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štěpán Trochta
Štefan Barnáš
Štefan Kiripolský
Štefan Sandtner
Akvinas Juraj Gabura
Andrej Búza
Andrej Zima
Antonín Bradna
Anton Rašla
Anton Srholec
Anton Tunega
Augustín Lednický
Augustín Pozdech
Augustin Navrátil
Bedřich Fučík
Bibiana Wallnerová
Dagmar Šimková
Dana Němcová
Daniel Okáli
Darina Bancíková
Dobroslav Pustaj
Dominik Duka
Dominik Kaľata
Eduard Goldstücker
Eugen Brikcius
Eva Kantůrková
Felix Maria Davídek
Felix Vašečka
František Fajtl
František Lízna
František Tomášek (kardinál)
Gustáv Husák
Imrich Karvaš
Imrich Sucký
Ivan Dejmal
Ivan Horváth (spisovateľ)
Ivan Martin Jirous
Ivan Odilo Štampach
János Esterházy
Ján Čarnogurský
Ján Černek
Ján Chryzostom Korec
Ján Eugen Kočiš
Ján Havlík
Ján Hlubík
Ján Kempný
Ján Krajňák
Ján Lichner (politik)
Ján Mastiliak
Ján Mlynárik
Ján Ursíny
Ján Vojtaššák
Jan Syrový
Jiří Navrátil
Josef Beran (kardinál)
Josef Matocha
Josef Toufar
Josef Zvěřina
Jozef Cehuľa
Jozef Karolík
Jozef Martin Kristín
Jozef Trojan
Jozef Vicen
Karel Bříza
Karel Pecka
Laco Novomeský
Ladislav Hanus
Ladislav Pittner
Ludvík Svoboda (prezident)
Martin František Vích
Metod Dominik Trčka
Michal Buzalka
Miklós Duray
Mikuláš Jozef Lexmann
Milan Gabčan
Miroslav Kusý
Mukl
Otmar Oliva
Pavel Uhorskai
Pavol Kalinaj
Pavol Petro Gojdič
Peter Dubovský (biskup)
Peter Zaťko
Rudolf Beran
Rudolf Lančarič
Rudolf Slánský
Silvester Krčméry
Svatopluk Karásek
Teodor Hlaváč
Titus Zeman
Václav Havel
Václav Malý
Václav Vaško (katolícky aktivista)
Valentín Matrka
Vasiľ Hopko
Viktor Trstenský
Vladimír Jukl
Vratislav Brabenec
Zdeněk Kalista
Zdenka Schelingová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk