Cypřiše je prvá zbierka piesní českého skladateľa Antonína Dvořáka. Cyklus osemnástich lyricko-romantických piesní vznikol na slová Gustava Pflegera Moravského.

Zoznam piesní

1. Vy vroucí písně pějte
2. V té sladké moci očí tvých
3. V tak mnohém srdci mrtvo jest
4. Ó, duše drahá, jedinká
5. Ó byl to krásný, zlatý sen
6. Já vím, že v sladké naději
7. Ó, sladká růže spanilá
8. Ó, naší lásce nekvete
9. Mě často týrá pochyba
10. Kol domu se teď potácím
11. Mě srdce často v bolesti
12. Zde hledím na ten drahý list
13. Na horách ticho a v údolí ticho
14. Zde v lese u potoka já
15. Mou celou duší zádumně
16. Tam stojí stará skála u vchodu údolí
17. Nad krajem vévodí lehký spánek
18. Ty se ptáš, proč moje zpěvy

Pozadie

Dvořák tvoril tieto piesne pod dojmom svojej hlbokej, ale neopätovanej náklonnosti k Josefíne Čermákovej, sestre jeho budúcej manželky Anny. Josefína bola dcérou zlatníka, ktorú učil hrať na klavíri a okrem toho sa stretávali v divadle. Josefína Čermáková bola talentovanou herečkou činohry Prozatímního divadla a jej kariéra rýchlo stúpala. Perspektívu veľkej kariéry (neskôr sa skutočne stala poprednou tragédkou dvorného divadla vo Weimare) nehodlala ohroziť spojením s málovravným a v tom čase neznámym hudobníkom, ktorý jej mohol ponúknuť len minimálne existenčné zabezpečenie. Vzťah preto nikdy neprerástol hranice priateľstva.

Jeho trpkosť a bolestné sklamanie sa odrazili na elegicko-melancholickom tóne všetkých piesní cyklu. Z toho, že ich dokázal napísať hneď 18 a väčšinou po nociach (pri jednej je napr. poznámka: „při měsíčku v 11 hodin“), sa ususdzuje, že jeho city k Josefíne Čermákovej boli skutočne úprimné a hlboké. Rukopis necháva nedotknutý, ale neskôr sa k nemu niekoľkokrát vracia. „Myslete si zamilovaného mladíka – toť jejich obsah,“ píše po rokoch, keď niektoré z nich, vylepšené, publikuje. Najprv melódiu jednej piesne (Mňa často týra pochybnosť) prenáša do prvého znenia Kráľa a Uhliara a po jeho zavrhnutí zase do opery Vanda.

Cypriše neboli vydané tlačou, zachovali sa len v podobe rukopisu a sú dokumentom Dvořákovho prvého stretnutia s lyrickými básňami. Podľa celkovej nálady básní si Dvořák vybavoval ich hudbu a rozvíjal ju samostatne, bez zvláštneho zreteľa k významovým detailom a k správnej deklamácií slov.

Návraty

Krásne melódie, zaujímavé harmónie a formový rad boli už v tomto prvom cykle príznačnými črtami Dvořákových piesní. Rovnako ako v nasledujúcej tvorbe zo 70. rokov, prevyšuje hudba Cypřišov zhudobnené básne a zušľachťuje ich konvenčný obsah. Dvořák si neprial zverejniť cyklus, avšak k jeho hudbe sa niekoľkokrát vrátil. Najväčšou mierou v dvanástich sláčikových kvartetách z roku 1887 pomenovaných „Večerní písne“, známych pod názvom Cypřiše. Prepracoval ich tiež pre štvorručný klavír, toto znenie bolo vydané až po prvej svetovej vojne.

Od začiatku 80. rokov bývali Dvořákovci v lete hosťami ich švagra grófa Kounica a jeho ženy Josefíny, rodenej Čermákovej, v sídle pri Vysokej u Příbrami. Toto prostredie pravdepodobne vyvolalo Dvořákove spomienky na mladosť a na prvé piesne cyklu Cypřiše. Štyri z nich, čísla 1, 5, 11, 13, prepracoval v roku 1882 do cyklu štyri piesne op.2. obvykle nazývaného Cypřiše. V prvej piesni nového cyklu zmenil tóninu z pôvodnej E-dur na D-dur a pozmenil klavírny part. V druhej piesni nahradil Des-dur tóninu na H-dur, ponechal šestnástinový rytmus klavíru a dokomponoval k nemu samostatné melódie v base. Podstatnejšie zmeny urobil v tretej piesni v speváckom parte, v jeho melódii a rytme a hlavne, tak ako vo všetkých štyroch piesňach, odstránil deklamačné nedostatky. Prekomponoval klavírny part, jeho pôvodne jednoduchú sprievodnú hudbu. Táto pieseň – „Mé srdce, v bolesti se teskně zadumá“, je hudobným vrcholom cyklu. Záverečná pieseň zostala takmer bez zmien, úpravou pôvodného ťažkopádneho na triolový rytmus však získala ľahkosť a spád. Tento cyklus nebol Dvořákom v pôvodnej podobe nikdy publikovaný. Cyklus, ktorý bol vydaný pod klamným číslom opus 2., nebol vytvorený ešte mladým Dvořákom, ako by sa zdalo, ale je tu základ v podobe mladého myšlienkového materiálu a citové vzplanutie, ktoré mu dalo pôvod.

K pôvodným Cypřišom z roku 1865 sa Dvořák vrátil opäť v roku 1888 a prepracoval čísla 8, 3, 6, 17, 14, 2, 4. V roku 1888 tak vydáva u Simroka ďalších osem piesní, ktoré nazval „Písně milostné“:

1. O naší lásce nekvete to vytoužené štestí
2. V tak mnohém srdci mrtvo jest
3. Kol domu se teď potácím
4. Ja vím že v sladké naději
5. Nad rajem vévodí lehký spánek
6. Zde v lese u potoka
7. V té sladké moci očí tvých
8. O duše drahá jedinká

Je to ďalších osem piesní prvého piesňového cyklu. Vo všetkých zmenách a zdokonaleniach, ktorými obohatil svoj druhý a posledný výber z pôvodných „Cypřiší“, sa odráža umelecká skúsenosť mnohoročného tvorivého vývoja pričom atmosféra piesní zostáva naďalej neporušená.

Skladateľ v rôznej miere pozmenil rytmickú, melodickú a deklamačnú stránku pôvodnej verzie a významne prekomponoval klavírny part. Výnimku tvorí prvá a siedma pieseň, kde je iba v niektorých melodických častiach a prvkoch zachovaná súvislosť s pôvodnou predlohou. V ostatných je však zachovaný pôvodný hudobný obsah aj konštrukcia melodických línií. Spoločným motívom tejto intímnej lyriky sú jemným smútkom zastreté návraty do časov mladosti. Mení sa iba tónina alebo metrické usporiadanie. Prispôsobuje sa melodika, čím sa dosahuje zdokonalenie deklamačnej stránky. Klavírny sprievod sa stáva technicky jednoduchším, prirodzenejším avšak zvukovo krajším.

Ohľadom honoráru za vydanie sa musel Dvořák dlhšie dohadovať, lebo Simrock bol nespokojný, že nemá nemecké a tiež anglické texty: „Jak jsem řekl, musím dáti dělati překlady a nemohu Vám proto zaplatiti tak nemožně mnoho peněz...“. Svojím vnútorným bohatstvom je cyklus oceňovaný ako najkrajšie dielo českej piesňovej lyriky.

Zdroje

• Ainsly, Robert: Encyklopédia klasickej hudby, Bratislava: Perfekt, 1997. ISBN 80-8046-085-X
• Burrows, John a kol.: Klasická hudba, Praha: Slovart, 2008. ISBN 978-80-7391-060-0
• Gammond, Peter: Velcí skladatelé, Praha: Svojtka & Co., 2002. ISBN 80-7237-590-3
• Hrčková, Naďa: Dějiny hudby VI - Hudba 20. století (2), Praha: Ikar, 2007. ISBN 978-80-249-0978-3
• Kuna, Milan. Skladatelia svetovej hudby, Bratislava : Mladé letá, 1993. ISBN 80-85768-07-0
• Očadlík, Mirko: Svět orchestru I., Praha: NHV Orbis Praha, 1951.
• Schonberg, Harold: Životy velkých skladatelů, Praha: BB Art, 2006. ISBN 80-7341-905-X
• Schnierer, Miloš: Svět orchestru 20. století I., Brno: M+M , 1995. ISBN 80-238-1564-4