Dalimír Hajko
slovenský filozof, vysokoškolský pedagóg, kulturológ, literárny kritik a esejista
Narodenie	5.7.19445. júl 1944 (78 rokov) Mýtna, Slovensko
Odkazy
Commons	Dalimír Hajko
Biografický portál

prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc. (* 5. júl 1944, Mýtna) je slovenský vysokoškolský pedagóg, filozof, kulturológ, literárny kritik a esejista. Publikuje pre Slovenské pohľady, Filozofiu, Literárny týždenník a ďalšie periodiká. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a nositeľom ceny Egona Erwina Kischa.^[1] Je nositeľom Svetovej ceny za humanizmus za rok 2022, ktorú udeľuje Ohrid Academy Of Humanism.^[2]

Pôsobil ako vedúci vedecký pracovník Ústavu filozofie a sociológie Slovenskej akadémii vied, Ústavu slovenskej literatúry SAV, bol v Predsedníctve SAV, v Slovenskom rozhlase a v Národnom literárnom centre. Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Katedre kulturológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre,^{[3] [4]} neskôr pôsobil na Katedre filozofie Žilinskej univerzity.^[5]

Do činnosti Dalimíra Hajka patrí oblasť umenia, náboženstva, sociálnej skutočnosti, videnej v polohách myslenia a zároveň v horizonte rozličných kultúr, existencialistická a marxistická filozofia,^[6] taktiež problematika slovenských národných buditeľov.

Publikoval súbory literárno-filozofických reflexií o vytypovaných slovenských spisovateľoch strednej a mladej generácie Niekoľko inšpirácií (1976), Sondy (1977), Okamihy poézie (1990) a Existencia v literatúre (1996). Ako historik a popularizátor filozofie napísal eseje Rozpätia dňa (1975), zbierku úvah Filozofia a socialistická kultúra (1979), monografiu Človek v socialistickej spoločnosti (1983), štúdiu Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku (1986), knihu esejí o najvýznamnejších predstaviteľoch filozofického myslenia v dejinách ľudstva Tvorcovia veľkých myšlienok  (1988), štúdiu o filozofickom myslení na Slovensku v 19. storočí Filozofické návraty a vízie (2001), desať štúdií o slovenských básnikoch a básnických dielach druhej polovice 20. storočia Päťdesiat rokov slovenskej poézie (2004), úvahy o európskej integrácii Globalizácia a kultúrna identita (2005). Je autorom portrétnej štúdie Ján Stacho (1998), a zostavil výbery z poézie J. Turana, J. Šimonoviča, R. Čižmárika, J. Vagoviča, T. Štraussa. Na vydanie pripravil súbor základnych prác A. Camusa Mýtus o Sizyfovi, Pád, Caligula (1993).

Životopis

Narodil sa v Mytnej v rodine bratislavského kníhkupca Jozefa Hajka. Od útleho detstva žil v Bratislave, kde vychodil základnú školu a v roku 1961 zmaturoval na gymnáziu. Po maturite rok pracoval ako asistent réžie v Československom rozhlase v Bratislave, potom sa zapísal na štúdium filozofie a slovenčiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Štúdium ukončil v roku 1967. Prednášal na Univerzite Komenského v Bratislave, na Trnavskej univerzite, Prešovskej univerzite – a v rámci študijného pobytu aj na University of Bombay.

Stal sa vedeckým pracovníkom Ústavu filozofie a sociológie SAV, odkiaľ roku 1986 prešiel do Literárnovedného ústavu SAV.

Roku 1975 získal titul CSc., roku 1987 DrSc.

Od roku 1991 bol redaktorom Slovenského rozhlasu,neskôr viedol literárnokritický a vedecký výskum v Národnom literárnom centre, kde v období 1998 – 1999 pôsobil aj ako poverený generálny riaditeľ.

V rokoch 1995 až 1999 pôsobil ako námestnik riaditeľa, krátko aj poverený generálny riaditeľ Národného literárneho centra v Bratislave.

Habilitoval sa roku 2000 a inauguroval sa roku 2002 v odbore dejiny filozofie.

Pôsobil na Katedre kulturológie a na Katedre všeobecnej a aplikovanej etiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. (do roku 2015). Neskôr pôsobil na žilinskej univerzite ako samostatný vedecký pracovník.

Je spolumajiteľom knižného vydavateľstva H & H a pôsobil aj v Prezídiu Združenia vydavateľov a kníhkupcov SR.

V roku 2018 získal Cenu Slovenských pohľadov za históriu^[7] a cenu Slovenských národných novín za literárnu kritiku.^[8] V roku 2019 získal cenu Egona Erwina Kischa.^[1]

Ocenenia ^[9]9">upraviť | upraviť zdroj

• Cena Egona Erwina Kissa
• Cena Slovenských národných novín za literárnu kritiku
• Cena Slovenských pohľadov za históriu
• Prémia v rámci Ceny Alexandra Matušku (ceny a prémie Spolku slovenských spisovateľov, 8. 11. 2019) za esejistiku
• Prémia Spolku slovenských spisovateľov (SSS) Alexandra Matušku za rok 2016 za esejistiku: Antické provokácie
• Prémia v rámci Ceny Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu za rok 2016 v kategórii esejistika za dielo Antické provokácie
• Cena Slovenských pohľadov za rok 2015 v kategórii kritika a história

Dieloupraviť | upraviť zdroj

Knižné publikácieupraviť | upraviť zdroj

• Knižne debutoval filozofickými esejami Rozpätie dňa – 1975, v ktorých sa zamýšľa nad viacerými možnosťami a aspektmi formovania harmonickej osobnosti na konci 20. storočia, pričom zdôrazňuje potrebu rovnováhy rozumovej a citovej oblasti, do ktorej patrí aj viera. Zbierka esejí o životných situáciách, v ktorých sa ocitá a ktoré prežíva každý z nás... radosť, túžba, sen, hra, rozhovor, zodpovednosť, súkromie, závisť, úcta, návrat, nádej, stretnutie, dar, tvorba, moc, šťastie, tolerancia, vernosť, domov...

• Na svoj debut nadväzuje v knihe Rozpätie dna a noci – 1992. Zamýšľa sa v nej nad spôsobmi dosahovania harmónie v človeku, pričom zdôrazňuje princípy kresťanského humanizmu a viery v dobro človeka.

• Knihy Niekoľko inšpirácií – 1976 a Sondy – 1977 – sú súbormi esejí a literárnofilozofických reflexií nad literárnou tvorbou i konkrétnymi dielami niektorých slovenských prozaikov a básnikov vtedajšej mladej a strednej generácie.

• Kniha Filozofia a socialistická kultúra – 1979 – je analýzou vzťahu kultúry a civilizácie, problému kultúrnej hodnoty, otázky pokroku v kultúre a ďalších problémov z oblasti filozofie kultúry.

• V štúdii Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku – 1986 – skúma genézu vývoja tohto filozofického myslenia a jeho prejavov i vplyvu na slovenskú spoločnosť. Práca zahrňuje obdobie od prvých kontaktov s marxizmom v štúrovskom období až po začiatky leninskej etapy v rozvoji marxizmu a marxistickej filozofie u nás. Autor precízne pracuje s dobovou literatúrou a čerpá taktiež z novinových a časopiseckých článkov, esejí, úvah a pod. V práci analyzuje prvé kontakty s marxizmom a myšlienkami socialistického hnutia, v historicko-filozofickom bádaní; prienik marxistických názorov na Slovensko v analýze vzťahu s rozvojom organizovania robotníckeho hnutia a na záver zavŕšenie procesu prenikania marxizmu pod vplyvom ruskej revolúcie v roku 1905, VOSR (zameriava sa na činnosť davistov ako Szantó, Siracký, Okáli, Novomeský). Autor taktiež skúma davistov v interdisciplinárnych kontextoch a venuje taktiež priestor ich názorom na otázky historickej kontinuity, materialistickej dialektike a teórii poznania, vzťahu spoločnosť a jednotlivec, vzťahu materializmu a prírodných vied a taktiež otázky kultúry. ^[10]

• Dielo Tvorcovia veľkých myšlienok – 1987 je súborom biografických esejí o najvýznamnejších predstaviteľoch filozofického myslenia v dejinách ľudstva.
• Dejiny filozofického myslenia na Slovensku I. (s Viktor Timura, Richard Marsina, Ján Bodnár, Elena Várossová, Július Sopko, Zuzana Paľovičová, Teodor Münz) – 1987^[11]

• Kniha esejí Okamihy poézie – 1990 je zbierkou filozofujúcich literárnych reflexií o zmysle umeleckej tvorby a význame poézie v každodennom živote človeka.

• Vyrovnávaním sa s myšlienkovým odkazom existencialistickej filozofie v literárnom kontexte je kniha Existencia v literatúre – 1996.

• Významnej osobnosti modernej slovenskej poézie sa venoval v monografii Jan Stacho – 1998.

• Monografia Filozofické návraty a vízie sa venuje dejinám filozofického myslenia na Slovensku v 19. storočí – 2001.

• Knižná štúdia Päťdesiat rokov slovenskej poézie z roku 2004 analyzuje vývin tohto literárneho druhu v rokoch 1948 – 1998

• V knihe Globalizácia a kultúrna identita sa vyrovnáva s aktuálnymi otázkami civilizačno-kultúrnych procesov – 2005.
• Rozjímanie o veľkom inkvizítorovi (spolu s Andrej Červeňák, Miloš Ferko, Ján Tužinský) – 2005 – V dejinách svetovej literatúry sa nachádzajú nielen diela, ktoré sú nadčasové a ktoré budú mať vždy čo povedať novým a novým generáciám čitateľov, ale aj diela, ktoré svojou umeleckou hodnotou a vplyvom na filozofické myslenie ľudstva vysoko prekračujú bežný prínos zlatého fondu klasickej svetovej literatúry. Bezpochyby jedným z najvýznamnejších textov, ktoré veľmi výrazne reflektovali a anticipovali budúci vývoj ľudstva, je asi 40-stranová poéma O veľkom inkvizítorovi z Dostojevského románu Bratia Karamazovovci. Tento text je kľúčový nielen v kontexte Dostojevského literárnej tvorby, ale i z hľadiska svetovej literatúry vôbec.
• Filozofické návraty a vízie – 2007 – z dejín filozofického myslenia na Slovensku v 19. storočí.
• Monografia Úvod do indickej filozofie je výsledkom dlhodobého bádania v oblasti dejín starej indickej filozofie a náboženstva – 2008.
• Vrúcnosť a čin (Kierkegaardovské meditácie) – 2012 – Autor sa v piatich hlavných častiach knihy pokúsil načrtnúť obraz tých aspektov diela Sørena Kierkegaarda, ktoré môžu inšpirovať aj dnešného čitateľa k zamysleniu nad problémami vzťahu človeka a Boha, života a smrti, jednotlivca a spoločnosti, ironického a poetického pohľadu na skutočnosť, ako aj východného a západného obrazu sveta v kontexte existencialistickej filozofie. Podľa autora sú Kierkegaardove neraz rozporuplné pohľady na ľudskú existenciu pre dnešného záujemcu výzvou i víziou zároveň. Autor sa nevyhýba kontroverzným prvkom v odkaze slávneho dánskeho mysliteľa devätnásteho storočia, hľadá však ich pozitívne vyznenie v duchovnej energii, ktorá napĺňa podstatné dimenzie človeka.^[12]

• Július Madarás (kazateľ, humanista, človek)^[13] – 2012 – Život Júliusa Madarása je praktickou ukážkou, že v slovenských dejinách 20. storočia máme aj my svojho Dietricha Bonhoeffera. Miloval človeka a záležalo mu na ľuďoch. Pre všetky Madarásove kázne je príznačná kristologická orintácia. Nikdy nepochyboval o vždy aktuálnej potrebe skúmať štruktúru skupinových vzťahov a analyzovať systém rozvrstvenia spoločenskej aktivity. Madarás bol znalcom Lutherových spisov a s prehľadom sa orientoval aj v ekumenickej problematike. Tieto i mnohé ďalšie výroky tvoria v zborníku mozaiku osobnosti Júliusa Madarása – v minulom režime neprávom väzneného ev. a. v. farára.^[14]
• Existencia v kríze (s Michalom Valčom). – 2016 – Kniha je zaujímavým a produktívnym pokusom konfrontovať hľadanie odpovedí na problematiku existenciálnych kríz na jednej strane u ateisticky orientovaných existencialistických filozofov (Sartre, Camus a Heidegger) a na druhej strane u teológov alebo náboženských mysliteľov, akými bol napríklad Stockel, Wesley, Bonhoeffer, Kuzmány a Strauss. Prezentuje viaceré aspekty ich filozofických, teologických a náboženských úvah a podobné krízy o hľadaní odpovedí na možnosti jej riešenia. V monografii sa stretávame s rozličnými rovinami teologickej a filozofickej reflexie spoločenskej a kultúrnej krízy. Rezonuje v nej úsilie otvoriť priestor teológie a filozofie náboženstva pre kontext reálneho žitia a to nielen pre veriaceho človeka, ale pre človeka vo všeobecnosti.^[15]
• Dozrievanie do skutočnosti a dozrievanie do sna. O súčasnej slovenskej vojvodinskej poézii (vyšlo v Báčskom Petrovci). – 2013 – V úvode knihy Dozrievanie do skutočnosti a dozrievanie do sna autor Dalimír Hajko sebe a nám kladie otázku „čo dáva život básni?“ a v duchu hölderlinovského ponímania lyriky odpovedá, že je to schopnosť vzbudzovať v čitateľovi údiv, klásť staré otázky novým spôsobom, keďže básnik je básnik a on niečo vytvára, niečo nové, básni dáva život...Tiež ozrejmuje, že voľbou básnikov, ktorých tvorbu v knihe analyzoval, nechcel nikoho preferovať, lež sa riadil Slovenským vydavateľským centrom a jeho vydaniami v rokoch 2011 a 2012. Tak píše filozofické eseje o „identite ako sebavyjadrení“ Daniela Pixiadesa, „mlčaní dôvery“ Michala Ďugu, „o každodennosti v dejinách a dejinách v každodennosti“ Viery Benkovej, „o zomieraní lásky“ Martina Prebudilu, „o básni ako priestore slobody“ Michala Bíreša, „tichej moci času“ Zlatka Benku, „o nahej mysli, ktorá tápe po čistote“ Miroslavy Dudkovej a v poslednej recenzii o jednotlivých básnikoch s titulkom „Stromy vo mne a krok do prázdna našej súčasnosti“ Hajko približuje básnickú tvorbu Miroslava Dudka. ^[16]
• Antické provokácie. – 2017 – Autor šiestich esejí hľadá v antických textoch inšpirácie pre súčasné myslenie a pre spôsob života moderného človeka.. Zameriava sa na vybraných autorov gréckej a rímskej antiky (Porfyrios, Plutarchos, Seneca, Maecus Minucius Felix) a na staré indické filozofické a náboženské texty. Hlavné témy sú vegetariánstvo (názor, ktorý má v Európe i mimo nej tisícročnú tradíciu), táranie ako neschopnosť zmysluplnej komunikácie, pokoj duše v kontexte vyrovnanosti ľudskej psychiky, smrť a reflexia smrti, skepsa a jej neopodstatnenosť v chápaní raného kresťanstva. Hajko svoju prácu završuje Staroindickými inšpiráciami, čiže skúmaním etiky a fyziky u starých Indov. Autor tu zachádza od filozofie aj ku kozmológii , keď konfrontuje dve prevažujúce idey súvisiace aj s náboženskými predstavami. Podľa prvej (kresťanskej i židovskej) teórie kreativity, svet mal určený začiatok. Na druhej strane, východné predstavy koncentrované najmä v hinduistickej a budhistickej viere, predpokladajú, že vesmír je bez času a uplatňovať naň časové meradlá nemá zmysel. Autorov východný príklon, teda hlboká znalosť východných filozofií, obohacuje slovenské literárno-filozofické bádanie.^[17]
• Básnický svet Jozefa Leikerta. – 2018 – Známy literárny vedec a kritik Dalimír Hajko vo svojej najnovšej knihe esejistickým štýlom prezentuje Básnický svet Jozefa Leikerta. Posudzuje a komentuje rozsiahlu básnickú tvorbu Jozefa Leikerta, ktorý patri k najprekladanejším súčasným slovenským básnikom. A to napriek tomu, ako v úvode knihy uviedol, že "písať o autorovi, ktorý je tak literárny a zároveň tak výrazne 'dvojdomý' ako Jozef Leikert, môže byt nielen inšpirujúce, ale nepochybne aj zložité a zradne. Zložité preto, lebo každý, kto bude chcieť dokonale a bezo zvyšku reflektovať jeho postoje, názory, koncepcie a vízie v ich komplexnosti a celistvosti, mal by poznať detailne všetko, čo dotyčný autor vytvoril, a zradne preto, lebo úsudky, ktoré sa budú viazať k jednej oblasti autorových tvorivých úsilí, môžu signifikantne - či už oprávnene, alebo neoprávnene - ovplyvniť pohľad na druhu oblasť." Kniha je filozofickým uvažovaním nad poéziou, ktorá je hlbokým hľadaním podstaty ľudského bytia. Osloví každého, kto sa zaujíma o literatúru.^[18]
• Literatúra faktu Jozefa Leikerta. – 2018 – Po publikácii Básnický svet Jozefa Leikerta (VEDA, 2017) ponúka jej autor, filozof a literárny vedec Dalimír Hajko, ďalší pohľad na mnohostrannú činnosť a tvorbu Jozefa Leikerta, monografiu zameranú na jeho tvorbu v oblasti vecnej spisby. J. Leikert je viacrozmerný autor: poznáme ho ako citlivého básnika, prekvapujúco objavného autora literatúry faktu aj ako vytrvalého a hĺbavého historika. Všetky tieto oblasti jeho tvorby sa navzájom prelínajú, v každej z nich dokáže odhaliť časť sveta človeka súčasnosti i minulosti, ale nikdy nie bez vzájomnej súvislosti. Ako autor literatúry faktu sa celkom logicky inšpiruje impulzmi z oblasti dejín. V tejto knihe sa D. Hajko venuje Leikertovým zaujímavým dielam z oblasti literatúry faktu. Pri ich tvorbe hrala nezastupiteľnú úlohu metóda orálnej histórie, ktorú Leikert vedome využíva a pokúša sa tvorivo rozvinúť. Ak mu to vychádza, tak práve pre jedinečný dar syntézy, ktorý sa objavuje v jeho najdôležitejších textoch, pre schopnosť hľadať a vidieť nenápadné a často skryté spojenia medzi poéziou a históriou, literatúrou a vedou, malými a veľkými dejinami, každodennosťou a takzvanou veľkou históriou.^[19]
• On Kierkegaard in Contemporary Indian Philosophical Thinking. – 2018.
• Slovenské provokácie – 2018 – Po úspešnej knižke esejí Antické provokácie prichádza Dalimír Hajko, erudovaný filozof a literárny historik, s knižkou literárnohistorických esejí Slovenské provokácie (vydal Spolok slovenských spisovateľov), ktoré venoval šiestim významným osobnostiam našej kultúry, a to Ľudovítovi Štúrovi, Karolovi Kuzmánymu, Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, Štefanovi Markovi Daxnerovi, Jánovi Franciscimu a Mikulášovi Dohnánymu. Ide o šesť osobností s rôznym vzdelaním, s odlišnou špecializáciou – a aj s odlišnými životnými osudmi, no s podobne vrúcnym vzťahom k svojmu národu, k slovenskej kultúre, s podobnou vierou v budúcnosť tohto národa a jeho kultúry, s podobným odhodlaním prekonávať nepriaznivé spoločensko-politické okolnosti a venovať tomuto zápasu maximum svojich síl. V súlade s podtitulom knihy D. Hajko píše príbehy spomínaných osobností práve ako príbehy úzkostí a nádejí, a zároveň ako príbehy takpovediac „tichých revolúcií“, pretože opodstatnene vníma úlohu vzdelancov aj ako úlohu „tichých revolucionárov“, ktorí napomáhajú zániku starého, neuspokojivého stavu vecí a pripravujú zrod niečoho nového, v danom prípade – zrod novej, svojbytnej slovenskej kultúry a aj kultúrnej identity. Mnohé úvahy vyslovené v súvislosti s pôsobením uvedených šiestich osobností majú v Hajkovom texte aktuálny charakter, či už ide o vzťahy medzi národným a univerzálne ľudským, o problematiku tolerancie k inakosti rôzneho druhu alebo o dnes toľko diskutovanú európsku (stredoeurópsku) jednotu, ktorá by sa nemala chápať redukovane v ekonomickej podobe.^[20]
• Literatúra ako existenciálna komunikácia. – 2019 – Monografická práca z oblasti literárnej vedy Literatúra ako existenciálna komunikácia, ktorej autorom je prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc., skúma súvislosti medzi tvorbou umeleckej literatúry (poézie a prózy), literatúry faktu, filozofickými východiskami a autorskými zámermi tvorcov. Analýza vzťahu filozofickej a umeleckej roviny zovšeobecnenia reflexie skutočnosti – nielen jej poznávania, ale aj formovania novej ľudskej situácie – poskytuje možnosti prieniku do poznania a interpretácie širokých kultúrno-civilizačných súvislostí. Kniha je rozdelená na tri časti – prvá je venovaná všeobecným teoretickým a metodologickým východiskám, v druhej sa autor pokúša o literárnovedné prieniky do tvorivých koncepcií relevantných spisovateľských osobností a tretia obsahuje príklady ich aktuálnej literárnokritickej aplikácie na diela súčasnej, najmä slovenskej literárnej tvorby v duchu slov Artura Schlessingera: „Ak chceme prežiť, musíme mať nápady, víziu a odvahu.“ Práve kniha Dalimíra Hajka je dôkazom pravdivosti tejto myšlienky. Len veľké osobnosti dokážu inšpirovať a stimulovať ľudského ducha. Literatúra a veda, poézia a próza, ktoré tvoria umelecký text v symbióze s vedeckým vysvetľovaním skutočnosti, sú toho dôkazom. Invenčný spisovateľ umeleckými prostriedkami inšpiruje čitateľa, núti ho zamyslieť sa nad problémami života a smrti, spoločnosti ako aj samotného jednotlivca v kontexte s filozofiou bytia. Jasne vyhranený autor tejto práce – pedagóg a vedec, literát a esejista v jednom, ponúka čitateľovi skutočnú delikatesu.^[21]
• Básnický svet Jána Šimonoviča. – 2019 – Úsilím autora tejto knihy bolo preniknúť do myšlienkovej podstaty básnickej tvorby Jána Šimonoviča, básnika z okruhu tvorcov patriacich k Trnavskej skupine, ktorí výrazným spôsobom určovali tvár slovenskej poézie druhej polovice dvadsiateho storočia. Dalimír Hajko sústredil svoju pozornosť na rad nových kontextov Šimonovičových veršov, Šimonovičov básnický svet symbolizuje sám život, jeho báseň je hľadanie v priestore, ktorý nikdy a nikde nekončí. Hľadanie, ktoré síce nemôže byť nikdy celkom úspešné, ale ak by nevzniklo, stratila by sa jedna dimenzia básne. Kniha je súčasťou autorovho úsilia mapovať nedávne desaťročia vývinu slovenskej lyriky.^[22][23]
• Noc hľadania, dni radosti, (Nad dolnozemskou literatúrou), Slovenské vydavateľské centrum, 2019 – V knihe Noc hľadania, dní radostí (Nad dolnozemskou poéziou) pomáha komunikovať s básnickou tvorbou Daniela Pixiadesa, Ladislava Čániho, Miroslavy Dudkovej, Kataríny Mosnákovej Bagľašovej, Michala Ďugu, ale aj srbských básnikov Radomira Andrića, Jeremiju Lazarevića, ale aj dramatika Dušana Kovačevića.
• Príbeh kníhkupca, Slovart, 2021
• Stopy v duši, VSSS, 2022

Výber štúdiíupraviť | upraviť zdroj

• Wilmon Henry Sheldon a jeho „syntéza filozofií“. Filozofia, 2016, roč. 71
• Indická filozofia na prelome tisícročí. Filozofia, 2014, roč. 69, č. 9
• Interdisciplinárne uvažovanie o smrti. Filozofia, 2014, roč. 69, č. 9
• Sarvepalli Rádhakrišnan a "náboženstvo ducha". Filozofia, 2004, roč. 59

Referencieupraviť | upraviť zdroj