Crinoidea

	Ľaliovky
	; Ptilometra australis
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Deuterostomia)
Nadkmeň (superphylum)	Coelomopora
Kmeň (phylum)	ostnatokožce (Echinodermata)
–	stopkavce (Pelmatozoa)
Podkmeň (subphylum)	Crinozoa
Trieda (classis)	ľaliovky (Crinoidea)
Vedecký názov
	Crinoidea; Miller, 1821
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Ľaliovky (iné názvy: krinoidy^[1]^[2], krinoideá^[3], crinoideá ^[4]; staršie: ľalijovky^[5], ľalijnice^[6]^[7], krinoidey^[8]; zastarano: lalijky^[9], vlasatí^[10]; ľudovo alebo zastarano: morské ľalie^[11]^[12]; lat. Crinoidea) sú trieda ostnatokožcov (podkmeň Crinozoa, skupina stopkavce).

Charakteristika

Telo má tvar kalicha na krátkej alebo (častejšie) na dlhej ohybnej stopke. „Kalich“ tvorí 5 dichotomicky sa vetviacich ramien, ktoré sú spevnené vápnitými doštičkami. Ústny aj análny otvor sú v hornej časti tela, okrem toho tu vyúsťujú aj gonády a drobné otvory – tzv. hydropóry, ktorými v prípade potreby preniká voda do ambulakrálnej sústavy. Ambulakrálne panôžky majú dýchaciu a zmyslovú funkciu. Pohybom ramien víria vodu, čím priháňajú planktónnu potravu k ústam.^[13]

Vývin prebieha cez súdkovitú larvu dolioláriu, ktorá má okolo tela niekoľko obrvených pruhov. Larva čoskoro prisadá a predná coelomová časť sa predlžuje v stopku. Žijú väčšinou v tropických moriach (často i vo väčších hĺbkach), preto živé ľaliovky vidno skôr výnimočne. Niektoré druhy môžu dosť dobre plávať, ich stopka je v dospelosti redukovaná a na jej mieste je veniec prichytávacích cirrov – do tejto skupiny patrí Antedon bifida, hojný druh pobrežia Atlantického oceánu. Pri pobreží severných morí je častá Heliometra glacialis.^[13]

Telá ľalioviek sa po odumretí obvykle rozpadnú na jednotlivé články. Nálezy celých schránok sú zriedkavé. Jednotlivé články ľalioviek sú tvorené kalcitom, pri pohľade voľným okom sa väčšinou lesknú. V polarizačnom mikroskope sa ich možno pozorovať ako monokryštály s výrazným reliéfom a pentagonálnou súmernosťou, ktoré celé naraz zhášajú.

Evolúcia

Ľaliovky tvoria skupinu, ktorá existuje už od kambria^[14]. Počas dlhého vývoja obývali odlišné ekosystémy. Zatiaľ čo napríklad druhohorné ľaliovky väčšinou uprednostňovali plytkovodné prostredie, dnešné sú známe skôr z väčších hĺbok. V mediteránnej oblasti, do ktorej v jure zasahovali i Západné Karpaty, boli ľaliovky rozšírené hlavne v plytkom šelfe, väčšinou v hĺbkach okolo 30 – 50 m^[15]. Výnimkou sú voľne plávajúce ľaliovky rodu Saccocoma, žijúce v kimeridži (vrchná jura). Hojné fosílne pozostatky ľalioviek možno nájsť vo vápencoch v bradlovom pásme a pásme jadrových pohorí (tatrikum, fatrikum aj hronikum).

Systematika

trieda ľaliovky (Crinoidea):

rod †Botryocrinus
rod Cenometra
rod †Ctenocrinus
rod †Eifelocrinus
rod †Encrinus
rod †Eocystites
rod Nemaster
podtrieda †Inadunates
- rod †Aesiocrinus
- rod †Carabocrinus
- rod †Cyathocrinites
- rod †Ectenocrinus
- rod †Hybocrinus
podtrieda †Camerates
- rod †Eucalyptocrinites
- rod †Glyptocrinus
podtrieda †Flexibles
- rod †Onychocrinus
podtrieda Articulata
- rad Millericrinida
- rad Cyrtocrinida
- rad Bourgueticrinida
- rad Isocrinida
- rad Comatulida

Obrázky

Jimbacrinus bostocki

Zdroje

↑ krinoid. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000. S. 698
↑ ľaliovky. In: Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor. 1983. S. 326
↑ Západné Karpaty (Séria mineralógia, petrografia, geochémia, metalogenéza). : Geologický ústav Dionýza štúra, 1991. 472 s. ISBN 978-80-85314-01-4. S. 120.
↑ crinoideá. In: Pyramída S. 583
↑ Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie. 1953. č. 1. S. 13
↑ krinoid. In: IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. et al. Slovník cudzích slov A/Z. 1979. S. 494
↑ DANĚK, G. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. 1936. S. 107
↑ Geologické práce (Zprávy). : Slovenská Akadémia Vied, 1965. 1214 s. S. 173.
↑ Rízner, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 285
↑ PETRIKOVICH, J. Soznam živočíchov, darovaných Museálnej slovenskej spoločnosti predsedom Andrejom Kmeťom. In: Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti. roč. VII. 1902. S. 90
↑ FERIANC, O. Zoologia pre VII. a VIII. triedu slovenských gymnázií. 1941. S. 125
↑ AČ, Michal. Hromadné vymierania v réžii oceánov. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-06-26. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
↑ ^a ^b PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
↑ PETRÁNEK, J. Ostnokožci On-line geologická encyklopedie. . geology.cz, . Dostupné online.
↑ Mišík, M., Reháková, D., 2009, Vápence Slovenska. I. časť Biohermné, krinoidové, sladkovodné, ooidové a onkoidové vápence. Veda, Bratislava, s. 64

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľaliovky
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Ľaliovky

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] rinoid. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000. S. 698

[2] ľaliovky. In: Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor. 1983. S. 326

[3] Západné Karpaty (Séria mineralógia, petrografia, geochémia, metalogenéza). : Geologický ústav Dionýza štúra, 1991. 472 s. ISBN 978-80-85314-01-4. S. 120.

[4] rinoideá. In: Pyramída S. 583

[5] Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie. 1953. č. 1. S. 13

[6] rinoid. In: IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. et al. Slovník cudzích slov A/Z. 1979. S. 494

[7] DANĚK, G. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. 1936. S. 107

[8] Geologické práce (Zprávy). : Slovenská Akadémia Vied, 1965. 1214 s. S. 173.

[9] Rízner, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 285

[10] PETRIKOVICH, J. Soznam živočíchov, darovaných Museálnej slovenskej spoločnosti predsedom Andrejom Kmeťom. In: Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti. roč. VII. 1902. S. 90

[11] FERIANC, O. Zoologia pre VII. a VIII. triedu slovenských gymnázií. 1941. S. 125

[12] AČ, Michal. Hromadné vymierania v réžii oceánov. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-06-26. Dostupné online . ISSN 1335-4418.

[F-13] PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.

[14] PETRÁNEK, J. Ostnokožci On-line geologická encyklopedie. . geology.cz, . Dostupné online.

[15] Mišík, M., Reháková, D., 2009, Vápence Slovenska. I. časť Biohermné, krinoidové, sladkovodné, ooidové a onkoidové vápence. Veda, Bratislava, s. 64

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]